„Aký tvor len môže toľké zverstvá napáchať? Najprv tie 3 úbohé ženy a teraz aj sestra chyžnej u Míny. Svedkovia opisujú hrôzostrašný čin, pri ktorom sa vždy zjavil len tieň pohybujúci sa istým smerom, pričom telá sú opradené záhadou, keďže boli nájdené bez jedinej kvapky krvi. Ešte zaujímavejšie je, že na mieste činu sa ani len jediná kvapka nenašla. Začínam tušiť, kto stojí v pozadí týchto neobvyklých udalostí, hlavne po zmiznutí môjho študenta Jonathana Harkera, ktorý sa vydal bojovať s netvorom do prekliatej Transylvánie. Mína sa nesmie nič dozvedieť, nesmie sa znepokojovať...“

Nachádzame sa v Londýne na prelome 19. a 20. storočia v koži profesora Abrahama van Helsinga, ako ste už iste z úvodného textu (alebo nadpisu článku) vydedukovali, svet ohrozuje legendárny krvavý gróf Drakula. Aj keď hra vychádza zo Stokerovho románu, tak by sa to len dalo nazvať skôr inšpiráciou. Van Helsing je prezentovaný trošku inak ako ho predviedol v hollywoodskom blockbusteri Hugh Jackman a je z neho typický starší anglický gentleman, takže s akciou hneď od začiatku nepočítajte. Jedná sa o klasickú point'n'lick adventúru v takmer gotickom prevedení, na ktorej je veľmi zreteľný rukopis tvorcov z Frogwares (séria Sherlock Holmes, 80 dní a Cesta do stredu Zeme).

Aj taký hajzel ako Drakula dokázal raz cítiť lásku. Bolo to dávno a ešte v dobách, keď jeho srdce nebolo poškvrnené tým najhorším hriechom. No ona mu jeho lásku neopätovala a to bola hlavná pohnútka v jeho zmene viery v peklo. Dlhé storočia nepocítil nič podobné, až doteraz. U Harkera našiel fotky jeho milej Míny, do ktorej sa okamžite zamiloval. Vymyslel diabolský plán, ako pomocou rituálu starovekej kanibalskej egyptskej sekty privedie ducha svojej jedinej lásky späť k životu v Míninom vampirizovanom tele. A aby som nezabudol, samozrejme s tým privedie na Zem tých najhorších démonov a tak aj spôsobí koniec dní. Celkovo sa však hra nesie v komornejšej atmosfére, kedy sa nedostanete na rozsiahlejšie priestranstvá a v hre postretáte len minimum osôb. Presne tak je to však dobre, priestor dostali skôr výtvarníci a scenáristi, navyše sa uchováva určitá atmosféra napätia na každom kroku vašej postavy v hre.

Dovolím si drobné odbočenie v tematickom odstavci, keďže legenda o Drakulovi je z väčšej časti postavená na jednej skutočnej osobe. Vlad III. Tepesi sa narodil v prvej polovici 15. storočia a bol vládcom na území dnešného Rumunska. Toto územie bolo o to významnejšie, že tvorilo myslenú hranicu medzi kresťanským a moslimským svetom. V boji proti Osmanskej ríši však padol do rúk Turkom, od ktorých sa množstvo vecí naučil. Hlavne si však obľúbil ich spôsoby mučenia a jeho favoritom v tomto obore sa stalo nabodávanie na kôl.

Z toho pramenia aj prezývky Tepesi (z rumunčiny Nabodávač) a Dracula (s nejasným pôvodom, keďže v latinčine je odvodené od Drak a v slovanských jazykoch je foneticky príbuzné so slovom, označujúcim drevený kôl. No podľa odkazov na wikipedii mohlo byť zdedené aj po jeho otcovi – valašský kráľ Vlad II. Dracul). Po intervencii európskych panovníkov bol prepustený na slobodu a nastolil vo svojej krajine (sídlo mal v Targovišti) éru tyranie nevídaných rozmerov, kedy bolo možné všade v krajine vidieť doslova tisícky hláv nabodnutých na koly.

Pravdepodobne kvôli smrti svojej rodiny, kedy aj otec, aj jeho mladší brat boli zabití v boji s Jánom Hunyadim. Zaslúžil sa však aj na obnovených križiackych výpravách, no v ére rozkvetu humanizmu bol kvôli svojej krutovláde uväznený a následne zas povolaný do boja so Štefanom Báthorym a Štefanom III. Moldavským, v ktorom aj skonal, keďže jeho vojská sa radšej presunuli pod vládu Basaraba. O samotnej smrti nie sú overené informácie, istá je len jeho hlava naložená v alkohole uložená ako suvenír v Istanbule.

Legendy o ňom sa šírili v rôznych európskych krajinách, no najviac sa zachovali v rumunskom a moldavskom folklóre a tradíciách, ktoré boli podávané z generácie na generáciu a jeho krutovláda bola dobrým námetom na mnoho diel, medzi ktorými vyčnieva román Brama Stokera.

„Drakulov plán je horší a rozsiahlejší, ako som čakal. Netrúfam si odhadovať, čo všetko sa mi z neho ešte nepodarilo odhaliť. Vlastne sa toho aj bojím. Mína je v ohrození života a ja sa musím vydať na cestu, z ktorej pravdepodobne nevyviaznem živý...“

Veľmi dobre sa autorom podarilo zvládnuť lokality, v ktorých sa dej odorháva. Je ich síce pomenej, ako som už spomínal, no kvantitu nahradzujú kvalitou. Van Helsing bude cestovať po mnohých krajinách (Anglicko, Egypt, Rakúsko a Rumunsko), v každej je len málo priestranstiev, do ktorých sa hráč pozrie. Napríklad v Anglicku to bude Mínin byt a malebný cintorín s mauzóleami. V Káhire samozrejme ako každý správny turista musí zavítať do presláveného múzea a hrobky. Vo Viedni to prekvapivo nebude bál, ale knižnica a kláštor prehnitého mníšskeho rádu. Vyvrcholenie hry potom prichádza v grófovom hrade, kde sa dá dostať cez miestnu krčmu. Celkovo bol ich dizajn zvládnutý na jednotku, nie, ešte lepšie. Na dvoch zmrzačených rukách spočítate aj postavy, čo stretnete. Takmer každá z nich má v príbehu nenahraditeľné miesto a bez ich dôkladného vyspovedania sa hráč môže s postupom v hre rozlúčiť.

„Čakal som, že mi bude do cesty klásť prekážky a svojich poskokov, no až taký nápor som nepredvídal. Drakula je presne tak inteligentný, ako aj pôsobí a do cesty mi kladie dôkladné pasce. Našťastie aj ja mám v rukáve pár es a vďaka pomoci niektorých ľudí stále napredujem.“

Čo by to bolo za adventúru bez hádaniek a rozsiahlych dialógov. Rozhovory s postavami sú často kľúčom k riešeniu puzzlov a preto sa našťastie všetko zaznamenáva do diára. Rozhovory, poznámky, ústrižky z novín, fotky a samozrejme nesmie chýbať množstvo vecí do inventára. Hádanky sú naozaj nápadité a budú si žiadať využitie riadnej dávky inteligencie na ich doriešenie. Bohužiaľ používanie predmetov už nie je tak dobre zvládnuté a ani riešenie niektorých situácií. V inventári treba často aplikovať postup “použi všetko na všetko v rôznych poradiach a možno z toho niečo vznikne“. To isté aj počas hrania. Ak nechcete používať pomôcku v podobe medzerníka, tak musíte občas poklikať na celú obrazovku, aby sa podarilo niečo nájsť, použiť a podobne.

Niektoré akcie tiež nie sú riešené práve najšťastnejšie. Ako príklad stačí uviesť pasáž, kedy hráč musí očistiť pomník, aby z neho prečítal dátum. Aj keď už viditeľný bude, tak treba škriabať dovtedy, kým ho neuvidí aj mierne slepý profesor Van Helsing a nezaznamená si ho. Tieto chybičky niekoľkokrát zbrzdili môj progres v hre a aj keď vracanie sa cez niekoľké miesta nie je moc zdĺhavé, tak lepšie by bolo tomu predísť. Na druhú stranu, aspoň to predĺži gameplay, keďže doba je dosť krátka a otvorený koniec naznačuje pokračovanie (keby sa aspoň hra predávala za epizodickú cenu potom).

Jedna vec mi nejde do hlavy: ako mohli tvorcovia tak prekrásnych scenérií spraviť také hnusné postavy. Spomínaný cintorín je krása, takmer umelecké dielo, v kontraste s ním sú low-poly low-res postavy ako päsť na oko, úplná hrôza a nevytvára to dobrý dojem. Aspoň, že ich animácie nie sú až také žalostné. Dabing by tiež mohol byť trochu lepší, hlavne zanietenejší, lebo takto pôsobí ako za nízky honorár. Hudba príjemne dokresľuje atmosféru podľa prostredia. Pochvalu si zaslúži aj česká lokalizácia, ktorá obsahuje len minimum chýb (asi 2 nepreložené slovíčka, nepresnosti v preklade). Trošku mi uniká zmysel licencie Havok fyziky (a inštalácie PhysX ovládačov), keďže v hre vôbec nie je potrebná. Čo už, po Soul Calibure ďalšia hra, asi nejaký nový trend.

„A je to tu! Veľké finále je pred nami. Prekonávanie prekážok ma stálo množstvo síl, ale záchrana Míny za to stála, už si len pripraviť drevený kolík a zniesť to zlo z tohto sveta“

Drakula: Zrození môžeme jednoznačne odporučiť každému dobrodružstva chtivému hráčovi už len kvôli svojej neobyčajnej atmosfére a prekrásnym prostrediam. Ťažšie hádanky budú zrejme odradzujúce pre netrpezlivých hráčov a bohužiaľ ani dĺžka a otvorený koniec nepridávajú na dobrom pocite na jej konci.