V roku 1991 uzrela svetlo sveta ťahová stratégia Sida Meiera s názvom Civilization a do dnešnej doby sa dočkala troch úspešných pokračovaní. V roku 1994 ten istý pán stál pri pôrode hry Colonization, ktorá sa zaoberala kolonizovaním nového sveta. Píše sa rok 2008 a obidva tituly sa zlúčili do jednotného celku, ktorý dostal názov Civilization IV: Colonization.
Hra je vlastne remake pôvodnej hry Colonization, ktorá sa v rámci série Civilitazation objavuje ako samostatne fungujúci modul. Základné princípy, dizajn a grafika vychádzajú zo zatiaľ poslednej, štvrtej časti, takže kto hral Civilization IV, rýchlo sa tu zorientuje a udomácni. Samozrejme, sú tu aj isté rozdiely. Predovšetkým Kolonizácia sa odohráva v limitovanom časovom období, ktoré zodpovedá osídľovaniu Ameriky európskymi prisťahovalcami z Anglicka, Francúzska, Španielska alebo Holandska. Dôležitými aspektmi sú ekonomika, obchodovanie a aspoň do istého času aj komunikácia a diplomatické vzťahy s Európou.
Po výbere národa, rozmeru mapy nového sveta alebo Karibiku , obtiažnosti a lídra so vstupnými bonusmi sa ocitnete na mori. Vašu nadlho jedinú loď musíte navigovať k pevnine, kde vás hneď pozdraví domovský domorodý kmeň. Ten však nič nenamieta proti tomu, keď si založíte prvú kolóniu. Za druhé sídlo si však už vyžiada protihodnotu, takže si ho dovolíte až trochu neskôr. Druhou možnosťou je založiť mesto natruc indiánom, ale pohnevať si susedov krátko po príchode sa nevypláca. Navyše spočiatku budete mať dosť starostí s jedným mestom, kým začnú veci fungovať tak, ako majú.
Ako začať? Rozhodne výstavbou a hromadením surovín. Mesto môže budovať vždy jeden objekt alebo štruktúru a keďže sa jedná o ťahovú stratégiu, trvá to spravidla niekoľko desiatok kôl, podľa náročnosti objektu. Ak máte dosť financií, načatý projekt môžete dokončiť ihneď. Počítač vám vždy odporučí, čo by bolo najvhodnejšie postaviť, ale niekedy je dobre riadiť sa vlastným rozumom. Taktizovať sa oplatí po výstavbe skladu, aby bolo dosť miesta na suroviny, prístavu, aby sa zvýšil prísun jedla a transportného voza, aby ste mohli prebytky prevážať po pevnine a predávať spriateleným susedom. Keďže do budúcnosti budete potrebovať slušnú vojenskú silu, je dobré už od začiatku myslieť na ťažbu rudy, kováča a zbrojársku dielňu. To vám postačí na výrobu zbraní, ktoré v prípade potreby priradíte kolonistom a zmeníte ich na vojenskú pechotu. Ak zabezpečíte kone, môžete si dovoliť aj jazdu, vrcholom sú potom delá.
Celá ekonomika a rozvoj je postavená na dostatku kolonistov. Ak nemá kto pracovať alebo bojovať, budú vám suroviny zbytočné. Kolonistov budete najčastejšie dovážať loďou z Európy. Neskôr je vhodné poslať do sídiel domorodcov kňazov, ktorí budú „indošov“ obracať na vieru. Výsledkom bude niekoľko konvertovaných indiánov, ktorých môžete použiť ako plnohodnotných osadníkov a po čase vám miestni sami od seba odovzdajú aj celé osídlenie aj s okolím. Kolonisti môžu fungovať ako externisti, alebo cenná pracovná sila priamo v osídlení. Skauti, kňazi a vojaci budú odhaľovať okolie, občas odchytia nejaký pohodený poklad, nadviažu kontakt so susedmi alebo ich zrovnajú so zemou. K tomu pionieri budú zveľaďovať okolie, stavať cesty a bane, aby sa zvýšila produkcia a zefektívnili ostatné procesy. Osadníkov na prehľadnej obrazovke osídlenia pohybom myši presuniete do niektorej lokality, kde potom ťažia alebo pestujú vybrané suroviny. Pokročilé predmety a komodity začnete potom produkovať priradením ostatných osadníkov do dielní znázornených v tom istom menu. Kolonistom môžete kedykoľvek meniť povolanie a presunúť ich na inú pozíciu alebo ak máte dosť zbraní, zmeniť ich na vojakov.
Vyššie výnosy v mestách zaručia odborníci na dané odvetvie. Spravidla ich kupujete a dovážate za hriešne peniaze z Európy. Pomôže aj povyšovane. Prínos zvyšujú aj takzvaní otcovia. Sú to osobnosti z politického, ekonomického, vojenského či náboženského života. V hre vystupujú nepriamo, postupne si môžete ich priazeň kúpiť za nakumulované body v zodpovedajúcej oblasti. Prinesú vám trvalé bonusy pri hromadení surovín, zrýchlia konvertovanie domorodcov alebo dajú výhody v boji.
Popri fungujúcej ekonomike sa zvezie aj diplomacia. Domorodci alebo iní usadlíci z Európy vás často kontaktujú sami od seba. Územia indiánov sú neutrálne, vstup do teritória inej veľmoci býva považovaný za akt agresie. S obyvateľmi krajiny môžete dohadovať obchody, obranné pakty a napríklad požiadať o útok na vybraného nepriateľa. Môžete im samozrejme aj vyvolať vojnu, ak vám stoja v ceste. Vo vojne sa po mape presúvajú figúrky s vojakmi. Keď sú v dosahu znepriateleného mesta alebo armády, začne sa automaticky generovaný boj. Výsledok ovplyvňuje počet vojakov v skupine, ich bojové skúsenosti (dajú sa aj povyšovať) a sortiment, ale aj terén a v prípade miest obranné valy a stabilita kolónie. Nakloniť misku váh na vašu stranu môže bombardovanie loďou z mora, keď súčasne podniknete útok po súši. Koniec vojny sa dosiahne porážkou všetkých súperových miest a vojakov alebo zmierením prostredníctvom diplomacie.
Netreba zabúdať na Európu reprezentovanú vašim kráľom. Dlho budete závislý na dodávkach všetkého druhu zo starého kontinentu pomocou lode, ale príde deň, keď tomu nadíde koniec. To sa však uskutoční postupne. A vyprovokuje to samotný vládca, pretože bude čoraz častejšie otravovať, klásť vám podmienky, zvyšovať dane a vymáhať poplatky navyše. Spočiatku je dobré bozkávať mocnárovi pokorne jeho paprču, inak si už v Európe pri predaji komodít neškrtnete. Keď sa v Amerike trochu udomácnite, už vás môže jeho veličenstvo bozať v ...teda môžete kráľa ignorovať, aj keď sa naštve.
Cieľom hry je stať sa úplne samostatným a sebestačným, nadobro sa odtrhnúť od európskych koreňov a dominovať na novom kontinente. To však chvíľu potrvá a happyendu predchádza séria udalostí. Po vytvorení prosperujúcej kolónie musíte robiť všetko preto, aby ste presvedčili 50 % kolonistov o potrebe osamostatniť sa. Tomu výrazne prispieva umiestňovanie kolonistov do mestských hál, ktoré pozitívne ovplyvňujú verejnú mierku pomocou takzvaných zvonov slobody. Keď už sú ľudia zväčša na vaše strane, vyvoláte revolúciu. Na tento krok sa však treba veľmi dobre pripraviť, pretože hneď, ako tak učiníte, vstúpite so svojim, teraz už bývalým kráľom do vojny. Vašou úlohou teda bude ubrániť svoje kolónie pred návalom kráľovských jednotiek. Počet nepriateľských síl je limitovaný a koľko vojska má kráľ v prípade vzbury v zálohe, vidíte na jednej z pomocných obrazoviek. Záver sa teda bude niesť v znamení bojov, hoci stále sa môžete pokúšať o prírastky v každej oblasti, k čomu dopomôžu aj nové technológie a bonusy získané na začiatku revolúcie.
Okrem ťaženia je v hre niekoľko samostatných scenárov, ktoré však majú podobný priebeh a líšia sa len klímou a terénom. Ponuka multiplayeru je ale skutočne veľkorysá. Zmerať si sily so živými hráčmi totiž môžete po lokálnej sieti, cez internet, s použitím vybranej IP adresy, na jednom počítači vo forme takzvaného horúceho kresla a dokonca aj cez e-mail. So všetkým, čo sa v hre vyskytuje, vás zoznámi civilopédia.
Remake hry Colonization dopadol veľmi dobre, hoci aj tu by sme trochu mohli zabŕdnuť. Je pravda, že všetko v hre je uspokojivo optimalizované, funguje a hrá sa to úplne v pohode. Lenže po absolvovaní niekoľkých hier a osvojení si vhodnej taktiky zistíte, že vlastne robíte stále to isté. Celý postup, teda osídľovanie, revolúcia a finálny boj sa dookola opakuje, až sa z toho stane stereotyp. K tomu sa nachádzate stále v jednom časovom období, kde to rýchlo budete poznať ako vlastnú dlaň a hra vás už ničím nedokáže prekvapiť. Iba ak holdujete multiplayeru. Tým nechcem povedať, že na Civilization IV: Colonization po pár týždňoch zabudnete, to ani omylom. Lenže namiesto intenzívneho hrania sa k hre posadíte len z času- na čas, aby ste si dali pár partičiek a potom ju opäť necháte oddychovať na poličke.
