Aj keď je hlavný hrdina z časti kyborg, nie je to jeho najzaujímavejšia charakteristika. Entrencher je to, čo Brodyho robí Brodym a v podstate to, čo robí z Fracture Fracture. V skratke sa dá Entrencher opísať ako zbraň umožňujúca manipulovať so zemskou kôrou a čiastočne aj s niektorými objektmi na spôsob Graviti Gunu z HL. O čo kráča? Predstavte si, že si môžete na (takmer) ľubovolnom mieste bojiska vyhĺbiť trojmetrový kráter, do ktorého sa ukryjete pred nepriateľskou paľbou. Alebo si naopak vyvýšite malý vŕšok, ktorý ako ochrana poslúži rovnako dobre. Zásoba energie Entrenchera je prakticky neobmedená, len sa po niekoľkých „výstreloch“ musí chvíľu dobíjať, takže je jeho používanie relatívne neobmedzené, až na jednu výnimku. Už som spomínal, že Brody dokáže upravovať len zemskú kôru – klasické podlahy, betón, asfalt a podobné tvrdé povrchy sú aj pre Entrencher neprekonateľnou prekážkou (teda napr. v budovách ho používať nemôžete).
Treba povedať, že práca s terénom naozaj mierne upravuje celý štýl hry. Vytváranie krytia je len jedným z použití geomorfingu. Sila Entrencheru sa dá použiť aj na ďaleko menej humánne účely. Nachádzate sa v spolovice zasypanej chodbe a pred vami je skupinka nepriateľov? Čo takto im trochu zdvihnúť pôdu pod nohami a doslova ich rozpučiť o strop? Je tento elektrický generátor naozaj totálne chránený ochranným štítom? Čo keď si vyhrabem dieru v jeho základoch a granátom pošteklím prívod energie? Myslím, že ďalšiu predstavu o používaní zmien terénu si ľahko urobíte. Snáď len načrtnem vyhrabávanie tunelov popod ochranné múry, vyvyšovanie kopčekov kvôli zvýšeniu výskoku a podobne.
Deformácii terénu sú prispôsobené aj arzenál a vybavenie. Naraz môže Brody niesť dve zbrane a 4 typy granátov. Okrem klasických samopalov, granátometov a raketometov, brokovnice, snajperiek sa môžete tešiť aj na oveľa zábavnejšie kúsky. Podzemné torpédo s možnosťou odpaľovania náloží, prísavné výbušniny či zbrane s odrážajúcimi projektilmi uspokoja každého. K tomu treba pripočítať celkom originálne spracované granáty, z ktorých dva nahrádzajú Entrencher (zvyšujú a znižujú terén), ďalší dokáže vytvoriť zo zeme vysoký pilier (vhodný na prístup k nedostupným miestam, resp. na plnenie logických hádaniek typu „ako zdvihnem túto čas mosta?“, „ako odkryjem tento poklop?“ alebo „ako dopravím tieto extrémne výbušné gule k tamtým extrémne dôležitým generátorom?“). Posledným, najzábavnejším, ale najmenej sa vyskytujúcim granátom, je Vortex – vytvorí vír, ktorý do svojho vnútra vtiahne všetky objekty či už živé, alebo nie.
Odmyslime si na chvíľu geomorfing a pozrime sa na to, čo vlastne Fractúre ponúka ako akčná hra. Bohužiaľ, nič nové ani svetoboré. Vo svojej podstate sa jedná o úplne obyčajnú strieľačku, ktorých sú na trhu desiatky. Pripravte sa na pomerne časté boje v skupinách, jednu misiu na palube ovládateľného vozidla, obsadzovanie obrovských mechanických potvor (ak ste hrali Halo 3, viete, o čom hovorím). Misie sú totálne lineárne, navyše dizajn prostredí je podriadený tomu, aby ste čo najviac používali Entrencher. Odhalenú zemskú kôru tak nájdete na miestach, kde by za normálnych okolností bola niekoľkometrová vrstva železobetónu či inej dostatočne odolnej látky. Ta,m kde sa nemá Entrencher do čoho oprieť, prichádza na rad klasický cover and shoot štýl, ale nanešťastie „cover“ ako taký vôbec nefunguje. Neexistuje nič také ako pricapenie sa o prekážku a elegantné ostreľovanie z výklonu, ani krytie sa za múrikmi.
Ku koncu hry sa k tomu ešte pripočíta nepríjemný pocit, že dizajnéri misií neoplývali veľkou dávkou fantázie. Znič tri generátory, oprav dva iné generátory, znič 4 protilietadlové batérie, stlač 5 spínačov, pričom všetky sú v rovnakých miestnostiach s prepadnutou podlahou a dostatkom zemskej kôry na vyšantenie (to je ale náááááhodička!) Pri takejto skladbe prostredí a celkovej linearite (tunel, miestnosť, tunel, priestranstvo, tunel) pôsobí mapa so zobrazeným azimutom k ďalšiemu „mission objective“ ako facka do tváre každého aspoň priemerne inteligentného jedinca. Celkový slabší dojem z akčnej časti nakoniec nezachráni ani možnosť úpravy terénu, ktorá gameplay skôr len mierne upravuje a nie celkom mení.
Ako žiadna poriadna akcia, ani Fracture nemôže prísť na trh bez podpory multiplayeru. Klasické módy asi nezaujmú, no Excavation na chvíľu zabaviť môže. Práve v tomto režime dostal najväčší priestor Entrencher a hrátky s geomorfingom. No a keď sa nabažíte singláča i mulťáku, ostane vám posledná možnosť – vyblbnúť sa so zbraňovým arzenálom na celkom zábavne spracovanej strelnici (resp. v testovacom stredisku zbraní). Najprv si však strelnicu musíte odomknúť zbieraním fialových data cells poukrývaných v leveloch.
Priemernosť grafiky si najviac všimnete na modeloch nepriateľov. Všetci sú zelenožltý a z diaľky vyzerajú úplne rovnako (nehovoriac o tom, že všetci sú rovnako tupí). Zmutovaný chlapík so samopalom vyzerá takmer identicky ako zmutovaný chlapík s brokovnicou či snajperkou. Nešťastníci, ktorí prešli väčšou dávkou genetických úprav, sa premenili na rýchlo skáčuce beštie s raketometom, no a najodolnejší západniari sa premenili na chodiace tanky v mohutnom brnení a účinným slizoidnými granátometmi. Ani prostredie na tom nie je o veľa lepšie než modely protivníkov. Dá sa na to pozerať, o zrak určite neprídete, ale po sánku si do suterénu pôjdete niekedy inokedy.
Vyrvorenie kopca pod nepriateľom ho nezabije, iba ho odhodí. No a to niekedy stačí.
|
Modely nepriateľov rozhodne nepatria k tým najkrajším.
|
Výšková prevaha môže na bojisku znamenať obrovskú výhodu.
|
Časť prostredí je interaktívna – blikajúce stalaktity nad hlavami nepriateľov, rovnako blikajúce naukladané skaly za ich chrbtami a podobne. Snáď vám nemusím hovoriť, prečo blikajú a prečo sú vždy tak blízko nepriateľa :-). Jednoznačne najlepšie z grafickej pitvy vychádza hlavný hrdina, ktorý je oproti ostatným objektom spracovaný asi o tri úrovne lepšie. Detailný model a pekné textúry spôsobujú, že Brody vyzerá, ako keby prišiel do Fracture na návštevu napríklad z Mass Effectu. Pochvalu si snáď ešte zaslúži posledný z troch veľkých aktov, do ktorých je hra rozdelená. Je totiž zasadený do zasneženého Washingtonu a poletujúce snehové vločky v kombinácii s predsmrtnými výkrikmi nepriateľov vytvárajú zvláštnu, v zvrátenej forme celkom príjemnú atmosféru :-).
Fracture je ten typ hry, ktorú majú hráči najmenej radi. Úplne priemerná záležitosť so zanedbateľnými plusmi a nie príliš podstatnými mínusmi, takže nie je čo chváliť, ani na čo sa príliš sťažovať. Celkový dojem je veľmi mdlý a po pár dňoch si nebudete vôbec pamätať, že ste niečo takéto vôbec kedy pchali do konzoly. Teda až na tú prácu s prostredím, ale to je na zábavný titul naozaj málo. A navyše, Fracture má smolu, že vychádza v rovnakom čase ako kopec ďalších, (dúfajme) oveľa kvalitnejších a zapamätania hodnejších vecí.
