Problém drvivej väčšiny stratégií na konzolách je myslím si viac než očividný. Ovládanie. Kostrbatosť a značná obmedzenosť čo sa plynulosti týka sú hlavnými nedostatkami gamepadov a preto je u obzvlášť rýchlych stratégií typu Tiberium Wars nanajvýš zložité svoju armádu nielen zrozumiteľne zmanažovať, ale aj patrične svižne reagovať na aktuálnu situáciu na bojisku. A to je vážny problém. Dve páčky plus pár čudlíkov sa skrátka ani náhodou nemôže zrovnávať s chirurgickou presnosťou myšiek, dopĺňaných desiatkami konfigurovateľných kláves, umožňujúcich prakticky neobmedzené možnosti customizácie ovládania.

Dnešným dňom ale zrejme pre konzoly svitá na lepšie časy. EndWar, nádejná RTSka z dielne skúseného Ubisoftu totižto prichádza z mierne revolučnou featurkou, ktorá je, povedzme si na rovinu, z hľadiska autenticity komandovania jednotiek priam predurčená pre tento žáner. Ovládať svoje herné pluky hlasom a patrične štýlovým žargónom totižto neponúka hneď tak hocijaká hra a preto sa EndWar ihneď stáva stredobodom pozornosti, takým, aký tu už dávno nebol. Ako to ale všetko funguje? Uspeje aj človek s lámanou angličtinou?

Hneď jedna dôležitá informácia na úvod. Kto čakal od EndWaru príbeh hodný jeho duchovného autora (Clancyho samozrejme), musí si pre tentokrát nechať zájsť chuť. Hra sa síce odohráva v blízkej budúcnosti, kedy sa svet zmieta v sústavných šarvátkach o posledné kvapky ropy na tejto planéte, ale čo, prečo a ako vám autori sprostredkujú maximálne povrchnou formou. Úvod, kedy si v akomsi prológu oskúšate všetky tri súperiace strany (Rusi, EU, US-God Bless-A) síce naznačí, kto je za problémy zodpovedný, či kam to zrejme povedie, ale následným teroristickým útokom odšartujúc tretiu svetovú sa všetky príbehové nitky akosi vytratia do neznáma a ostane len zmes misií a scénarov za zvolenú frakciu. Z hľadiska koherentnosti príbehu nemajú žiaden vážnejší význam. Skrátka, autori sa akokeby na príbeh v kampani vykašlali a radšej vylepšovali technológiu ovládania, než by sa zapodievali tým, čo už raz napísal onen bezosporu populárny autor.

Dobre teda, pozrime sa na to toľko velebené hlasové navigovanie. Prvé, čím vás hra na tomto fronte obšťastní, je kalibrácia headsetu. Keďže som sa momentálne musel uspokojiť len s dodávaným Xboxovým cheap-setom, rozpoznávanie hlasu a najmä nastavenie vhodnej vzdialenosti mikrofónu od mojej huby neboli zďaleka tak ľahké a bezproblémové, ako sa na prvý pohľad javili. Našťastie, moje znamenie v podobe býka ma predurčilo na trpezlivosť a tak som po chvíľke „vylamovania“ mikrofónovej páčky našiel dostatočne presné miesto na to, aby som mohol kľudne, bez zbytočného kričania, ovládať všetko, čo mi generáli v rámci bojových stretov poskytnú.

Samotná metodika ovládania je potom tak primitívna ako len môže byť. Každé bojisko je rozdelené na objekty podľa štandardného vojenského slovníka a tak sú jednotky označené ako Unit 1, Unit 2 atď., miesta záujmu ako Alpha, Bravo, Foxtrot atď., nepriatelia ako Hostile 1, Hostile 2 atď., či camera ako kamera, umožňujúca bleskové zazoomovanie na vami zvolenú jednotku. Samozrejme, tieto základné povely dopĺňa široká škála užšie špecializovaných výrazov (letecká podpora, retreat, špeciálne útoky a pod.), vďaka ktorým budete mať riadenie vašich zverencov ako aj situáciu na bojisku plne pod kontrolou.

No a ako funguje vydávanie rozkazov v praxi? Jednoducho. Hra s vysokou mierou úspešnosti rozpoznáva aj rýchlo povedané vety a tak sa nemusíte obávať, žeby ste museli sled príkazov vyslovovať tak povediac roboticky. Jednoducho to zo seba vypustíte ako normálnu vetu a hra to zaregistruje presne tak, ako ste to mysleli. Unit 1 move to Bravo. Unit 3 attack Hostile 3. Unit 4 retreat. Unit 5 be cool :-). Skrátka, jednoduchosť sama, teda až na drobné problémy s rozpoznávaním dvojice povelov attack a move to, ktoré nejak akosi nechcú zaregistrovať odlišný prízvuk, než ten ich a tak si budete musieť na rozpoznateľnu výslovnosť chvíľku zvykať. Teda aspoň ja som musel aj napriek tomu, že mám z angličtiny zopár svetovo uznávaných certifikátov.

Nič to ale nemení na tom, že systém ovládania hlasom ako taký funguje bez vážnejších problémov a nielen že sa pri komandovaní jednotiek cítite ako skutočný generál, ale navyše je tým logistika jednotiek priam elementárnou záležitosťou, dokonca jednoduchšou, než zbesilé klikanie myškou. Áno, EndWar sa na konzolách ovláda priam rozprávkovo a kľudne tak môžem prehlásiť, že tento titul je prvou RTSkou, ktorá sa hrá na týchto platformách rovnako dobre, ako ktorákoľvek iná stratégia na PC. Navyše, autori do hry pridali aj rovnako elegantne vyriešené ovládanie klasickým gamepadom, takže pokojne môžete zopár triviálnych akcií odkliknúť ručne, aby ste tie sofistikovanejšie zahlásili pekne do mikrofónu. Skrátka, spokojnosť prameniaca z dobre zvládnutej ovládacej schémy nemôže byť väčšia.

Mesiace driny a vylaďovania hore uvedenej funkcie si ale vybrali svoju daň na nie až tak výbornej hernej náplni. Samotná kampaň je totižto len akýmsi offline multiplayerom (nepoviem skirmish, pretože ten je prítomný aj ako samostatná voľba), tvoreným zmesou niekoľkých módov a k ním prislúchajúcich scénarov, ničim nevybočujúcich zo zabehnutého štandardu. Na mapách typu Assault tak dostanete za úlohu zlikvidovať všetku opozíciu, na mapách Conquest budete pre zmenu obsadzovať kontrolné body a v takom móde Siege sa zhostíte či už role obrancu alebo útočníka, aby ste sa v bitke pobili o niekoľko kľúčových stanovíšť. Variabilita módov teda nie je bohvieaká, ale na oplátku si ich zákonitosti dokonale osvojíte, takže za každým budete vedieť, čo máte robiť.

Dôležitým artiklom na bojiskách sú tzv. command points, ktoré získavate jednak likvidovaním súperových jednotiek, tak aj obsadzovaním kontrolných bodov, obsiahnutých takmer v každej mape. Tieto command points potom budete môcť použiť na povolávanie nových posíl do boja či prevádzanie oku lahodiacich podporných útokov, radikálne tak prevažujúcich misky váh vo váš prospech. Na záver sa ku slovu dostanú aj zbrane hromadného ničenia, takže ani z tohto hľadiska nebudete ochudobnení.

Pozrime sa teraz na škálu jednotiek, ktoré sa vám dostanú pod vašu kontrolu. Samozrejme, nečakajte žiadne vzducholode, tesla tanky či iné crazy výmysly, ale klasickú zmes pozemnej a vzdušnej techniky, dopĺňanú dvojicou pechotných oddielov, kľúčových to zložiek pri obsadzovaní cieľových postov. Transportéry, tanky, delostrelectvo, vrtuľníky plus spomínaná pechota a riadiace vozítko, s tým všetkým si budete musieť vystačiť po celú dobu hrania a nebudem vám klamať, keď poviem, že pre potreby tak ľahkej RTSky akou EndWar je, to plne postačuje. V rámci zbrojného arzenálu platia klasické zákonitosti silnej/slabej stránky a tak sa dopredu pripravte na to, že akonáhle pošlete svorku helikoptér na transportéry, pripíšete si na účet nejedno KIA.

Rovnako to môžem povedať aj v prípade transportérov útočiacich na tanky či tanky, útočiace na drobný oddiel raketometných inžinierov, ktorý z ťažkotonážnych vozidiel spraví nefalšované šrotovisko. Skrátka logické zákonitosti medzi vlastnosťami jednotlivých vojenských zložiek nachádzajú aj tu uplatnenie a preto urobíte nanajvýš zle, ako stroho označíte všetky jednotky a pošlete ich ako stádo do boja. Predsalen, drobné taktické myslenie je pre úspešné splnenie väčšiny misií dosť kľúčové a aj keď od hry nečakajte prepracovanosť na úrovni Company of Heroes, určite v nej neuspejte bežnými rush technikami.

Z hľadiska hrateľnosti ma napadá len jedno slovo – rozporuplnosť. EndWar, nech sa tvár akokoľvek strhujúco, postráda potrebný spád. Všetko je tu také vyumelkované a nevierohodné, bojisko nepôsobí ako súčasť nejakého vojnového konfliktu, ale len ako akási aréna, jednotlivým prostrediam chýba atraktivita. Skrátka, je to všetko strojovo presné, ale z hľadiska atmosféry nanajvýš sterilné (chýba tomu tzv. humans touch). Kdeže, World in Conflict svojou strhujúcou atmosféru s prehľadom zadupáva EndWar do zeme, pričom aj taký Ground Control ma upútal viac, než tento produkt štúdia Ubisoft.

Nemastnej neslanej hrateľnosti potom nepomáha ani diskutabilná AI či neraz hrozivo stupídny pathfinding jednotiek, dokonca ešte horší, než je tomu u posledného Red Alertu. Aspoňže si EndWar reputáciu vylepšuje na poli multiplayeru, kde okrem bežných bitiek zaujme najmä globálnym MMO módom Theatre of War, ktorý po vzore singleplayerovej kampane umožňuje hráčom vo farbách jednej z frakcií každý den bojovať o jednotlivé lokácie, aby sa v závere vyhodnotila úspešnosť súperiacich strán a tej, ktorá vyhrala vo väčšom počte zápasov, sa pripíše dané bojisko na konto. Zaujímavý koncept, ktorý v tandeme s hlasovým ovládaním bude mať určite čo ponúknuť.

Vizuálne hre nemám čo vytknúť. Ako som už spomínal, z technického hľadiska je EndWar skutočne špičkový, ibaže mu chýba trochu toho umeleckého cítenia, ktoré by upútalo hráča do takej miery, žeby si ani nevšímal jednotlivé drobné bugy, tu a tam kaziac výsledný dojem. Ide samozrejme predovšetkým o prelínanie polygónov či občasné výpadky animácií, ale ako celok sa na hru pozerá mimoriadne dobre. Čo ma ale zarazilo, bola absencia akéhokoľvek úderného soundtracku či audia. Jednoducho, pokiaľ nebojujete, na bojisku vo väčšine prípadov vládne hrobové ticho, vďaka čomu si ani len nepripadáte, že ste v tretej svetovej a že Zem pomaly, ale isto speje do nevyhnuteľnej záhuby. Pokriky jednotiek sú fajn rovnako ako výbuchy, ale z hľadiska budovania atmosféry je to zrejme audio stránka, ktorá zlyháva v tej najväčšej miere. Konieckoncov, stačí si len spomenúť na World in Conflict a jeho dokonalý audio-vizuál a hneď vám musí byť jasné, ktorá bije.

EndWar je skrátka hrou protikladov. Na jednej strane vynikajúca schéma ovládania a vyváženosť jednotiek sú kontrované strojovým vizuálom a slabou atmosféru, ktorá nedokáže hráča udržať na dlhšie než pár minút. Je síce pravda, že pohľad na bojisko dokáže byť niekedy skutočne impozantný, ale ako celok je vidno, že autori sa skôr zaoberali implementáciou hlasového ovládania než hernou náplňou samotnou. Tak či inak, revolučná možnosť komandovať jednotky svojim hlasom je aj napriek tomu dostatočným lákadlom k tomu, aby ste tejto RTS dali minimálne jednu šancu. Ktovie, možno vás zaujme natoľko, že už žiadnu inú stratégiu nebudete chcieť ovládať myškou, ale headsetom. Šanca a potenciál tu rozhodne sú.