Platinum Games sa so svojim konzolovým debutom radia hneď vedľa produkcie štúdia Grasshopper Manufacture, ktorému šéfuje punker Goichi Suda. Bývalá kreatívna sila Capcomu sa upísala na štyri neobyčajné tituly Sege, akoby tvorcovia Devil May Cry a Resident Evil už nechceli vytvárať hry podľa knihy pravidiel, ale sami ju chceli zmeniť. Ich prvotina MadWorld je iná, drsná, vizuálom jedinečná, brutálne provokačná a pravdepodobne zostane nepochopené a prehliadaná.

MadWorld je o športe. Krvavom športe. Vlastne show Deathwatch má veľmi veľa spoločného s gladiátorskými zápasmi. Arénou je v tomto prípade celé mesto Varrigan City, ktorého Jefersonov ostrov je izolovaný od vonkajšieho sveta, aby mohla na ňom prebiehať chorá reality show. Na mesto bol totiž zhodený vírus a kto nezabije niekoho iného, nedostane vakcínu. Najideálnejšie je poobzerať sa medzi príbuznými a susedmi, komentuje počiatočný chaos moderátor. Spolu s nedobrovoľnými súťažiacimi, ktorí slúžia iba ako návnada pre skutočné vraždiace stroje, sa na ostrov dostáva aj Jack, aby nakopal, pardon, rozkopal najlepšiemu z najlepších ksicht na kašu.

Jack, Jack, je to psychomaniak

Deathwatch má iba jedno pravidlo, pokiaľ ste nažive vraždiť a zabíjať oponentov najbrutálnejším a najkreatívnejším spôsobom, aby davy divákov šaleli a stávky na vašu výhru/prehru vyleteli do stratosféry. Nie je nič neobvyklé, ak uchopenému protivníkovi uštedríte hlavičku a jemu praskne lebka ako melón, ak ho zlomíte v páse, roztrhnete ho ako žabu. Menej obvyklé je naraziť na telo omámeného pneumatiku, čím ho znehybníte, vytrhnete dopravnú značku a spravíte mu s ňou piercing na krku, potom ešte s jednou a ďalšou. Vaša obeť začína pripomínať vianočný stromček, tak mu ešte preženiete hlavou svietnik a do úst mu nasilu natlačíte hrdlo dobre rozhrkaného šampanského. Pán je pripravený ku štartu. Buď sám exploduje a vyletí k hviezdam, alebo ho vezmete k stene a opakovane ho narážate na koly, prípadne ho môžete vyhodiť von oknom, alebo podpáliť s ním v krbe.

V úvode MadWorld vytvára falošnú myšlienku, že možností, ako zabíjať je neúrekom, pričom hra sama v tutoriali ukáže najefektívnejšiu a najpoužívanejšiu techniku s pneumatikou a dopravnou značkou. Zdanie, že kreativite sa medze nekladú, je klamlivá. MadWorld používa vo všetkých úrovniach rovnaké kulisy, menia sa len nástroje skazy, alebo sa to len zdá, že sa menia. Rozdiel medzi drvičom dreva, ventilátorom s ostrými listami a cirkulárkami vykúkajúc zo stien a podláh prakticky nejestvuje. Z nepriateľa spravia fašírku a čím viac ich naraz do takýchto strojov nahádžete, tým väčší je bodový bonus. Načo sa však s bežnými sadomaso zvrhlíkmi a zombíkmi hrať na varenie, keď môžete medzi nich nabehnúť a s naštartovanou pílou na Jackovej ruke z nich narobiť rezance?

V motivácii MadWorld jednoducho zlyháva. Úrovne sú limitované časom 30 minút a zväčša na dosiahnutie najvyššieho bodového limitu, po ktorom sa otvára miestnosť s bossom, potrebujete polovicu. Tých zvyšných 15 minút je tu buď pre absolútne nemehlá alebo chceli byť autori mimoriadne štedrí. Aj kvôli tomuto nemáte dôvod zabíjať kreatívne, netlačí vás čas a výsledné skóre sa nikam nezapisuje. V hre neexistujú globálne rebríčky, porovnávanie výsledkov s kamarátmi alebo systém upgradov, ktoré by ste si za nahrabané body kupovali.

Jazda na motorke nie je nebezpečná, stáva sa ňou, ak na motorke idete proti Jackovi

Jack, ako každý iný súťažiaci, má podpísaný kontrakt so sponzorom, ktorý mu z času na čas hodí do arény nejakú tú zbraň, ktorá sa používaním opotrebúva. Baseballku s klincami, dvojicu ostrých čepelí alebo bonus v podobe života či energie. Najzaujímavejšie kúsky sa objavujú ku koncu a po dohraní, s dvojitou motorovou pílou a katanou je hneď iná zábava. S narastajúcim skóre do arén skáču minibossovia a odomykajú sa aj minihry Bloodbath Challenge. Zahráte si golf s hlavami nepriateľov, šípky alebo s ich telami spestríte ohňostroj, ktorý je zo všetkých najoriginálnejší.

Osobne ma nemilo prekvapila rýchlosť nepriateľov, ktorí sa dokážu rýchlo pozviechať, ak ich hodíte o stenu alebo inú prekážku. Ich svižnosť zabraňuje vytvárať skutočne husté a skupinové kombá. MadWorld používa hodnotenie prevzaté z Devil May Cry a to najvyššie nedosiahnete prepichávaním hláv alebo narážaním sudov na hlavy. V radoch nepriateľov musíte narobiť takú paseku ako napríklad explózia, ktorá ich napichne na okolité ostne. Obyčajne sa však dočkáte známky „rutinné násilie“.

Napriek tomu je obtiažnosť na nízkej úrovni, vďaka benevolentnému časovému limitu sa netreba ničoho obávať a obranný manéver – salto vzad – vás uchráni od každej hrozby či smrteľného výpadu. Jedinou prekážkou sú bossovia, ktorí sú na môj vkus primäkkí. Súboje s nimi vždy prebiehajú podľa predpísaného scenára; dorežete ich motorovou pílou a potom aktivujete Power Struggle, čo je quick time event orientovaný na rýchle mávanie ovládačov. Zmeriate si sily napríklad s tučným sumo bojovníkom, krehkou zabijačkou, svorkou vlkov alebo prerasteným monštrom Frankensteina, ktorý predstavuje najväčšiu výzvu. Jeho život sa dopĺňa a podlaha je plná vody, do ktorej s radosťou púšťa elektrické výboje.

Úrovne sú kompaktné a poskytujú dostatočný priestor pre manévrovanie a využívanie vašich zabijackych schopností. Na plesnivé mäso môžete nalákať zombie pod padajúci strop, na prachy zase radových nepriateľov, na stoloch sa váľajú interaktívne predmety na ublíženie, prostredie je posiate pascami, cirkulárkami atď. Aj keď sa levely od seba odlišujú členitosťou a počtom miestností, neubránite sa pocitu, že ku koncu opakujete stále dokola to isté, aby ste sa čo najskôr dostali k bossom.

MadWorld na prvý pohľad zaujme monochromatickým vizuálom a glorifikáciou násilia používaním jedinej, červenej farby (žltou sú označené challenge). Prostredie sa vašim vyčíňaním mení na plátno zafrkané, ošpliechané krvou. Grafika si robí svoju prácu na výbornú, malým problémom je kamera, ktorú nemožno priamo ovládať a neskorá/nesprávna detekcia pohybov. Sú kľúčové pri aktivácii Power Struggle a počas quickt ime eventov, no nie vždy ich konzola zaregistruje, čo vás stojí krk.

Šialená televízna show, pri ktorej sa diváci odbavujú na súťažení a trhaní oponentov, je korenisto komentovaná dvojicou moderátorov a tučnými hip hopovými skladbami s mimoriadne chytľavými textami. MadWorld je zvráteným kusom zábavy, trochu old school a s nízkou trvanlivosťou. Multiplayer challenge nezachránia skutočnosť, že hrou prefrčíte za 6 hodín a po tejto krvavej jazde vás už k nej nič nebude priťahovať.