EA a Krstný otec, dvojica silných pojmov. Na jednej strane gigant elektronickej zábavy, na druhej nesmrteľná (knižná) filmová séria s bravúrnym hereckým obsadením a scénami, pri ktorých aj po stýkrát naskakuje husia koža. Zatiaľ čo kvality filmov sú už časom preverené a obstáli vo všetkých skúškach, prvá virtuálna adaptácia musela o svoje miesto pod slnkom tvrdo bojovať. Herný Godfather sa nikdy nestane skvostom, no ide o slušný titul ponúkajúci hodiny „filmovej“ zábavy. Bolo preto iba otázkou času, kedy sa objaví pokračovanie, od ktorého sme očakávali posunutie mafiánskej latky ešte o čosi vyššie.

Corleonovci v Godfather II ustupujú do pozadia a štafetový kolík preberá Nová rodina, ktorej hlavou budete práve vy. Známych členov rešpektovanej mafiánskej rodiny budete mať možnosť stretnúť iba občas a mám dojem, že sú v hre iba kvôli tomu, aby nikto nemohol povedať, že sa to už vôbec netočí okolo Corleonovcov. Úloha nového Dona je viac ako jasná – ovládnuť všetky tri ponúkané oblasti – New York, Floridu a Kubu. A že sa nebude jednať o ovládnutie v rukavičkách asi netreba prízvukovať.

Cesta za absolútnou mocou začína na Kube, kde budete svedkom prevratu a nástupu Fidelovho režimu. Pri úteku z nebezpečnej zóny vám Mike Corleone ponúkne možnosť založiť vlastnú rodinu, čo je výzva, ktorú nemôžete odmietnuť. Okrem Mikea zo „starých známych“ kapacít občas stretnete napríklad Freda a pár ďalších filmových postáv. Väčšinou stretnutia s nimi slúžia ako oporné barličky, ktorými sa príbeh snaží aspoň akou takou rýchlosťou odšúľať vpred. Príbeh samotný je nudný, nezaujímavý, ponúka iba klasickú zápletku o zrade a pomste a hlavnou ideou je už spomínané ovládnutie „celého sveta“.

Preberanie kontroly nad mestami prebieha vždy ako cez kopirák. Všade nájdete niekoľko stripbarov, tovární na drogy, automobilových dielní, obchodov so zbraňami a podobnými čiernotami. Pokiaľ sú v držaní znepriatelených rodín, peniaze sa kotúľajú nesprávnym smerom. Teda smerom od vás k nim. Navyše, každý vlastnený „okruh“ obchodov (ak vlastníte naraz všetky dielne, alebo naraz všetky kasína) pridáva aktuálnemu vlastníkovi určitý bonus – nepriestrelné vesty, opancierované autá ... Mať pod svojou kontrolou všetky prevádzky daného typu teda nielen že prináša viac peňazí do rodinnej kasičky, ale navyše môže znamenať aj rozhodujúcu výhodu v boji.

Ovládnutie všetkých obchodov jednej rodiny znamená, že sa zázračne odomkne ich honosná vila. Potom už len stačí vybrať tých najlepších mafošov, zaútočiť na sídlo nepriateľskej rodiny a zrovnať ho so zemou. Ešte predtým vám bude hra radiť urobiť inú vec – tak ako máte svojich najbližších vy, má ich aj každý iný Don. Permanentné zneškodnenia Donovho pobočníka znamená, že rodina bude znateľne oslabená okrem iného i pri obrane domovskej vily. Lenže likvidácia pobočníkov je postavená na mechanizme, kedy každého treba zabiť iným konkrétnym spôsobom (headshot, zrazenie autom, umlátenie päsťami...) a aby ste sa tento spôsob dozvedeli, musí vám ho prezradiť nejaký bežný občan mesta. Inými slovami, najprv beháte po meste a náhodne hľadáte označených civilistov. Tí vám správny spôsob zavraždenia a lokalitu pobočníka síce povedia, najprv ale od vás požadujú službičku typu „rozbi obchod“, „zabi nepohodlnú osobu“ atď. Budú stačiť tri štyri takéto questy a zistíte, že vám to za tu námahu vôbec nestojí a že si radšej pomôžete po svojom.

Úplné zbytočné a nudné plnenie rovnakých úloh kvôli likvidácii nepriateľských pobočníkov je len začiatok nudnosti a repetitívnosti, ktorá je synonymom Godfather II. Hra totiž neponúka žiadne misie v pravom slova zmysle, resp. ich dostanete skutočne iba pár. 95 % času teda strávite tým, že sa budete snažiť obsadiť cudzie prevádzky a budete sa modliť za telefonát, ktorý vás pošle robiť skutočne niečo zaujímavé. Políciu ako takú okrem poslednej misie vôbec nezaregistrujete, a to sa hra pýši možnosťou plniť úlohy aj pre skorumpovaných policajtov či sudcov, ktorí vám na oplátku pomôžu v zapeklitých situáciách. Rovnako ako lokalizovanie pobočníkov je aj táto činnosť úplne zbytočná, nudná a fádna a viac ako jeden krát ju nespravíte.

Miesto postupnej gradácie deja, rozmotávania komplikovaných vzťahov v mafiánskych rodinách a plnenia zaujímavých a originálnych misií teda z hry ostalo suché obsadzovanie obchodíkov, ktoré sa líšia iba tým, že raz budete potrebovať otvárača sejfov a inokedy demoličného experta. Po prvých dvoch hodinách budete mať o hrateľnosti úplne jasnú predstavu, ak to vydržíte hrať ďalších  7 - 8 hodín až do poslednej misie, iba sa zbytočne rozčúlite, ako mohla EA takto zprzniť licenciu geniálneho Krstného otca. Ešte že rodinný mikromanažment naozaj funguje, keby bolo potrebné každú prevádzku dobýjať a obraňovať osobne, tak by výsledná známka zletela ešte o poriadny kus nižšie.