THE GODFATHER II |
THE GODFATHER II |
EA a Krstný otec, dvojica silných pojmov. Na jednej strane gigant elektronickej zábavy, na druhej nesmrteľná (knižná) filmová séria s bravúrnym hereckým obsadením a scénami, pri ktorých aj po stýkrát naskakuje husia koža. Zatiaľ čo kvality filmov sú už časom preverené a obstáli vo všetkých skúškach, prvá virtuálna adaptácia musela o svoje miesto pod slnkom tvrdo bojovať. Herný Godfather sa nikdy nestane skvostom, no ide o slušný titul ponúkajúci hodiny „filmovej“ zábavy. Bolo preto iba otázkou času, kedy sa objaví pokračovanie, od ktorého sme očakávali posunutie mafiánskej latky ešte o čosi vyššie.
Corleonovci v Godfather II ustupujú do pozadia a štafetový kolík preberá Nová rodina, ktorej hlavou budete práve vy. Známych členov rešpektovanej mafiánskej rodiny budete mať možnosť stretnúť iba občas a mám dojem, že sú v hre iba kvôli tomu, aby nikto nemohol povedať, že sa to už vôbec netočí okolo Corleonovcov. Úloha nového Dona je viac ako jasná – ovládnuť všetky tri ponúkané oblasti – New York, Floridu a Kubu. A že sa nebude jednať o ovládnutie v rukavičkách asi netreba prízvukovať.
Cesta za absolútnou mocou začína na Kube, kde budete svedkom prevratu a nástupu Fidelovho režimu. Pri úteku z nebezpečnej zóny vám Mike Corleone ponúkne možnosť založiť vlastnú rodinu, čo je výzva, ktorú nemôžete odmietnuť. Okrem Mikea zo „starých známych“ kapacít občas stretnete napríklad Freda a pár ďalších filmových postáv. Väčšinou stretnutia s nimi slúžia ako oporné barličky, ktorými sa príbeh snaží aspoň akou takou rýchlosťou odšúľať vpred. Príbeh samotný je nudný, nezaujímavý, ponúka iba klasickú zápletku o zrade a pomste a hlavnou ideou je už spomínané ovládnutie „celého sveta“.
Preberanie kontroly nad mestami prebieha vždy ako cez kopirák. Všade nájdete niekoľko stripbarov, tovární na drogy, automobilových dielní, obchodov so zbraňami a podobnými čiernotami. Pokiaľ sú v držaní znepriatelených rodín, peniaze sa kotúľajú nesprávnym smerom. Teda smerom od vás k nim. Navyše, každý vlastnený „okruh“ obchodov (ak vlastníte naraz všetky dielne, alebo naraz všetky kasína) pridáva aktuálnemu vlastníkovi určitý bonus – nepriestrelné vesty, opancierované autá ... Mať pod svojou kontrolou všetky prevádzky daného typu teda nielen že prináša viac peňazí do rodinnej kasičky, ale navyše môže znamenať aj rozhodujúcu výhodu v boji.
Ovládnutie všetkých obchodov jednej rodiny znamená, že sa zázračne odomkne ich honosná vila. Potom už len stačí vybrať tých najlepších mafošov, zaútočiť na sídlo nepriateľskej rodiny a zrovnať ho so zemou. Ešte predtým vám bude hra radiť urobiť inú vec – tak ako máte svojich najbližších vy, má ich aj každý iný Don. Permanentné zneškodnenia Donovho pobočníka znamená, že rodina bude znateľne oslabená okrem iného i pri obrane domovskej vily. Lenže likvidácia pobočníkov je postavená na mechanizme, kedy každého treba zabiť iným konkrétnym spôsobom (headshot, zrazenie autom, umlátenie päsťami...) a aby ste sa tento spôsob dozvedeli, musí vám ho prezradiť nejaký bežný občan mesta. Inými slovami, najprv beháte po meste a náhodne hľadáte označených civilistov. Tí vám správny spôsob zavraždenia a lokalitu pobočníka síce povedia, najprv ale od vás požadujú službičku typu „rozbi obchod“, „zabi nepohodlnú osobu“ atď. Budú stačiť tri štyri takéto questy a zistíte, že vám to za tu námahu vôbec nestojí a že si radšej pomôžete po svojom.
Úplné zbytočné a nudné plnenie rovnakých úloh kvôli likvidácii nepriateľských pobočníkov je len začiatok nudnosti a repetitívnosti, ktorá je synonymom Godfather II. Hra totiž neponúka žiadne misie v pravom slova zmysle, resp. ich dostanete skutočne iba pár. 95 % času teda strávite tým, že sa budete snažiť obsadiť cudzie prevádzky a budete sa modliť za telefonát, ktorý vás pošle robiť skutočne niečo zaujímavé. Políciu ako takú okrem poslednej misie vôbec nezaregistrujete, a to sa hra pýši možnosťou plniť úlohy aj pre skorumpovaných policajtov či sudcov, ktorí vám na oplátku pomôžu v zapeklitých situáciách. Rovnako ako lokalizovanie pobočníkov je aj táto činnosť úplne zbytočná, nudná a fádna a viac ako jeden krát ju nespravíte.
Miesto postupnej gradácie deja, rozmotávania komplikovaných vzťahov v mafiánskych rodinách a plnenia zaujímavých a originálnych misií teda z hry ostalo suché obsadzovanie obchodíkov, ktoré sa líšia iba tým, že raz budete potrebovať otvárača sejfov a inokedy demoličného experta. Po prvých dvoch hodinách budete mať o hrateľnosti úplne jasnú predstavu, ak to vydržíte hrať ďalších 7 - 8 hodín až do poslednej misie, iba sa zbytočne rozčúlite, ako mohla EA takto zprzniť licenciu geniálneho Krstného otca. Ešte že rodinný mikromanažment naozaj funguje, keby bolo potrebné každú prevádzku dobýjať a obraňovať osobne, tak by výsledná známka zletela ešte o poriadny kus nižšie.
Aspoň jeden aspekt sandboxových akcií ostal zachovaný - taxíky, limuzíny, športiaky, rodinné kombíky, nákladné autá, všetko samozrejme v klasickom dobovom prevedení na uliciach Floridy, New Yorku a Kuby nájdete a budete si ich môcť vyskúšať. Jazdný model patrí k tým arkádovejším (=subkategória úplne arkádové :-)), takže vaše volanty budú naďalej spokojne odpočívať v skrinke. Okrem áut budete často meniť aj zbrane, resp. ani nie tak meniť ako skôr upgradovať. Pištole, guľomety, brokovnice, snajperky, molotovy a iné každodenné potreby správneho gangstera budete vymieňať za účinnejšie a vylepšené verzie.
Videli sme už v nejakej mestskej akcii grafický efekt krvi na kapote auta po zrazení chodcov? Ak ma pamäť neklame, tak nie. Práve do červena sfarbené plechy a snáď možno ešte výbuchy sú jediným, čo stojí v prípade technického spracovania Godfather II za zmienku. Postavy, autá, objekty... nič z toho nevyzerá k svetu a čo je najhoršie, tak hra neprichádza ani so žiadnym svojským vizuálnym štýlom, ktorý by nedostatky v grafike dokázal aspoň trochu prekryť. Nosným prvkom hudobného soundtracku je známa tiahla Godfather melódia, ostatné songy (áno, v autách sa dajú ladiť stanice) mi po vypočutí ihneď vyšumeli z hlavy.
Zaujímavým doplnkom hry mohla byť multiplayerová časť, to by ale nesmel byť MP tak strašne zalagovaný, že nepriatelia často bežia nad vašimi hlavami, prípadne nezomrú ani po niekoľkých minútach streľby. Pritom je primárna idea MP celkom dobrá – zápasy medzi živými hráčmi (rôzne módy, napr. vykrádanie trezorov) totiž spočívajú v tom, že v nich povyšujete svojich „offline“ členov rodiny. Teda nehráte priamo za svojho Dona, ale za niektorého z jeho pomocníkov, ktorý sa podľa zásluh v mulťáku zlepšuje (má prístup k upgradnutým zbraniam) i v singláči.
Zhrnutie? Veľmi jednoduché! Godfather II je najslabšou sandbox akciou za posledné obdobie a dehonestáciou svojho zvučného mena. Môže za to štýl hry, ktorý miesto úchvatných misií ponúka neustále opakovanie rovnakých a často aj zbytočných činností, slabá grafika a problémový multiplayer.
RECENZIE HRÁČOV |
6.0
ISAAC CLARK
1.5.2009
Mario Puzo. Osoba, ktorá svet obdarila nezabudnuteľným románom o mafiánskych osudoch rodiny Corleono...prečítať celé
|
PC
PS3 Xbox 360 Vývoj: EA / EA Czech / EA Štýl: Akčná Adventúra
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|