Ken Ogava vyráža do akcie nad Tokiom s jednotkou elitných ninjov pod vedením jeho otca. Cieľom sú parazity neznámeho pôvodu, ktoré infikujú svoje obete a ovládajú ich ako bábky. Infikovaní sa poznajú veľmi ľahko. Knísavý pohyb, otrhané šaty, chýbajúce údy, či naopak niektoré údy naviac, mŕtvolný pohľad a celkový zjav pripomínajúci skôr zombie ako človeka.

Hlavnou zápletkou ale nie je eliminácia podivných hybridov, ale to, prečo sa váš otec aj s najlepším členom tímu pridali na zlú stranu a prečo vám odovzdal tajomný meč, ktorý neviete použiť. Ak už máte napozerané nejaké tie B-čkové filmy s akčnými hviezdami 90-tych rokov, nemusíte ani dlho premýšľať a zostatok scenára si domyslíte po desiatich úvodných minútach.

Princ z Perzie v meste

Pohľad z tretej osoby sa nevyhol ani Ninja Blade. Ide predsa o klasickú akciu, pre ktorú je tento pohľad ako stvorený. Dokonca ani kamera nerobí veľké problémy a v prípade potreby sa dá pravým analógom doštelovať. Celá hra sa odohráva v oceľovom meste a keďže ide o hru japonskú, čakajte prehnané a neuveriteľné (v tom zmysle, že by tomu ani 10-ročné dieťa neverilo) japonské eskapády. Polkilometrové výskoky do neba s následným šermiarskym súbojom, jazda motorkou po padajúcich autobusoch z oblohy a preseknuté mrakodrapy v pol. Kolmé, aj horizontálne behy po stene, preskoky z jednej tyče na druhú, či rýchle priblíženie a rozseknutie nepriateľa zvláda Ken tak, že by sa perzský princ červenal.

Kratos by závidel

Hneď od začiatku sú k dispozícii všetky zbrane, ktoré sa dajú upgradovať z padlých duší po protivníkoch. Do oka mi hneď padla dvojica Sai mečov, ktoré sú pripevnené na reťazi po vzore Kratových, resp. Narikiných čepelí (pozor, nejedná sa o prestarlú, škaredú a tučnú kvázi celebritu z televízie, ale o hlavnú postavu z Heavenly Sword), ktoré sú silovo najslabšie, no samozrejme najrýchlejšie a s najväčším dosahom. Pre bezkrkých vyhadzovačov nechýba obľúbený ťažkotonážny mega meč a do tretice všetkému sekunduje niekde v strede vybalansovaná katana. Každá so štyrmi úrovňami upgradovateľných bojových pohybov.

Na dlhé vzdialenosti má Ken pripravený veľký šuriken, v ktorom vie spútať silu troch prírodných elementov, ktoré postupne nájde v hre a taktiež sa dajú upraviť na smrteľnejšie úrovne sily, no tieto sú len tri. Pomocou elementu vetra od seba dokáže odhodiť najbližších nepriateľov, alebo zahasiť plamene brániace v ceste ďalej, element ohňa spôsobuje explózie a dá sa hodiť po balistickej krivke do nič netušiacich nepriateľov a pomocou bleskov si môže Ken vypýtať krátky timeout a okolité monštrá paralýzou znehybniť alebo na tých vzdialenejších nasmerovať božie blesky. Všetky elementy vyžadujú na použitie Chi energie, ktorá sa v kľude pozvoľna dopĺňa a jej stav sa dá zvýšiť nájdením troch modrých sfér. Tak isto zvýšite aj zdravie pomocou žltých sfér vďaka rozbíjaniu sudov a debničiek všade po úrovniach. Najčastejšie v nich ale nájdete guľôčky dopĺňajúce zdravie, či skryté predmety ako nové sady oblečenia, lekárnické spreje alebo adrenalín.

Tokio nemá superhrdinov nikdy dosť

Už som načrtol, že dej sa odohráva v meste a podľa toho sú zobrazené aj všetky úrovne. Síce by som nepovedal, že sú nudne koncipované, sú postavané príliš šablónovito a bez výrazných nápadov. Nič, čo by ste už predtým sto krát nevideli. Úradné budovy, sklady, obchodný dom, garáže, stoky, diaľnica, proste priemer. Z letargie sa to snažia vytrhnúť úvodné minúty takmer každého levelu, kedy dostanete pridelený dopravný prostriedok v podobe vrtuľníku a tanku. Neovládate ich priamo, len si sadnete do guľometnej/raketovej veže a eliminujete útoky, aby ste sa dostali do časti, kedy vystúpite a pokračujete po svojich.

Už prvá úroveň má však spád Niagarských vodopádov a sínusoida akcie a napätia sa drží tejto krivky. Až na niekoľko výnimiek budete predvádzať tiahle súboje s bossmi od začiatku až do konca úrovne pri konečnom zúčtovaní. Zaútočia na vás mega červy pripomínajúc tie z Herbertovej Duny, trojhlavé hydry, zmutovaný úradník (podobá sa na pinkie démona z Doomu) osedlaný haďou ženou z yakuzy, obrie niekoľko poschodové pavúky, hnusne slizké slimáky alebo nakazená helikoptéra, či pancierovaná mucha. Nie je výnimkou stretnúť aj niekoľkých bossov v jednej úrovni a súboje sú ešte rozdelené na viacero etáp. Vždy si myslíte, že už musí byť koniec, no zakaždým sa objaví ešte väčší a zákernejší boss, ako napríklad posledný boss, ktorého budete znášať zo sveta v niekoľkých fázach a už prvá je pekelná. Ostatní bossovia na tom nie sú o nič lepšie a nájsť ten správny typ protiútoku vás bude stáť mnoho zdravia a lekárničiek.

Ninjovo (tupé) ostrie

Celková herná doba Ninja Blade sa pohybuje okolo desiatich hodín, no to len vďaka niekedy až premrštenej obtiažnosti. Čo ale naštve viac ako celková herná doba, je spôsob sejvovania. Hra sa totiž uloží vždy až po prejdení levelu. Už môžeme ísť konečne na to pivo/rande/sex? Pýta sa vaša priateľka. Nemôžem to teraz vypnúť a už mám pocit, že musím byť na konci a nebudem to hrať hodinu odznovu. Bude zvyčajne vaša odpoveď. Na mňa sa tak čakalo dve a pol hodiny, kým som dal posledného bossa.

Akoby nestačili priťažké súboje, autori zakomponovali do hry ešte aj Quick Time Eventy, ktoré sú pridlhé a jedna chyba vás vráti na začiatok celej vyťukávacej sekvencie. Vyžaduje sa mikrosekundová reakcia a jednotlivé stlačenie rôznych tlačidiel sa všakovako obmieňa, takže sa nedá zapamätať. Aspoň že nie ste penalizovaní za zle namačkanú kombináciu stratou života.

Napriek môjmu nesúhlasu s niekedy až príliš veľkou obtiažnosťou a sejvovaním až po dohraní misie, hodnotím Ninja Blade veľmi pozitívne. Akčné scény pri QTE sú pôsobivé ako aj adrenalínová akcia, ktorá vás nepustí, pokiaľ hru nepokoríte. Možno ešte autori mohli pridať nejakú hodnotnú minihru na vybláznenie proti horde nepriateľov, alebo tréning proti bossom, keď už chýba multiplayer, pretože uploadnúť najlepší dosiahnutý čas, resp. skóre do rebríčku najlepších mi príde trocha málo.