Nastal čas, keď si vyvolení zmerajú sily, aby spomedzi z nich povstal  ten najlepší a pravý, ktorý už nebude polobohom - demigodom, ale stane sa najvyšším Božstvom a modlou. V arénach, kde nikto nemá s nikým zľutovanie, sa rozhodne o tom, kto bude vládnuť svetu a piť božský nektár a ambróziu. Ak chcete vedieť, ako chutí moc, pridajte sa aj vy.

V prvom rade si hneď na začiatku treba ujasniť, že Demigod je hra orientovaná na multiplayer. Singleplayer de facto neponúka nič. Nie, žeby tu nebol, ale voľná hra s počítačovými spojencami a protivníkmi a turnaj, kde nie je žiadny dej a tvorí ho osem previazaných arén, je len tréningom na sieťové bitky. Tieto režimy sú vhodné na osvojenie princípov hry, zoznámenie sa s arénami a hrdinami- demigodmi, ktorí disponujú rozdielnymi vlastnosťami.

Hra je založená na bojoch v arénach. Na jednom konci sídli jeden tím hráčov, na druhom druhý, cieľom je samozrejme položiť na lopatky súpera. Hráčom pri útoku asistujú príšerky, ktoré sa samostatne pohybujú a neustále rodia v bránach. Mapy bývajú posiate útočnými vežami, ktoré bránia nepriateľskému mužstvu ľahko preniknúť do základne. Spravidla je treba zničiť aspoň časť súperových veží, inak sa ďaleko nedostanete a vaša postava by sa mala chvíľu držať v ústraní, za chrbátmi domovských kreatúr, kým nenazbiera pár levelov a nezosilnie.

Spôsobov víťazstva je niekoľko, ale nech hráte akýkoľvek režim, postup je identický. Tlačíte na súpera, čistíte prechody, ničíte nepriateľskú obranu a jednotky. V jednom režime však popri tom obsadzujete vlajky a vyhráte na body, v inom treba zničiť niekoľko opevnení, v ďalšom zložiť stanovený počet nepriateľských demigodov a najzdĺhavejšie je zdevastovanie oponentovej citadely. Mimochodom, zničenie citadely rozhodne o víťazovi v každom režime, bez ohľadu na stanovené podmienky víťazstva.

Demigod nedisponuje originalitou. Všetko, čo v hre nájdete, bolo už dávno vymyslené. Ale nie je to toľko omieľané a opotrebované, ako princípy štandardných RTS, ktorých sa mnohí vývojári držia zubami- nechtami už od čias Dune 2. Demigod vychádza z režimu Defense of The Ancients (DOTA), ktorý sa objavil v hre Warcraft III a v upravených podobách sa vyskytol aj v pár iných RTS. Jednalo sa o jedinú mapu s dobrým nápadom, ktorý ale dostal formu plnohodnotnej hry až s príchodom Demigoda. Chris Taylor veľmi dobre vedel, čo robí, keď sa do toho pustil.

Od začiatku bolo jasné, že tento titul nebude mať núdzu o priaznivcov, veď DOTA sa hrá stále a keď hráčov ukojila jedna jediná mapa, aj keď sa toho pridá v plnohodnotnom titule len trochu, stále to bude znamenať viac. Viac rozmanitosti, viac DOTA. To sa len potvrdilo, hoci si po vypustení hry vývojári narobili hanbu, keď nedokázali svoje servery zabezpečiť pred lavínou pirátov. To by však malo byť už minulosťou, o čo sa postarali záplaty, ktoré si však vyžiadali veľa látky, teda v tomto prípade veľké množstvo doplnkových dát.

Bohužiaľ, tvorcovia sa naozaj spoľahli na to, že DOTA toho ponúkla dosť a ani sa veľmi nesnažili o vyslovene nové prvky. V hre tak nájdeme množstvo doladených súčastí, avšak žiadne pozoruhodné novinky. Osobne som bol zvedavý na avizované rozdielne funkcie demigodov, vďaka ktorým sme mali očakávať odlišný postup v boji. No hoci sú demigodi rozdelení na zabijakov a generálov, štýl boja je v podstate identický a líšia sa len doplnkovými schopnosťami a predmetmi, ktoré môžu využívať. Generál nie je menej akčný ako zabijak a o strategickom režime velenia nemôže byť ani reči.

Pre porovnanie, zabijak má jednu pasívnu vlastnosť, ktorou môže niekoľkonásobne vylepšiť odolnosť a útok svojej postavy. Generál namiesto toho zdokonalí otužilosť počítačom ovládaných kreatúr, ktoré asistujú v boji. V rámci achievementov má každý typ demigoda popri hlavnej ponuke výber predmetov výlučne pre jeho zameranie. A napokon generál môže prikúpiť artefakty, vďaka ktorým vyvolá pár minotaurov, lukostrelcov alebo liečiteľov a tých dokáže aj priamo ovládať. Tu odlišnosti končia.

Pri priamom kontakte generála a zabijaka nie je nikto vyslovene slabší. Sú si rovnocennými protivníkmi, generál ani nepotrebuje pobočníkov, aby s trochou šikovnosti zmasakroval zabijaka. Stačí vhodne nakupovať, investovať body a peniaze a aplikovať zručnosti. Okrem už spomínaných achievementov, ku ktorým máte prístup kedykoľvek (a v každej aréne môžete postave priradiť len jeden bonusový predmet), sú tu budovy, kde sa dajú kúpiť odvary, ktoré doplňujú energiu a život, brnenia na jednotlivé časti tela a pre generálov vyššie uvedené artefakty na vyvolávanie pomocníkov. Keď správne investujete získané financie, vaša postava sa stane poriadnym nezmarom s vysokou odolnosťou, rýchlym a ničivým útokom a regeneráciou a naozaj je jedno, aké má povolanie. Aj tak sa však vyskytnú momenty, kedy bude mať namále a život na vlásku. Ak nie je po ruke liečivo, vtedy sa treba rýchlo stiahnuť k základni, kde vás regeneruje liečivý kryštál. Najrýchlejšie je to pomocou teleportačného zvitku. V prípade úmrtia sa oživíte pri citadele a nepriateľ získa tučnú finančnú odmenu a vy ste chvíľu mimo boja.

Každý z ôsmych demigodov má vlastný set zručností, ale sortiment je príbuzný. Napríklad Kráľovná tŕňov likviduje všetko okolo seba sadou ostňov, masívny The Rock urobí to isté svojim kladivom, upír Lord  Erebus sa zmení na hmlu, ktorá vysáva z oponentov v dosahu život. Niektoré postavy sú však vyvážené lepšie ako iné. Tu sú ich charakteristiky.

Zabijaci. Torch Bearer si prepína medzi ohnivou a ľadovou mágiou, patrí k silnejším hrdinom a mágiu využíva na spálenie a zmrazenie oponentov. Unclean Beast je masívna, dosť obyčajná príšera s jedovatými útokmi nablízko. Regulus je vlastne snajper s kušou a vypomáha si mínami, ale má aj tak pomerne krátky dostrel a zvyčajne útočí len na jeden cieľ, je dosť slabý. The Rook je veľký, pomalý a na ramenách môže mať útočné veže. Ani zďaleka nie taký silný, ako sa zdá.

Generáli. Oak so svojou sekerou veľa škody nenarobí, ale aspoň dušičky, ktoré vyvolá z padlých, sú celkom užitočné v boji. Queen of Thorns je zrejme najsilnejšia postava, má dva silné útoky tŕňmi, môže vyvolávať kreatúry a ľahko zloží aj The Rooka. Navyše veľmi sexi. Sedna, aká pekná, taká slabá, aj keď útoky šelmy, na ktorej sedí, celkom dobre zabolia a aspoň vie liečiť. Lord Erebus je silný upír, jeho útoky vysávajú život súperom a pridávajú spojencom, navyše mŕtvoly konvertuje na oddaných bojovníkov.

Grafika hry je prijateľná. Nič špeciálne, ale dá sa. Zaujímavý je dizajn arén, ktoré pôsobia mysticky a dávajú bojom naozaj božský nádych. Ozvučenie je vydarené, komentáre a hlasový doprovod v štýle Unreal Tournament, hre naozaj pristane a dodáva jej čaro. Absenciu zaujímavého obsahu pre singleplayer by sme mohli odpustiť, no technické závady v multiplayeri, na ktorý sa hra orientuje, sa nedajú prehliadnuť. No zdá sa, že Demigod sa pomerne úspešne pasuje s týmito problémami, takže čoskoro to bude ok.

Je nepopierateľné, že Demigod má svoje čaro a zrejme chytí každého, aspoň spočiatku. Nie každého však uspokojí dlhodobo. Pri bojoch v arénach je totiž lineárny a stále ten istý postup, ktorý sa časom stane monotónnym. Prispieva k tomu aj fakt, že herné režimy sú na jedno kopyto a singleplayeru sa nevenuje dostatočná pozornosť. Ale Demigod si tak, ako DOTA, nájde stabilnú komunitu hráčov. Už preto, že je iný, ako väčšina stratégií, hoci sa jedná len o mierne vylepšený klon populárneho režimu z Warcraft III a dalo sa s tým urobiť viac.