Chceli by ste sa ocitnúť na divokom západe? Že nie? No je to pochopiteľné, asi nie veľa z vás vyrastalo na Mayovkách a zanedbaná (nielen) ústna hygiena tomu tiež nepridáva na atraktivite. A čo takto divoký zápas s obrovským množstvom dnešných vymožeností, ako sú napríklad počítače, akurát vo Viktoriánskom prevedení? To už nie zrejme pre každého lákavejšie. To isté si povedali určite aj vývojári z Blue Omega Entertainment a prinášajú na obrazovky monitorov a TV steampunkovú akciu Damnation. Bude atraktívne zasadenie jediným pozitívom titulu?

Hneď na začiatku si asi treba ozrejmiť pojem steampunk, ktoré je na rozdiel od svojho súrodenca cyberpunku trocha v ústraní. Ide o odnož sci-fi a fantasy, ktorá, ako už názov napovedá, je charakteristická tým, že hlavnou hybnou silou je para, pričom môže byť dej diela situovaný v alternatívnej minulosti, ale para sa používa namiesto elektriny a iných dnešných zdrojov energie v moderných vymoženostiach (motorky, autá, zbrane, roboti, lietadlá). V hernom svete táto téma nie je použitá prvý raz a mohli sme sa so steampunkom stretnúť napríklad v stratégii Rise of Legends. V tejto hre sa však koexistencie s mágiou hráč nedočká.

Dej sa odohráva už v 20. storočí, americká občianska vojna sa nám trocha natiahla a krajinu zanechala spustošenú. V tejto alternatívnej minulosti sa však vývoj ľudstva v istej oblasti zastavil a tak všetkému vládne para. A je to jeden človek, ktorý vládne pare. Bohatý majiteľ zbrojárenskej spoločnosti totiž dostal diktátorské chúťky a rozhodol sa zmocniť krajiny. Podporoval obe strany konfliktu kvôli vysokým príjmom z predaja zbraní a popri tom ukul svoj diabolský plán; najskôr treba ovládnuť územie, potom posledné slobodné mesto a na koniec z obyvateľov vďaka svojim morbídnym pokusom a Séru spraviť neporaziteľnú armádu. Je len malá skupinka členov odporu, ktorý mu v tom môžu zabrániť, vy, Hamilton Rourke, ste jedným z nich.

Rourke v boji proti tyranii nie je sám a tak mu môžu v boji podať pomocnú ruku jeho verní (no, ako sa to behom deja vyvinie) spoločníci Doc, Yakecan, Zagato a Jack, pričom mu vždy asistuje minimálne jeden člen spomínaného tímu, keďže hra je stavaná s hlavným ťažiskom na kooperatívnom prechádzaní kampane dvoma hráčmi. Ďalšími charakteristickými prvkami Damnation sú priam megalomanské úrovne, akcia striedaná nevídanou akrobaciou a silná atmosféra všade navôkol. Tú buduje hlavne všadeprítomná propaganda na plagátoch, prejavy v reproduktoroch a podobne. Výzor protivníkov už len podčiarkuje atmosféru boja proti nacistickému Nemecku, o tajných pokusoch s ľuďmi ani nehovoriac. Spomínané prelínanie akcie s akrobatickými kúskami by sa dalo charakterizovať asi tak, že ak by mal Marcux Fenix dieťa s Larou Croft, tak by sa volalo Hamilton Rourke. Bohužiaľ by bolo mierne zaostalé, ale k tomu sa určite neskôr vrátim.

Úrovne sú vystavané naozaj megalomansky. Sú tak gigantické, až hádam pôsobia ako otvorené prostredie. Na okolitých obrázkoch máte šancu sa o ich rozľahlosti presvedčiť na vlastné oči a to sú často zachytené iba menšie časti. Do obrovských rozmerov rastú nie len rozlohou, ale aj výškovým rozdielom, ktorý budete často prekonávať. Aj keď je cieľ prísne nalinkovaný, tak poteší aspoň to, že k nemu striktne nevedie jedna cesta, ale vždy minimálne dve typovo rôzne. Bohužiaľ už z hľadiska level dizajnu už úrovne tak skvelé nie sú. Zo 6 aktov sa prvé 3 polovicu času aj celkom nudíte, aj napriek tomu, že sa prostredia snažia striedať a dostanete sa tak do dolov, kanálov, mesta a podobne. Pri štvrtom akte sa už začína blýskať na lepšie časy a piaty a šiesty sú už potom dobré. Autori uvádzajú až 36 hodinovú hraciu dobu na jeden akt. Osobne si neviem predstaviť ako k takému číslu dospeli, ale niečo okolo/nad 90 minút by to byť mohlo. Hernou dobou je teda hra na dnešné pomery nadštandardná, bohužiaľ tých fádnych úrovní.

Ak má niekto strach z výšiek, tak by sa mal titulu veľkým oblúkom vyhnúť. Naozaj Altairovi by sa zatočila hlava pri niektorých kúskoch, čo tu na rôznych visutých rímsach, rebríkoch, lanách, trubkách... budete predvádzať a skákať medzi nimi. Tak polovica celej hernej doby je len lezenie a presúvanie sa, najkrajšie spracované hlavne v poslednom akte. Naučiť sa zvládať odrážanie od stien, zachytávanie a skákanie vôbec je tu kľúčovým, inak budete stále iba padať. Presúvať sa dá nie len skákaním a pešo, ale aj parnými motorkami, na ktorých jeden hráč robí jazdca a druhý strelca. Krkolomné zákruty a prelety nad priepasťami za použitia nitra sú samozrejmosťou. Škoda len, že nie je rovnováha medzi jednotlivými zložkami. Skákanie po čase začne liezť na nervy, motorky omrzia a v hre je zbytočne veľa chodenia bez akejkoľvek akcie. Tá sa sústredí vždy iba na určité miesta, ku ktorým sa ale musíte vždy dlho dostávať a nie vždy je to najzáživnejšie.

Samotná akcia je už ale presný opak a vystrieľavať protivníkov vás bude baviť, len naozaj škoda, že je toho tak málo. Bohužiaľ aj tu je jedno veľké ALE, ale k nemu neskôr. Hlavným dôvodom, prečo si akčné sekvencie vychutnávate, je variabilita zbraní, ktorá je zvládnutá na jednotku. Trúfnete si aj na ťažších obtiažnostiach medzi nepriateľmi behať Rambo štýlom? Nie je problém, zoberiete samopal, brokovnicu/granátomet a modlite sa, nech vám to vyjde. Alebo máte radšej istejší a pomalší postup? V tom prípade jeden slot treba obsadiť brokovnicou, do druhého dať sniperku na headshoty, do tretieho klincovačku (prípadne ultimátnu parnú zbraň, ktorá aj na väčšie vzdialenosti nepriateľov na mieste rozloží) a väčšinu protivníkov odstránite z bezpečnej vzdialenosti. Prípadne môžete skúsiť aj nepriateľov nalákať na vaše míny. Jednoducho, vyberie si svoj štýl každý. K tomu môžete aj stacionárne delá osedlať. Bohužiaľ nepriatelia už sú na tom slabšie. Zo základných vojakov je tu asi 5 rôznych prevedení, každý s inou zbraňou. Ďalej sú tu 2 typy zmutovaných (zombíci a vlky), parné obdoby terminátorov, no a ak som správne počítal, tak počas celej hry narazíte na troch bossov, pričom pri dvoch by malo byť to označenie skôr v úvodzovkách. Je veľká škoda, že autori nepridali na súbojoch s bossmi, veď sa stačilo inšpirovať napríklad takým Wild Wild West a hneď by to bolo o dosť zábavnejšie.

Ako level dizajn, tak aj hrateľnosť bohužiaľ svoje karty vyhadzuje na stôl až po prvej polovici hry. Fádne prostredia sa tak polovicu herného času aj fádne hrajú, chýbajú tu nápady na spestrenie gameplayu a aj „preliezačky“ sú len jednoduchších typov. Potom sa to však obracia, kvalitnejšie spracované úrovne, náročnejšie a viac adrenalínové skákanie, tuhší protivníci, už sú na scéne aj tí traja bossovia, autori pridali aj veľmi kvalitné puzzly a hlavne pribudli klincovačka a ultimátna parná zbraň. S nimi si hráč užije a dostane priestor sa aj vo vyvražďovaní vyblázniť, len zrazu bude nábojov a hlavne protivníkov málo. Keby si cela hra od začiatku držala takýto štandard, tak by bolo výsledné hodnotenie iné.

A nakoniec k technickým veciam, čo sú aj najväčšie problémy hry. Grafická stránka je založená na Unreal Engine 3, no v živote by som to nepovedal. Jednak hra nie je len v niekoľkých odtieňoch šedej a hnedej, ale hlavne je škaredá. Pár pekných efektov spojených hlavne s nasvietením tu je, ale neostré ploché textúry pôsobia strašne chladným a nevýrazným dojmom. S detailami sa tiež nikto nepohral, ale aspoň to svižne beží aj napriek rozľahlým prostrediam aj na slabších strojoch. Korunu tomu nasadzujú občasné grafické bugy.

Dabing je v prípade väčšiny postáv zlý, majú nevýrazné hlasy a hlavne doplácajú na zlý výber hlasov. Zvuky sú potom prinajmenšom divné. Fyziku autori odignorovali približne tak, ako pekári na učňovkách. AI v hre je zlý vtip a hrozná nočná mora. Jednoznačne najhorší element hry. Je to s ňou tak zlé, až sa to hádam opísať nedá. Zasekávajú sa stále, nepriatelia si vás nevšímajú, môžete dať celému táboru niekedy headshoty bez toho, aby sa vôbec niekto pohol, prípadne iba zmätene pobehujú. Na druhú stranu vás zas trafia z takej diaľky, že ich nemáte šancu vôbec zbadať. S narastajúcou obtiažnosťou sa to nijak nezlepšilo, iba sa im zvýšil damage.

Takže hra by to bola dobrá, možno aj veľmi dobrá. Kvalitných nápadov je tu habadej, spracovanie niektorých prvkov na vysokej úrovni, len škoda, že sa hra poriadne rozbehne až po polovici, čo je strašne neskoro. Zastaralé technické spracovanie a dementná AI by sa ešte dali prehrýzť, avšak je tu ešte kamera, ovládanie a pár ďalších chýb. Kamera dokáže z niektorých skokov občas spraviť nočnú moru, rovnako aj ovládanie, keďže otočenie a krok postáv je silno linajkovaný, tým pádom stačí jedna zlá otočka počas skoku a idete od checkpointu. Nakoniec ostáva dúfať, že autori upravia padanie hry nejakým patchom. Stále sa to hralo dobre, ale počas posledného aktu začala hra mrznúť a padať ako divá.