Hovorí sa, že pomsta najlepšie chutí za studena. Najlepšie by o tom mohol rozprávať Alex Mercer, obyvateľ New Yorku, ktorý hľadanie stratených spomienok začne najstudenšie možným spôsobom. V márnici. A bohužiaľ sa v nej neocitne ako doktor, ale ako telo zabalené v igelitovom vreci. Po vybehnutí z nemocnici zistí, že s ním nie je všetko podľa kostolného poriadku. Stalo sa z neho niečo iné. Niečo neľudské. Prototyp.

Prototype po hernej stránke kombinuje hneď viacero žánrov. Ako základ poslúžil sandboxový, otvorený herný svet a lá GTA. Alex sa voľne pohybuje po pomerne veľkej časti New Yorku, konkrétne jeho štvrtiach susediacich s Central Parkom. Keď príde k akcii, Alex si s protivníkmi poradí rôznymi údermi a kombami, ktoré pripomínajú ľubovoľnú hack and slash akciu. Po boji, resp. po úspešne splnenej misii, naopak nastupuje RPG časť. Ako každý správny mutant aj Mercer (krycie meno Zeus) dokáže vylepšovať svoje schopnosti, v tomto prípade na základe získaných Evolution Points (náhrada tradičných expov).

Vírus kolujúci v Alexovom tele spôsobuje, že sa z hlavného hrdinu stáva menič. Dokáže jednak meniť svoje končatiny tak, aby sa z nich stali čo najefektívnejšie zbrane, no zvláda tiež úplne biologické morfovanie, t.j. prebratie formy ktoréhokoľvek (skonzumovaného) človeka. Biologické zbrane vyrastajúce z miest, kde má obyčajný človek ruky a nohy, sa odomykajú postupne. Najprv disponuje iba wolverinovskými drápmi. „Iba“ asi nie je najvhodnejšie pomenovanie stavu, pretože stačí chvíľa zbesilého buttonmashingu v skupinke nepriateľov a aj z nich drápy dokážu narobiť poriadnu sekanú. Doslova. Rozpolené ľudské telá v kalužiach krvi sú najlepšími svedkami toho, že „iba drápy“ je značne zavádzajúci termín.

S postupným vývojom príbehu (teda postupom od dňa 0 až po 18. deň infekcie) Zeus získava nové schopnosti. Obrovské kladivá miesto drápov, biologický štít na zastavenie nepriateľských útokov, vystreľujúce končatiny, celotelové brnenie a gigantický meč. Systém súbojov zostáva zachovaný, kombinácia rýchlych a pomalých útokov, úderov z výskoku, či občasná výpomoc strelnými zbraňami vypadnutými z rúk vojakov. Vzhľadom na veľké počty nepriateľov na obrazovke a nie príliš domyslený zameriavací systém (prepínanie cieľov a natáčanie kamery sa vykonávajú rovnakou páčkou) súboje pripomínajú skôr náhodný mačkací festival než uvážené, pripravené a kontrolované hranie.

Schopnosti Alexa nekončia iba pri biozbraniach. Behanie po kolmých stenách bytoviek a mrakodrapov jednak zrýchľujú presuny a tiež umožňujú ukrytie sa pred prenasledovateľmi. Keď si k tomu pripočítame schopnosť Alexa roztiahnutím rúk plachtiť vzduchom, skákať vyššie ako Sergej Bubka a šprintovať po zemi rýchlejšie než Bolt, dostávame sa k impresívnemu zoznamu možností. A to si do neho treba hrubou fixkou zaznačiť ešte ďalšiu špecialitku - preberanie podoby.

Morfovanie celého tela je podmienené „skonzumovaním“ obete, teda fyzickým pohltením jej telesnej štruktúry. Následne môže Zeus kedykoľvek zmeniť svoj výzor na posledne „vypapanú“ osobu. Zmena výzoru je užitočná hneď z niekoľkých dôvodov. Skonzumované osoby môžu vo svojej mysli schovávať útržky z minulosti a tým, že ich Alex pohltí, dozvie sa ďalšiu časť skladačky s názvom „Čo sa mi to vlastne prihodilo“. Kúsky puzzle vytvárajú akúsi sieť spomienok, kde každá jedna bunka (osoba) je nejakou formou spojená s inou osobnosťou. Preberanie výzoru sa tiež náramne hodí pri stealth misiách. Skúste si tipnúť: ako sa ľahšie dostanete do vojenskej základne? Ako hľadaný mutant Zeus, alebo ako kapitán oddielu? V neposlednom rade tu máme výhodu pri prenasledovaní – stačí sa na chvíľu stratiť z dohľadu vojakov, prepnúť sa na bežného civila, a hliadky sú bez použitia špeciálnych skenovacích prístrojov bezradné.

Zmena podoby je zároveň veľmi častou náplňou príbehových misií. Tých je 31 a zväčša sa jedná o klasiky – nájdi nepriateľského kapitána, preber jeho podobu, vkradni sa do základne, ukradni tank (hra vám dovolí po skonzumovaní pilotov ovládať nepriateľskú bojovú techniku vrátane vrtuľníkov, na civilné dopravné prostriedky ale mutant zrejme nemá vodičák) a znič základňu mutantov. Misie bývajú až po okraj naplnené akciou, avšak nájdu sa aj ochranné misie, doprevádzajúce úlohy alebo drobné stealth etudy. Hlavne ku koncu hry sa vám pri plnení misií otovria nové dvere sľubujúce variabilitu plnenia. Ukradnete  tank a dovalíte sa v sprievode riakiet a guľometov? Spoľahnete sa na vlastné schopnosti? Alebo sa dopravíte vzduchom na helikoptére? Skúsite k vojakom nalákať mutantov, aby sa povraždili navzájom?  Preniknete do základne nepozorovane v koži vojaka? Splnenie všetkých povinných misií vám mimochodom bude trvať zhruba 8 - 10 hodín.

Ak si budete chcieť predĺžiť čas strávený s hrou, medzi plneným povinných questov môžete siahnuť aj na voliteľné úlohy. Ich množstvo je dostatočné, kvalita už ale bohužiaľ pokrivkáva. Jedná sa o rôzne variácie na tému deštrukcie, teda pomôž vojakom zničiť mutantov, pomôž mutantom zničiť vojakov, znič troch dôležitých vojakov, zabi vojakov len určitou zbraňou, znič základňu mutantov, znič základňu vojakov atď. Bude vám stačiť odohrať dve tri kolá z každého tipy a ani zarobené Evolution Points vás nenamotivujú k ďalším pokusom. Osobne som sa viac najviac bavil v parkourových a „parašutistických“ mini misiách. Prvé sú myslím jasne definované už podľa názvu (prejdite stanovenú trasu za najkratší možný čas), druhé môžem prirovnať k zoskokom z mrakodrapov na presnosť (do stredu pomníka, medzi paneláky atď).

Všetky úspešné činnosti, či už sa jedná o hlavné misie, vedľajšie úlohy alebo ničenie nepriateľov, hra odmeňuje vlastnou menou „Evolution Points“. EP slúžia ako platidlo na dokupovanie nových schopností, resp. na upgradovanie tých starých. Zatiaľ čo na počiatku bude Zeus slabučký ako príslovečný čaj, neskôr sa mu otvorí toľko možností a zlepšení, až sa z toho hlava zakrúti. Nanešťastie to autori s možnosťami upgradov občas prehnali a tak niektoré zakúpené veci nebudete vôbec používať.