Michael Bay vie točiť letné blockbustery. O tom niet pochýb, až na mierne nevydarený Ostrov pri všetkých jeho kúskoch z posledných rokov padali divákom sánky a najviac práve v lete roku pána 2007, kedy sa do kín s veľkým hukotom dorútili Transformers. Po akčnej a efektovej stránke sa jednalo o majstrovské dielo a to predsa nemohla obísť hra rozširujúca marketingovú kampaň. Jednalo sa o tradičnú beat´em akciu s obrovskými mechmi v hlavných úlohách, ktorá bola obohatená o element transformovania do rôznych dopravných prostriedkov.

Aj napriek tomu, že nielen jej náplň, ale aj hra celá samotná bola dosť bezduchá, tak sa nehrala vôbec zle a odnášala si mierne nadpriemerné hodnotenia. Jednoducho hra, keď potrebujete vypnúť, navyše vyšla počas uhorky. Michael Bay pokračuje druhým dielom svojho ťaženia v tejto popcorňákovej trilógii a tak sa niet čomu diviť, že aj teraz sa nám dostáva do rúk podporný produkt k filmu. Pohli sa ľady ďalej a zmenili sa kvality titulu?

Revenge of The Fallen príbehovo vychádza zo svojej filmovej predlohy, aj keď čiastočne rozvíja niektoré opomenuté udalosti, prípadne ich pár aj mierne popiera (keď nezoberieme do úvahy kampaň za Decepticonov, ktorá si ide svojimi vlastnými líniami a film, logicky, popiera úplne). V príbehu už nesledujeme len vojnu dvoch frakcií gigantických robotov, ale ako už v prvom filme ľudstvo ukázalo, tak svojim odhodlaním dokáže svojou troškou prispieť. Autoboti spolu s ľuďmi založili organizáciu NEST s cieľom boja proti hrozbe Decepticonov na Zemi. Ich útoky sa v poslednom čase začali podozrivo množiť a tak sa dá ľahko vytušiť, že sa niečo väčšieho blíži.

Decepticoni sa pomocou Soundwawe-a dozvedia o kúsku AllSpark, ktorý dokáže oživiť telo Megatrona a tak sa začína naháňačka za týmto posledným kúskom. To však nie je všetko. Autoboti a Decepticoni boli kedysi jedným národom, na ktorého počiatku stál Primus – prvý Transformer. Ten vytvoril prvých 13 Primov na boj proti svojmu úhlavnému nepriateľovi, ktorým bol Unicron (tohto sa vo filme nedočkáte). Medzi prvými trinástimi boli napríklad Vector Prime, Nexus Maximus a jeden, na ktorého meno sa zabudlo a neskôr bol pomenovaný ako Fallen (Padlý). Zradil svojich bratov a stal sa z neho prvý Decepticon. Čo môže táto postava chcieť s planétou Zem? A na čo slúži tajomný artefakt Matrix of Leadership, ktorý bol predávaný z jedného vodcu Transformerov na druhého? Bohužiaľ sa však až takéhoto podania príbehu nedočkáte, to je v hre o dosť viac plytké a nie až také záživné. Vlastne aby mal pre hráča príbeh dostatočnú hĺbku, tak by musel mať dostatočné znalosti z tohto univerza.

Hra pozostáva z dvoch kampaní, ktoré sú si navzájom, dalo by sa povedať, inverzné. Misie v nich sú si občas aj čiastočne podobné, prípadne sa dopĺňajú. Napríklad na to môžete naraziť v okamihoch, keď za Decepticonov niečo ničíte a za Autobotov to zas opravujete. Misií je 23 za každú frakciu, čiže celkové číslo 46 je už viac než slušné. Nie všetky sú pritom príbehové a povinné pre ďalší postup hrou. Sidequesty majú však význam pri odomykaní bonusových materiálov a získavaní energonu, ktorý sa po misii mení na skúsenostné body vylepšujúc vaše vlastnosti. Je ich spolu 6 (odolnosť, zahrievanie zbraní, vychladnutie zahriatych zbraní, dĺžka turba, dobitie turba a vychladnutie špeciálnej vlastnosti, k tomu sa však dostanem neskôr) a každá má 3 úrovne. Týchto 23 misií je rozdelených do 14 zón po celom svete od Šanghaja, cez pobrežia Severnej Ameriky, až po Egypt.

Ako sú rôznorodé prostredia misií, tak je aj ich samotná náplň, v čom je asi najväčší progres oproti predchádzajúcej časti. Áno, je to síce stále iba o mlátení ostatných robotov, ale raz tu máte eskortovanie konvoja, inokedy záchranu ľudí, opravu komunikačných zariadení, 10 minútový súboj s jedným z bossov a podobne, prípadne ešte v obrátenom garde za druhú stranu. Každej misii sú aj prispôsobení Transformeri, ktorých si pre ňu môžete vybrať (pokiaľ si neodomknete všetkých pre danú zónu). Zvlášť spomínané súboje s bossmi patria medzi to najzábavnejšie v hre. Nájdete tu viacej menších, no a potom už len perličky ako sú Demolishor, Devastator a posledné 3 súboje.

Zvlášť súboj proti Devastatorovi je aj z hľadiska herného dizajnu skvost. Odohráva sa síce iba v dosť orezanej mestskej lokalite, ale neustále sa striedajú postupy, ako na neho treba ísť, útočia na vás aj iní Decepticoni a musíte si dávať pozor na Devastatorove útoky. Malou chybičkou je, že sa pohybuje stále po tej istej trase po meste. Inak je ten súboj naozaj skvele spravený: neustále skáčete medzi strechami budov, prelietavate cez ulicu, transformujete počas preletov popred Devastatora, aby ste sa dostali na lepšiu útočnú pozíciu, používate turbo, no a nakoniec, bojujete proti nemu ako Bumblebee. Jediný robot slabší ako on, je v hre už len Breakaway, ale ten je už naozaj slabý ako ten čaj.

Výraznou zmenou prešla aj ovládacia schéma, ktorá teraz pôsobí aj na klávesnici oveľa prirodzenejšie, no a na gamepade potom je už úplne intuitívna. Tým pádom hra dostáva okamžitú hrateľnosť, aj keď síce veľmi jednoduchú, ale bavíte sa hneď, ako ku hre sadnete. Bojová schéma tiež pôsobí intuitívne. Každý robot má tradičné ručné údery, ktoré sa sériou spájajú do komba a ešte aj „nabitý“ úder s väčšou účinnosťou. Okrem toho každý disponuje dvoma typmi strelných zbraní (pri jednom type sa dá tiež dlhším podržaním nabiť a zvýšiť sila), no a nakoniec má každý aj istú špeciálnu schopnosť (Ratchet uzdravovanie, Bumblebee EMP útok). Rôzne pokročilejšie štýly boja vám nenásilne priblíži jednoduchý tutoriál, čiže aj keby niekomu hra mohla robiť problémy, tak týmto sa titul otvára každému.

Bohužiaľ slová chvály už nemôžem použiť na grafické spracovanie. To je prinajlepšom na úrovni predchádzajúcej časti a doráža ho na kolená mizerná svetlosť. Celá hra pôsobí, ako keby mala výrazne prestrelenú gammu, pričom ani jej korekcia nepomáha. Nakoniec, môžete sa presvedčiť z okolitých screenshotov. Bohužiaľ má hra aj problémy s grafickými kartami od ATI, čo sa tiež neradí k jej kladným vlastnostiam. Na zvuky by sa zas patrilo používať iné slová. Voice acting je priam skvelý a môžeme sa tu stretnúť s celou plejádou hlasov z filmu.

Pre nostalgikov je navyše potešujúcim faktom, že hlas Megatrona patrí Frankovi Welkerovi. Novinkou je tak isto celkom sympatický multiplayer obsahujúci režimy Deathmatch, Teamdeathmatch, Control Points, One Shall Stand (podobný Ochrancovi z Gears of War, veliteľ druhého tímu musí ísť dole) a Battle for the Shards nakoniec v štýle CTF. Fanúšikov určite poteší aj bohaté množstvo bonusových materiálov, ktoré tentoraz nepozostáva len z náčrtov a konceptov, ale dokonca celých epizód z pôvodného animáku, ktorých je spolu 6. Celkovo sa teda jedná o nadpriemernú filmovú zábavku pre nenáročné chvíle, ktorá v tejto uhorke príjemne pobaví.