Jeden z najambicióznejších projektov roka sľuboval popri 3D filmovom zážitku aj kvalitnú sprievodnú videohru. Ubisoft sa už na E3 dušoval, že to bude bomba, pretože do jej vývoja zapojili aj režiséra filmového hitu Jamesa Camerona. Taká kombinácia neprichádza často a nádejné zloženie oboch formátov prisľubovala i deľba príbehu, kde hra slúži ako prequel (čomu zodpovedá jej skorší dátum vydania) a film nastúpi ako hlavný chod nezabudnuteľných dobrodružstiev z planéty Pandora.

Autori akoby predpokladali čiastočnú znalosť deja Avatara, ktorý možno odčítať už z traileru a hra ho síce nemá kopírovať, no do veľkej miery vychádza z podobného konceptu. Gro deja sa odohráva už na Pandore, kde sa nachádza vzácna surovina a po nej sa pachtí ľudská organizácia RDA (Resources Development Administration). To prirodzene prekáža domorodcom z rasy Na’Vi – ich podmanenie je však na programe dňa pomocou ľsti, keď sa ľudské vedomie dá preniesť do umelej bytosti, avatara. Hlavný hrdina Ryder veľmi rýchlo zistí, že zadávané príkazy sú mu sčasti proti srsti, preto rieši s vami dilemu, či ostať na strane RDA a bojovať za ľudstvo (hoci neľudskými metódami) alebo sa postaviť za nemohúcu rasu Na’Vi a žiť ďalej ako avatar.

Hoci základ príbehu je postavený dobre, jeho exekúcia už taká nie je – podobne ako tucty iných filmových variácií či sprievodných produktov môže spustiť pár animácií, no na celistvé vyrozprávanie deja veru nestačia. Chudoba a zbrklosť filmových scén mi pripomína inú filmovú videohru tohto roka – Harry Potter VI, ktorý vypálil rovnako. Pri Avatarovi je to pritom dvojnásobná škoda, keďže neexistuje knižná predloha, film má byť o niečom inom, a tak sa len ťažko sleduje príbeh Rydera. Hoci na druhej strane vlastne napĺňa obavy minimálnej originality diela, ku ktorej sa pridávajú aj slabé dialógy, priemerný dabing či nevýrazné postavy v dianí.

Nevadí, pokiaľ autori kompenzujú slabší podklad oveľa lepšou hernou náplňou. Pri Avatarovi je však prvá hodina pomerne rozpačitá – beháte po základni RDA, zoznamujete sa s ovládaním a stále nepríde moment s veľkým M, ktorý čakáte od veľkého Jima. Až po príchode na Pandoru prichádza očakávaný bod voľby, či hrať za stranu RDA alebo Na’Vi. Spočiatku som si myslel, že je škoda postaviť vás pred voľbu tak skoro – na druhej strane je celá hodina jedna pomerne rozvláčna, takže vďaka za križovatku.

Od tohto momentu sa možno pozerať na Avatara ako variabilný titul s dvomi hernými štýlmi. Hodina je zhruba čas, kedy sa dokážete odosobniť od prehnaných očakávaní, že Avatar bude najlepšia filmová hra či potenciálny kandidát na hru roka a odpustíte mu aj pár formálnych nedostatkov v deji či forme. Samotný obsah vám ponúka teda dve cesty – pri putovaní a la vojak RDA vás čaká zážitok podobný Lost Planet. Využívate najmä strelné zbrane: pištole s nekonečnou munícou, brokovnicu, plameňomet. Z pohľadu tretej osoby teda likvidujete rozličné druhy nepriateľov - humánnych, ale aj veľké beštie z inej planéty, čo občas pripomína kombináciu King Konga s jeho pravekým svetom, akurát tu čaká ešte aj ďalšia rasa.

Veľké množstvo úloh sa popri likvidácii zameriava aj na vedľajšie akcie typu zber surovín či doručovanie predmetov (skrátka, klasický syndróm poslíčka prežil aj vo svete Pandory). Ako vojak RDA si môžete užiť aj jazdu či boj na rozličných vozidlách – najmä buginách s efektným nadhadzovaním kamery. Tie vám uľahčia aj život na celej rozsiahlej planéte – keďže lokality sú od seba pomerne vzdialené a planéta do hry zapracovaná ako jeden celok s veľkými areálmi, určite padne toto riešenie vhod. Postupne sa však ukáže, že hra popri zbraniach, ničení a vozidlách obsahuje ešte ďalší užitočný element – špeciálne schopnosti ako regeneráciu či vzdušný nálet, ktoré slúžia viac na efekt ako reálnu pomoc vzhľadom na nižšiu obtiažnosť hry a prístupnosť väčšiemu publiku.

Je to však hra za Na’Vi, ktorá vás bude viac lákať – a nečudo, že aj autori sa na ňu viac zamerali. Je to síce variácia, ale pomerne dobrá. Avatar, zástupca Na’Vi, môže zabudnúť na technické vymoženosti a k dispozícii má zbrane pre boj zblízka ako rôzne bakule alebo aj na diaľku, t.j. príznačný luk. Paleta nepriateľov je tiež iná, najmä keď ide do tuhého a bude potrebné bojovať proti ľuďom samotným a ich sofistikovanej výbave pri osídľovaní planéty. Hoci náplň hry ostáva podobná a aj tu treba riešiť úlohy na zbieranie predmetov či ďaleký transfer, v úlohe modráka sa cítite lepšie a zžijete sa tak s Pandorou, napríklad sa budete prevážať na gigantických okrídlencoch. Pri tejto časti Avatara si uvedomíte, že tím stojaci za hrou sa najlepšie vysporiadal s bojom na blízko – meč i obojručné zbrane sa dobre ovládajú, zabíjajú efektne a je radosť s nimi upaľovať vpred. Aj pri Na’Vi čakajú špeciálne schopnosti, či už regenerácia alebo vyvolanie spolubojovníka pri náročných momentoch odrážania vĺn nepriateľov.

Pri zbraniach sa dočkáte aj nasadenia zvyšovania levelov, zlepšovania štítov a celkovo dôvodov, prečo sledovať výbavu a efektivitu svojho arzenálu. Ľahko sa vám môže stať, že zbrane Na’Vi, hoci úplne primitívne, v poslednej časti hry zaručujú lepší pochod hrou ako hľadanie munície, slabšie zlepšovanie plameňometov či opakovaný návrat k jedinej zbrani bez obmedzenia, obyčajnej pištoli.

Zvláštnym elementom v celom vesmíre herného Avatara je dobyvateľský mód (Conquest), ktorý je iba zjednodušenou ťahovou stratégiou, občas zdržiavajúcou od behania v džungli. Chápem, že Avatar má byť primárne akčnou hrou a toto je snaha vytvoriť odlišný typ hrateľnosti zapožičaním prvkov z iného žánru, no je až príliš jednoduchá a neprináša veľa zábavy. Pri prechode kampaňou totiž získavate určité prostriedky, ktoré môžete využiť v Conquest móde na výrobu jednotiek, obsadenie teritórií a na oplátku získate do samotnej kampane vylepšenia zbraní či pár bodov skúseností. No pretože latka obtiažnosti je nastavená pomerne nízko, princíp vzájomnej investície je prítomný, no nie nevyhnutný. Ale pokiaľ chcete stráviť hodinku navyše v Pandore, nech sa páči.

A je to práve vizuálne bohatý svet tejto planéty, prečo by ste sa rozhodli stráviť s hrou zhruba 10-12 hodín i plnením úloh za obe strany. Viac ako slabo načrtnutý príbeh vás poteší možnosťou vandrovať skrz-naskrz džungľou či zvláštnymi horami, obrovskými rastlinami či nebezpečnými beštiami a to pri celkom slušnom framerate i veľkých lokalitách, kde oceníte stále prítomnú minimapu. Flóra, fauna i domorodci sú natoľko zaujímaví, že obetujete ešte ďalšie desiatky minút času na učenie sa o svete z tzv. Pandorapedie, ktorá sa postupne otvára pri prechode kampaňou. Pokiaľ má byť toto dôvod na kúpu hry, že vás Cameron nabaží filmom a potom nasmeruje do obchodu s videohrami ponúknuť vám ďalší tucet hodín v nezabudnuteľnom svete a jeho popisom, do veľkej miery funguje. Preto ešte raz škoda, že nemohol byť tento výlet ešte vyšperkovaný aj podstatne lepším príbehom.

Napokon dospejeme k výsledku, že počas obzerania krásneho sveta a objavovania jeho minulosti nedostaneme aj takú parádnu hru, akú ste čakali od momentu prepojenia vývoja s filmom a samotným Jimom. Avatar sa tak radí do nekonečného zástupu príbuzných videohier s aktuálnym blockbustrom. Má slabý príbeh (a tento fakt riadne zabolí), dve odlišné možnosti ako hrať vrátane bojových štýlov, jeden parádny svet, no zároveň množstvo tuctových questov či nudnejší úvod. Čakali sme viac.

Herný Avatar dieru do sveta neurobil, čo sa nedá povedať o samotnom filme, ktorého recenziu nájdete na našom sesterskom webe Kinema.