Avatar

Hra podľa filmu. Čo sa vám pri týchto slovách vybaví? Už dávno neplatí, že takáto hra musí dopadnúť zle ba až katastrofálne. Síce tých lepších hier podľa filmu je stále oveľa menej, než tých ostatných, no výnimky potvrdzujúce pravidlo bývajú pekným spestrením pre nenáročného hráča. Avatar bol v minulom roku jeden z najočakávanejších a najdiskutovanejších filmov a dnes už oficiálne najziskovejší film všetkých čias. Sci-fi verzia Pocahontas si podmanila kinosály na celom svete a ešte pred premiérou sa na pulty obchodov dostala počítačová hra, snažiaca sa o zoznámenie hráča s prekrásnym svetom Pandory.

Na samotnej hre sa podieľal aj James Cameron osobne a ako nám už Ubisoft raz dokázal v prípade King Konga Petera Jacksona, takáto spolupráca môže dopadnúť veľmi dobre. Keďže, ako som spomínal, hra vyšla ešte pred premiérou filmu, jej dej sa odohráva pred jeho udalosťami. Na samom začiatku si vyberiete jednu zo šestnástich postáv (8 mužov a 8 žien), ktoré sa líšia jedine výzorom a hneď nato sa vrháte do hry. Nečakajte žiadne výpravné intro, ktoré vás nažhaví na nadchádzajúce udalosti hry. Ako všetky ostatné animácie v hre, je pomerne skromné a strohé. Po ňom sa dostávate na základňu a po úvodnom zoznámení so situáciou na Pandore sa zo základne presuniete do jedného z mnohých malých zariadení v džungli.

A tu na vás hra vytiahne prvé eso z rukáva. Grafika je naozaj vydarená. Vietor neustále hýbe pekne vymodelovanou zeleňou, v diaľke sa čnejú známe vznášajúce sa hory s nekonečne sa valiacimi vodopádmi a nad oblohou krúžia helikoptéry bojujúce proti miestnemu vtáctvu. Vývojárom sa podarilo vytvoriť žijúci svet, do ktorého by ste sa kedykoľvek s radosťou pozreli… nebyť tých smrtiacich monštier na každom kroku. Fauna a flóra je rovnaká ako vo filme, takže sa môžete tešiť na nebezpečné svorky miestnych predátorov či rastlín. Pokiaľ vás zaujíma ich pozadie, alebo ste prosto milovník encyklopédií, tak si v menu hry môžete prečítať Pandorapediu, postupne odkrývajúcu informácie o všetkom na čo počas hry narazíte.

Rovnako ako film, aj hra exceluje najmä v audiovizuálnom spracovaní a okrem peknej grafiky úžasne spracovaného sveta, vývojári nešetrili ani na zvukovej stránke hry. Všetko okolo vás žije, hýbe sa a je samozrejme aj patrične ozvučené. Dabing postáv si vzali na starosť profesionáli a vďaka tomu môžete v hre počuť prirodzene znejúce dialógy. Bohužiaľ, tie sú vsadené do úbohých, jednoduchých animácií, v ktorých sa zväčša len rozpráva niekoľko postáv a vy ich dialógy sledujete zo stále rovnakého uhlu kamery. Žiadne detailné prestrihy na tváre postáv. Takýto statický prístup vytvára od postáv značný odstup a len ťažko s nimi budete súcitiť aj v tých najvypätejších situáciách. To v spojení s hernou náplňou nie je práve najšťastnejšie spojenie, pretože väčšinu času sa túlate po mape aby ste od nejakej postavy dostali úlohu, kvôli ktorej musíte prejsť určitú časť mapy, kde vám v ceste bránia hordy nepriateľov. Neznie to vôbec lákavo, len čo je pravda, ale treba dodať, že samotná akcia je zábavná. V jednoduchosti je krása a tu to platí dvojnásobne.

Normálne by som sa teraz pustil do popísania akčnej časti hry, no ešte som nespomenul tú najatraktívnejšiu možnosť hry. Približne po hodine hrania, v ktorej si vyskúšate možnosť hrania za človeka aj za avatara, vás nečakaná udalosť postaví pred rozhodnutie. Dostanete na výber, či aj napriek výčitkám svedomia ostanete bojovať na strane ľudských agresorov, alebo sa pridáte na stranu domorodých Na´vi ako avatar. Nie je to len tak nejaká možnosť, po výbere strany sa štýl hry diametrálne zmení. Väčšina z vás, si pravdepodobne rovnako ako ja vyberie hru za Na´vi. V tomto bode sa prirodzene mení aj príbeh. Po celú hru sa snažíte získať akési čarovné kamene, vďaka ktorým získate prístup k tzv. Studni piesní (prípadne duší). Zatiaľ čo za ľudí je vašim cieľom ovládnutie planéty kvôli jej prírodnému bohatstvu, ako domorodec vám ide o jej záchranu.

Nuž, teraz k spomínanej akcii. Za ľudí sa dostanete k štyrom rôznym zbraniam, z ktorých jedine pištole majú neobmedzenú muníciu. K ostatným zbraniam si náboje môžete dobiť pri malých zariadeniach, roztrúsených na každom rohu. Pripravte sa na nekompromisnú akciu, pri ktorej nebudete stíhať pozerať, odkiaľ sa to na vás nepriatelia vrhajú. Nebezpeční nie sú len miestni malí, či veľkí predátori. Ak si nedáte pozor, tak vás môže zabiť aj rastlina. Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú samozrejme Na´vi. Približne štyri krát vyšší než vy, predstavujú v skupinkách rýchlu smrť a preto 9 mariňákov z 10 odporúča si ich nepripúšťať k telu. Ten desiaty má brokovnicu.

Hra za Na´vi je oproti hre za ľudí na rozdiel od strieľačky oveľa bližšie rôznym rúbaniciam. Podobne ako v King Kongovi, kde vám ako človeku robili problémy aj tie najmenšie dinosaury a pri hre za prerasteného ľudoopa sa z nich odrazu stali nenápadné prekážky, ktoré ste od seba odohnali jedným mávnutím ruky, aj pri hre za Modrých, sa z ľudí a predátorov stali len malé prekážky na ceste za cieľom. Navyše s veľmi slabou umelou inteligenciou. Kvalita je v tomto prípade nahradená kvantitou a napriek veľkej sile a mrštnosti, sa často pri bojoch zapotíte. K dispozícii máte dve zbrane na blízko, luk a samopal. Najväčšia zábava je vrhnúť sa medzi nepriateľov a vyšantiť sa so svojou bojovou palicou.

Pri oboch štýloch hry sa často stane, že kvôli hordám nepriateľov zomriete. Ak ste si nazbierali po okolí dostatok bonusov, tak dostanete možnosť oživiť sa priamo na mieste. Pokiaľ nie, hra vás oživí na poslednom checkpointe. Niekedy sa stane, že sa po oživení ocitnete za miestom bitky a tým prekonáte ťažšiu pasáž bez akejkoľvek námahy. V prípadoch, že sa vám pri pohľade na presilu pred vami roztrasú kolená, alebo je vám prosto jasné, že na prvý pokus nemáte šancu prežiť, môžete sa na niekoľko sekúnd zneviditeľniť a vyhnúť sa tak boju. Obe strany majú v zálohe ešte niekoľko trikov ako sonický tresk či silný úder, čím odlišuje herné štýly ešte viac. Skutočne sa dá hovoriť o dvoch hrách v jednej.

A ako to vlastne všetko funguje? Hra sa odohráva vždy na nejakej mape, po ktorej sa pohybujete voľne od jednej postavy k druhej. Tie vám vždy zadajú nejakú úlohu, ktorá spočíva v zobratí nejakého kameňa, či likvidácie nepriateľov. Nečakajte žiadnu originalitu, v tejto oblasti mohli vývojári taktiež zapracovať oveľa viac. Čo určite oceníte je fakt, že nie ste odkázaní na pohyb po vlastných. Pri hre za Na´vi môžete osedlať miestne „kone“ a premávať sa po nich, až kým vám ho nezabijú, pretože pri jazdení na zvierati sa pri útoku na vás, strháva život len chudákovi koníkovi. Podobne je to aj v prípade džípu na strane ľudí. Nesmie chýbať ani možnosť preletieť sa. Ako človek môžete nasadnúť do helikoptéry a ako Na´vi môžete lietať na miestnom vtáctve, známom z filmu.

Možností je teda požehnane. Avatar sa môže pochváliť vynikajúcou grafikou, hudbou a profesionálnym dabingom, svižnou akciou a rôznymi štýlmi hry, z čoho vyplýva aj slušná herná doba. Čo však zamrzí sú slabé príbehové animácie, minimálne až žiadne vžitie s postavami a stereotypné úlohy, ktoré oživuje len nádherné prostredie Pandory. Príbeh je triviálny a slúži len ako lepidlo medzi jednotlivými mapami a malé intro k filmu. Ak ste však prepadli kúzlu Pandory a jej domorodých obyvateľov a radi by ste sa do toho sveta opäť ponorili, je hra dobrou voľbou. Ostatní by mali zvažovať dva krát, či hra stojí za tú cenu, za ktorú sa predáva. Napriek jednoznačne veľkému priestoru na vylepšenie a prepracovanie, sa Avatar radí medzi tie lepšie hry podľa filmu, ktorá zabaví.