Viac či menej známe filmové Béčka bývajú často múzou, ktorá nakopáva tvorcov herných titulov pri tvorbe nejedného zo svojich diel. Nemusí ísť o priamo filmovú hru či produkt inak ošetrený licenciou. Jednoducho sa v hrubom zoberie zaujímavý nápad a na ňom sa vystavia úplne nový titul, pri ktorom však neraz zažívate déja vu. Bolo tak napríklad v prípade bežiaceho guvernátora a v prípade tohto „skvostu“ zas môžete mať reminiscencie na belgického baleťáka cestujúceho v čase. Už v deme, z ktorého sme vám priniesli dojmy, som si tejto podoby nemohol nepovšimnúť, v plnej verzii, ktorá konečne vyšla už aj u nás, však chýba už len samotný Van Damme. A nie je to len jeho TimeCop, ktorý sa tu dá rozpoznať. Pamätáte sa na hranie sa s časom v TimeShift? Séria Uncharted vykradla hernú a filmovú klenotnicu a výsledná syntéza sú dve z najlepších hier na platforme PS3. Myslíte si, že tomu bude tak aj teraz?

Plytkosť príbehu by sa dala porovnávať hĺbkou austrálskych tokov v období sucha, takže vám ho tu môžem kompletne celý zaspojlovať s úplne čistým svedomím. Aj keď je teda pravda, že v niektorých veciach zachádza ďalej ako vyššie spomenutý film. Na začiatku si tak pokojne bojujete pod vedením generála Custera pri nejakom neznámom Little Bighornom, keď sa tu zrazu miestni Indiáni rozhodli z vás spraviť špíz. Polomŕtveho s niekoľkými šípmi v tele vás zachraňuje vojak z obrovskej časovej bubliny a po rekonvalescencii sa dozvedáte, že keďže ste mali zomrieť a vaše papiere sa stratili (a teda akoby ste ani neexistovali), tak sa stávate ideálnym kandidátom na post člena jednotky Kronoteku.

To je taká tá organizácia, ktorá stráži prúd času, aby niekto neoprávnene nemenil minulosť, prípadne sa nezrútil celý vesmír do seba. Okamžite je vám pridelený partner Dexter s prízvukom vyvolávajúcim dojem vady spodnej čeľuste a bez ďalších okolkov sa vydávate do akcie. Musíte nájsť Dr. Koella, vynálezcu cestovania v čase a takzvaného Otca času, ktorý sa niekde v čase stratil a jediné dve stopy vedú vedú do americkej občianskej vojny a prvej svetovej. Samozrejme to nebude len tak, čoskoro sa stretávate s ešte vyspelejšími jednotkami odporu, ktoré sa vám snažia prekaziť plány. Nakoniec aj to je však Kronotek, avšak z ešte vzdialenejšej budúcnosti, ktorý sa snaží zabrániť chybám toho aktuálneho a vy teda pracujete pre tých nesprávnych. Všetko sa končí happyendom počas zániku Pompejí a vy ako agent Morris budete žiť s Dexterom buď do smrti, alebo minimálne do pokračovania, na ktoré otvorený koniec odkazuje. Krása.

Pozícia cestovateľa v čase z budúcnosti vám ale otvára úplné nové obzory používania zbraní. V každej epoche máte k dispozícii hneď niekoľko dobových kúskov od pištolí, cez pušky, až po napríklad sniperky. Toto vám dáva možnosť prakticky hneď troch rôznych zážitkov pri strieľaní. Pomalé a nepresné americké zbrane z vojny musíte každú chvíľu nabíjať. V prvej svetovej vojne sa už dostanete k prvým zbraniam, s ktorými sa môžete pustiť aj na viac ako dvoch nepriateľov naraz. Ako čerešnička na torte sú tu futuristické kúsky, s ktorými už nastupuje skutočná radosť hrať. Keď už pre nič iné, tak aspoň pre možnosť rozpútať na obrazovke masaker a vyvolať si na tvári pekelný úškrn pri vyhladzovaní desiatok indiánov napríklad automatickou brokovnicou. Zaujímavo je v hre spracované nabíjanie zbraní, kedy musíte v správnom čase trafiť ukazovateľ na obrazovke a to je veru jedna z tých mála vecí. Ešte by sa dal pochváliť systém upgradovania za body, ktoré si odnášate z levelov. Upgradovať môžete všetky typy zbraní v štyroch vlastnostiach (rýchlosť streľby, rýchlosť nabíjania, veľkosť zásobníku a presnosť) na 3 úrovne. A nakoniec budete mať k dispozícii ešte aj rôzne stacionárne zbrane ako delá a podobne pre napáchanie čo najväčšej škody.

A teraz konečne k tomu najhoršiemu, čím je asi samotná hra. Máme tu skvelý námet, ktorý ale vôbec nie je využitý, maximálne iba tak na príbehové pozadie, ale hra samotná je až neuveriteľne tuctová a obyčajná, akých sú stovky. Stále sa len za niečím naháňate, pričom ani poriadne neviete za čím. Postup je stále rovnaký a mimo používania futuristických zbraní aj úplne obyčajný bez väčšieho vybočenia zo zaužívaných koľají. Proste idete stále vpred a strieľate neuveriteľne dementnú AI neuveriteľne obyčajných nepriateľov, ktorí sa ledva dokážu pred vami kryť. Väčší spád a aspoň ako taký zvrat v príbehu by bol potrebný skôr ako niekde za polovicou.

Ďalším zlyhaním je nezvládnutý level dizajn, pri ktorom by sa nejednému hráčovi hrnuli slzy do očí. Mapy misií sú vcelku rozľahlé štvorce, kde by sa dalo sandboxovo oveľa lepšie vyhrať, avšak autori aj napriek prístupnosti prakticky celej mapy (je vytvorená skutočne celá, žiadne bitmapy, prípade iba úzko ohraničené koridory) idú smerom stavanie stien ohraničujúcich hráčov veľmi lineárny postup. A to nie neviditeľných, ale dokonca viditeľných – polmetrový plot nedokážete prekročiť, ale nepriatelia spoza neho na vás útočia a za nimi je obrovské pole kukurice; kopec, na ktorý by ste normálne vyšli, je zrazu nepriechodný, prípadne je hráč vrhnutý do úzkej rokliny, z ktorej sa nemá šancu vyškriabať a podobných sklamaní tu nájdeme dosť. V istých okamihoch máte dostatočne široké priestranstvo, aby ste vedeli pohodlne obísť nepriateľské hliadky, ale tieto situácie sú veľmi ojedinelé.

Grafické stránka Darkest of Days je priam hrozná. Nariekal som nad novým Necrovisionom, že sú požiadavky neadekvátne grafickému spracovaniu, ale tu je tento pomer ešte viac vyhrotený do extrému. Hra sa síce hýbe lepšie ako nedávno recenzovaný titul, výzorovo pripomína nejaký prechod medzi prvými dvoma časťami série Call of Duty. To už Cauldroňáci sa pri Secret Missions, pokračovaniu Civil War, viac pochlapili a pritom tá hra sa dala spustiť na silnejšej mikrovlnnej trúbe. Najväčším zabijakom hardvéru je tu samozrejme prakticky zbytočná fyzika PhysX, ktorá v plnej sile pri vysokých nastaveniach grafiky dokáže zbrzdiť nejeden stroj, ale tak aspoň keď sú tie efekty zbytočné, tak to aspoň dobre vyzerá a zásahové zóny nepriateľov už nie sú také divoké ako v Xboxovom deme. Dabing postáv nie je tiež nič moc, ale spracovanie priestorového zvuku, zvuku zbraní a prakticky celej zvukovej stránky je až podozrivo kvalitné, akoby z inej hry.

Zaujímavé príbehové pozadie nie je dostatočne kvalitne spracované na to, aby na ňom hra stavala. Klaustrofóbny dizajn levelov zabolí nielen pri srdci, ale ešte aj všade inde. Z priamočiarej akcie (keď už nie z niečoho iného) má človek radosť akurát pri práci s novšími zbraňami a ani náplň jednotlivých misií nie je niečím, z čoho by hráč mohol mať aspoň nejaké pozitívne pocity. Vystavať titul na schopnosti zobraziť naraz v rámci žánru FPS pravdepodobne najväčší počet nepriateľov na obrazovke nebolo práve najšťastnejšie rozhodnutie a aj tieto momenty nie sú nijak extra početné. Solídne spracovaný zvuk, slušná herná dĺžka a fakt, že po prižmúrení oboch očí a otočení sa chrbtom môže Darkest of Days niekoho zaujať na vykompenzovanie nestačia. Z biedy hru vytrháva aspoň nízka cena, ktorá adekvátne odráža jej kvalitu.