Návrat do dôb, kedy milimetrová presnosť skokov, systém pokus-omyl a dokonalé načasovanie znamenali predĺženie krátkeho života hrdinu, než ho pohltila ďalšia zákerná prekážka? Prečo nie. Limbo je ukážkovým návratom, pričom si zachováva dekórum experimentálne-odvážneho projektu, ktorý je posilnený distribučným kanálom XBLA, kde Microsoft hľadá zaujímavé tituly osviežujúc už tak širokú ponuku. Limbo však nie je typickou hrou s nálepkou potencionálny hit a preto je možné, že aj vďaka maximálnej cene (1200 pointov) zostane v limbe.

Dánskemu nezávislému štúdiu Playdead sa zacnelo starej školy a keď už výlet do minulosti, tak aj so všetkou dôstojnosťou, nech reprezentuje počiatky audiovizuálnej žranice na čiernobielom televízore (Skôr, než sa začnete smiať, viete vôbec ako taký čiernobiely prijímač, resp. obraz na guľatej obrazovke vyzerá?) Monochromatický vizuál nie je zvolený naschvál, aby hra vystupovala z radu, ale odráža neistotu a abstraktný svet, kde sa pohybuje chlapec bez mena a čelí neurčitým, zdanlivo bezpečným prekážkam. Neurčitým?

Limbo v žiadnom prípade nedáva odpovede na otázku zmyslu života ani čo sa stane po smrti, ani nič nekonkretizuje. Je to púť zľava doprava bez jediného riadku dialógu, bez dramatickej hudby, pompéznej architektúry a osláv príchodiaceho hrdinu, ktorý zachránil kráľovstvo. Melancholická výprava funguje, ak sa naladíte na rovnakú vlnu. Hra potrebuje vás a vy zase potrebujete hru. Vzájomný stimul vedie k popusteniu uzdy fantázie a nie k ľahkému stoporeniu. 

Svet za obrazovkou

To, čo nevidíte, si domyslíte. A to, čo vidíte, si prikreslíte. Ak list cirkuláru odfikne ručičku alebo nožičku a obrovská rýchlosť si údy nadhadzuje nad hladnými zubami podľa fyzikálnych zákonov, viete, že niekde medzi tým ostrým kovovým zvukom musel kričať chlapec v bolestivej agónii a že tie lietajúce čierne šmuhy sú kvapky krv. Limbo rozhodne nie je hrou, za akú sa vydáva. Ide síce o skákačku s početnými logickými hádankami, ale vo svojej podstate je zvrátená, morbídna a amorálna. Ako si vysvetliť manipulovanie s mŕtvolou, ktorú dotiahnete do vody a spravíte z nej mostík, aby ste preskákali na druhý breh?

Smrť v Limbe je tak realistická, ako vám to dovolí fantázia. Virtuálne aj v skutočnosti bolí, zvraštíte čelo, ak z vás spraví lis mastný fľak a natiahne vnútornosti pri otvorení čeľustí, pretože ste nestihli rozfázovať váš skok, poviete si „UF" a aj bez zvukových efektov viete, že malý chlapec má po páde z obrovskej výšky dolámané všetky kosti, že bublinky z úst značia smrť utopením. A keď vidíte, ako sa mu hrudník nadvihne naposledy a z dôvodu fibrilácie srdca jeho biele očká zažmurkajú, viete, že už na elektrifikovanú podlahu nebudete chcieť dopadnúť.

To, čo Limbo dokáže pomocou čiernobielej grafiky, odtieňov šedi a techník rozmazávania okrajov obrazovky a bezprostredného okolia okolo postavy, na to iné potrebujú glorifikované násilie, litre krvi a zábery z blízka na prebiehajúce zohavenie tiel. Efekt je ten istý, len cesta k nemu iná. Inakosť Limba spočíva aj v tom, že vyzerá ako rozladený obraz čínskeho tieňového divadla. Pozeráte sa na tiene, siluety a neurčité tvary, ktoré zhmotňuje bohatý a čistý zvukový prejav. Zrazu viete, že ťaháte za oceľovú reťaz, že ten šum vo vetre robí tráva, že sa nachádzate v jaskyni, a že to priesvitné je sklo. 

Svet pred obrazovkou

Ak by sa svet obliekol do farebného šatu a chlapec by zrazu bol blonďáčik, mal na sebe biele páskované tričko, modré džínsy, čaro minimalizmu by sa vyparilo. Netradičnosť Limba ide ešte ďalej aj v otázke stavby logických hádaniek, ktoré sa neopakujú, ale každá je iná, čo bolo zámerom autorov. Limbo sa hrá úplne intuitívne, prechádzate zľava doprava a ani si neuvedomujete, že prekonávate alebo zdolávate nejaké prekážky pri úteku pred obrovským pavúkom. Intuitívne skáčete, ťaháte debny a bežíte, pričom na logický problém narazíte na každom kroku. Pozoruhodné je, že variabilita je tak vysoká, že si odporuje so striktne limitovanou ovládacou schémou zamestnávajúc iba analog a dve tlačítka - jedno pre skok a jedno pre uchopenie. Dáni dokázali počas troj hodinovej púte ponúknuť neustále čerstvý koktejl čoraz ťažších úloh.

Narazíte na presúvanie debien, manipulovanie s výťahmi, termodynamický zákon, skákanie presne na čas, vypínanie elektriny, ale aj odvážne veci ako zmenu magnetických pólov, otáčanie celej perspektívy, či hru so svetlom na schovávačku, kedy je osvetlená iba časť, kam svieti hompáľajúca sa lampa a jediný chybný krok = smrť. Veľa z prekážok prechádzate pokusom systém-omyl. Limbo nie je prechádzka ružovou záhradou, obtiažnosť je vysoká, ktorú predovšetkým ocenia pamätníci.

Neistý, neurčitý, v rukách hráča zhmotnený svet plný prekážok, také je Limbo. Čo si nemôže dovoliť vysokorozpočtový projekt, o to viac môže experimentálne pracovať s originálnym nápadom nezávislé štúdio, ktorého debut nemôžeme nedoporučiť.