S anime hrami, obzvlášť bojovkami, sa v poslednej dobe roztrhlo vrece. Niežeby nevychádzali v posledných rokoch, ale tohtoročný počet je prekvapujúci. Stačí brať do úvahy dve asi najznámejšie značky v tomto odvetví; iba z Dragon Ball série vyšlo tento rok na rôznych platformách päť rôznych hier, Naruto titulov ešte o pár viac. Activision ku konci roka nenápadne, bez výraznejšej propagácie, vypustil do sveta ich menej známeho súrodenca, avšak v podobnom štýle. Nesie meno Bakugan: Defenders of The Core a od konkurencie dostal výprask.

Bakugan: Battle Brawlers je pomerne nové a neznáme anime. Príbeh seriálu pôsobí výrazne infantilným dojmom a nijak sa to nesnaží zakrývať. Na zem Vestroia začnú padať záhadné kartičky, ktoré v sebe skrývajú príšerky schopné z loptičky sa zmeniť na bojujúce monštrá (Pokémon). Objaví ich partia detských hrdinov (jeden z nich nápadne pripomínajúci hlavnú postavu z Digimonov) a na systéme súbojov založia hru. K tomu ešte treba prirátať systém kartičiek upravujúcich vlastnosti jednotlivých Bakuganov, ktorý je podobný napríklad sérii Yu-Gi-Oh!, a zoznam inšpirácií by mohol byť už snáď kompletný.

Samozrejme, sa nič z tohto v samotnej hre nedozviete. Vychádza síce z pokračovania pôvodnej série, ktoré nesie názov New Vestroia, no aj tak by neškodilo príbeh dávkovať aj trošku inak, ako len formou manuálu, pričom aj tam je to v proforma štýle, len aby sa nepovedalo. Takto sa tu len objavia hrdinovia pôvodnej série, netušíte o koho vlastne vôbec ide, medzi nich si vytvoríte vlastnú postavu a ste v hre. Neviete, kto je kto a prečo je vôbec taký, aký je. Rovnako ani prečo ich musíte postupne zachraňovať a zmysel samotných Bakuganov by ste tu hľadali márne. Hneď v úvode sa aj na scéne objavujú tí zlí. Neviete, prečo sú zlými, proste len sú, majú veľkých silných zlých Bakuganov a chcú robiť zle. Volajú sa Vexos a pomocou kryštáľov sa snažia vysať energiu z jadra tohto sveta pri nastolenej autokracii.

Iba vy s tým môžete niečo spraviť (aj napriek viacerým postavám prakticky len hráč sám) a tak sa púšťate do boja. Hneď v úvode si aj všimnete, že sa jedná o asi najmenej charizmatických nepriateľov, akých herná scéna za dlhú dobu vôbec poskytla. Deti v predpubertálnom veku s pestrofarebnými vlasmi a vnútornými pohnútkami „som zlý, lebo som zlý a všetkým vám ukážem“ nepôsobia práve... nepriateľsky. Prakticky všetky cut-scény, kde na nich narazíte, budete za zbesilého stláčania tlačidiel na ovládači preskakovať, lebo vás jednoducho iritujú.

Vrhnutí do sveta ako nechcené dieťa, bez akýchkoľvek vedomostí, zo začiatku hry blúdite. Elementárny tutoriál vám vysvetlí základy súbojového systému a razom sa ocitáte v menu spracovanom ako vaša základňa, lietadlo, ktorým sa presúvate medzi jednotlivými lokalitami. Vydávate sa do prvej a prichádzate na dvojitý koncept titulu, kedy sa v prvom rade jedná o dosť elementárnu behačku za krištáľmi v každom prostredí, kde ich aj musíte zničiť. Chodíte so svojou postavičkou po mestách, zbierate Core energy platnú ako hernú menu a rôzne iné predmety (už spomenuté karty na špeciálne schopnosti jednotlivých Bakuganov a rôzne bonusy), vyhýbate sa Vexos jednotkám a plníte jednoduché úlohy. Vyskytujú sa tu aj NPC postavy, ktoré s vami prehodia asi až dve vety, prípadne vám darujú kartu na amnestiu pri prichytení Vexos jednotkami, to je však všetko. Nič zložitejšie a to je škoda, nakoľko sú tieto pasáže často veľmi nudné a nezáživné. Vlastne plne zapadajú do infantilného konceptu, ktorý je obzvlášť prekvapivý pri vekovej kategórii titulu od 12 rokov vyššie. Možno tak pátranie po skrytých bonusových predmetoch kvôli achievementom a trofejám vás chvíľu zabaví, no inak je náplň neuveriteľne stereotypná a prakticky aj zbytočná.

Keď už sa náhodou prenesiete cez všetko to nudné putovanie, dopracujete sa až k samotnému súboju s jedným z nepriateľov. Tie sú zaujímavé hlavne zo strategického hľadiska, kedy rovnako ako napríklad v Dragon Ball, alebo v Pokémonoch sú dôležité vlastnosti, ich výber a použitie. Použitého Bakugana musíte voliť presne proti súperovmu, kedy máte najvyššiu šancu ho aj poraziť, vodný Bakugan je teda platný na ohnivého a podobne. Rovnako je dôležitý aj výber z kariet špeciálnych útokov, kedy môžu byť jazýčkom na váhach jednotlivých súbojov. No a nakoniec, časom, sa vaše možnosti rozšíria o hologramy a pasce. V súbojoch totižto ide o neustále opakujúce sa stereotypné úlohy a to: poraziť nepriateľských Bakuganov, zničiť všetky kryštáli a ochrániť svoje stanovisko. Stanovisko je možné „zamaskovať“ tým, že použijete hologram iného. Hologramy vás dokážu mierne regenerovať a obnovovať vám staminu, ktorú vám uberá dashing. Ich odolnosť taktiež závisí na zvolenom type, ktorý musí, rovnako ako Bakugani, zodpovedať nepriateľom. Podobne je to aj s pascami.

Ak ste hrali anime bojovky spomínané v úvode, tak sa v hre budete cítiť ako doma. Princíp je približne rovnaký; vlastného Bakugana ovládate spoza neho a pohybujete sa po rozsiahlych arénach, často lietaním. Oproti vyššie menovaným hrám tu nastáva ten problém, že kombá spočítate na dvoch zmrzačených rukách a ich počet je značne limitovaný. Prakticky sa jedná len o základné veci a celá hra tak naberá dojem akejsi odľahčenej verzie skutočnej bojovky, ktorá by mala byť určená pre tých najmenších. Paradoxne, práve im nie je a starším hráčom v tomto smere nemá čo ponúknuť. Najmenším hráčom by zodpovedala aj obtiažnosť, ktorá je až príliš nízka a väčšinu súbojov prejdete pri dobre zvolenej taktike s prstom v nose. Naozaj zábavné súboje prichádzajú až v samotnom závere, dovtedy sa budete nudiť.

Bežne by takúto nezáživnú situáciu aspoň sčasti zachraňoval online režim podporujúci ranked zápasy, tabuľky a mnoho ďalšieho. Tu však na nič podobného nenatrafíte. Okrem Story režimu sa tu vyskytuje už len slabučká Battle Arena, ktorá vám umožní sa postaviť proti CPU protivníkom, prípade niekomu s druhým ovládačom v niekoľkých režimoch, rýchly súboj a o niečo zábavnejší Free for All režim, hlavne, ak sa snažíte samých seba prekonávať v dosiahnutom skóre.

Vo výsledku tu máme priemerne vyzerajúcu bojovku, ktorá sa síce drží vizuálneho štýlu anime predlohy, no prechod do 3D jej čaru uškodil. Rovnako ani po zvukovej stránke nijak nevyniká. Podávanie príbehu je brané laxne, behačková časť je zbytočná, súboje sú podstatne orezané a chýba online režim. Arény sú síce navrhnuté dobre a dobre funguje aj systém vyhodnocovania zápasov na základe skóre, zničených budov a maximálneho komba, no hra stráca aj na niektorých ďalších veciach. V protiklade k arénam sú Bakugani. Schopnostne sú zvládnutí veľmi dobre, no uspokojivého počtu dosahujú až po prvom prejdení hry, čo je veľké utrpenie. Zvlášť, keď vezmeme do úvahy, že aj tí originálni sú len zdvojení, nakoľko ich v hre použijete v dvoch vývojových štádiách. Hra je vraj najlepšou z herných Bakuganov. Som rád, že som nehral ostatné.