Autori z Kaos Studios majú za sebou zaujímavú históriu, pôvodne boli tvorcami najúspešnejšieho modu pre Battlefield 1942 - Desert Combat, ktorý presúval hru do modernej vojny v časoch, kedy sa ešte veľké tituly tejto téme vyhýbali. Priniesli takú kvalitu, že mod sa mohol priam predávať a chceli to aj vyskúšať. Prešli pod THQ a vytvorili pre nich titul Frontlines: Fuel of War, ktorý síce bral prvky z populárneho modu, ale v mnohých oblastiach už dostatočne nezaujal a skončil v zabudnutí.

Ale aj neúspech Frontlines bol na niečo dobrý, autori sa na ňom natrénovali a teraz po troch rokoch prichádzajú s niečim novým a kontroverzným. Niečím, čím by sa ich distribútor rád vystrelil medzi vojnovú elitu - Call of Duty, Medal of Honor a Battlefield. THQ nalialo peniaze, zaplatilo scenáristov, dodalo ľudí a vznikol Homefont, vojnový titul kombinujúci prepracovaný multiplayerový zážitok a krátku intenzívnu kampaň zameranú na emócie, bezmocnosť a hrdinstvo. Kaos Studios vás vtiahnu do temného sveta blízkej budúcnosti, kedy do roku 2027 dostane Severná Kórea pod kontrolu väčšinu sveta a práve sa na radu dostali Spojené štáty. Takticky na celom území odpáli elektrinu, aby následne zahájili inváziu do ochromenej krajiny a ovládli ju skôr, ako sa stihne spamätať.

Home is where the war is

Kampaň približuje situáciu v krajine prostredníctvom pilota helikoptéry Roberta Jacobsa, po ktorého si práve prichádza kórejská polícia a okupovaným mestom ho odvádza do reedukačného tábora na Aljaške. Je svedkom ako sa Kórejci k Američanom správajú, rozdeľujú rodiny, strieľajú rodičov, deti nechávajú na ulici. Nemajú zľutovanie. Skôr ako sa Robert dostane do cieľa, jeho autobus sa ocitne pod útokom a udalosti naberajú spád. Ani si nestihne uvedomiť čo sa deje, už je medzi vodcami odboja a pomáha oslobodiť svoju krajinu.

Samozrejme, päť hodinová kampaň vám ani náhodou neponúkne oslobodenie celej Ameriky, ktorú si autori určite rozrátali aspoň na desať nasledujúcich častí, ale napriek tomu zažijete zaujímavé a pamätné boje, vyskúšate si všetky typy boja, striedajú sa pomalé rýchle prestrelky s jazdami na vozidlách, oddychovými scénami v kempoch a pomalými stealth misiami. Nechýbajú sniper scény a, samozrejme, keďže ste pilot helikoptéry, v niekoľkých misiách si aj zalietate. Prakticky autori idú presne v šľapajách prvých Medal of Honor a Call of Duty titulov, len pridávajú aj oddychové scény v spriatelených kempoch ako Metro 2033, ale žiaľ bez hlbšieho zapracovania a rozvoja vzťahov ako tomu bolo v Moskovskom metre.

Rozmanitost určite Homefront nechýba, ale čiastočne cítiť prílišnú rozvláčnosť misií, čo nie je práve najvhodnejšie pre rýchle tempo vojnovej kampane, niekedy postup cez rovnaké prostredia začína byť stereotypným. Nenudia, keďže to ani nestihnú a skôr ako sa nazdáte, je koniec a zisťujete, že ak kampaň aj príbeh mala, niekde sa uprostred toho boja aj stratil. Ten totiž začína a končí v prvej misii a napriek svojmu atmosferickému postaveniu a priam jedinečným možnostiam na vytvorenie niečoho hlbšieho, sa autor John Milius (spoluautor Apocalypse Now a autor Red Dawn) sústredil len na vykreslenie okupovaného prostredia, skupín ľudí snažiacich sa prežiť rôznym iným štýlom - jedni sa podvolili, ďalší zradili, iní si vytvorili tretiu stranu a bojujú proti všetkým. Žiaľ scenárista úplne zabudol na vyvoj hlavnej postavy, jeho dôvody, ciele aj motiváciu k boju. Vďaka tomu vyznieva len ako vojnová kampaň z prvých Call of Duty titulov. Síce je v nej cítiť snahu napodobiť atmosféru okupovaného sveta v Half-Life 2 a základy sú určite dobre postavené, ale pri piatich hodinách sa jednoducho nestihne rozbehnúť. K tomu nedostanete ani žiadneho väčšieho nepriateľa ani uspokojivé zakončenie.

Samotná hrateľnosť sa však Homefront vytknúť nedá, ponúka kvalitný pocit z boja, náročné situácie a rozmanité zbrane, popri štandardných zbraniach, ktoré poznáme aj s modernej vojny, pribudla séria futuristických strojov ako automatický tank, ktorému budete zadávať príkazy na zničenie alebo aj skenery kórejských jednotiek vyhľadávajúce ciele pripomínajúc Half Life 2. Možno trochu škoda absencie väčšieho počtu diverzity futuristických zbraní, ale autori sa zrejme chceli vyhnúť neštandardným situáciám, aby hráči odchovaní na Call of Duty nemali problém s adaptovaním nového konfliktu. Ak by sme to zhrnuli, kampaň má atmosféru, ale chýba jej hĺbka, ide skôr o úvodné predstavenie sveta začínajúcej série.

Američania vs Kórejci

Ako je štandardom pri vojnových hrách, aj v Homefront je kladený hlavný dôraz na multiplayer. Kaos Studios tu ešte zdokonalili svoj tímový multiplayer postavený na základoch Battlefieldu, od ktorého čakajte rozsiahle mapy, vozidlá, sériu classov a dva základné módy - Team Deathmatch a ovládanie kontrolných bodov aj s účasťou Battle Commandera, teda veliteľa zadávajúceho úlohy. Tentoraz oproti Frontlines boli rozšírené možnosti multiplayeru o moderné odomykanie a vylepšovanie ako vybavenia, tak aj vozidiel. K tomu oproti konkurencii ponúka 32 hráčov vo všetkých verziách hry, čo je plus pre fanúšikov rozsiahlejších konfliktov.

Popri získavaní skúseností, ktoré vás posúvajú v rankoch a sprístupňujú nové zbrane a vozidlá, si musíte na samotné zbrane a vozidlá aj zarábať v samotnej hre. Za rôzne typy zabití, obsadenie stanovíšť dostávate body, za ktoré si dokúpite vybavenia, bombardovanie alebo aj tank. Nie sú to lacné veci a vždy ich môžete použiť len raz a teda treba ich využiť čo najlepšie.

Na výber máte z dvoch vyrovnaných strán - Kórejci a Američania majú po šesť vybavení pre svojho vojaka od útočnej výbavy, cez samopal, ťažký guľomet, sniperku, taktickú výzbroj až po výbušniny. Každý typ výbavy má svoju primárnu zbraň a dva ďalšie bonusy na zakúpenie, kde sa striedajú nepriestrelné vesty s bombardovaním, autíčkami a helikoptérami na diaľkové ovládanie, prieskumnými dronami, ale aj protipancierovými päsťami.

Autori ponúkli pekne navrhnutý mix pre každý typ classu. Mimo pechoty a hlavne sniperov sa dá pekne taktizovať s helikoptérami, bombardovaním, dronami, vo väčšine máp s úzkymi uličkami je napríklad tank  skôr na obtiaž, aj keď sila sa mu nedá uprieť a význam humvee a ľahkého obrneného vozidla je trochu rozporuplný, keďže peniaze sa dajú investovať aj užitočnejšie.

V každom prípade multiplayer Homefront je decentný, masívny a aj keď obsahuje len dva základné módy, pri tomto Battlefield štýle ani viac netreba. Ovládanie kontrolných bodov je tu základom a ostatné je len doplnok. Teraz ostáva čakať, či pri ňom hráči zotrvajú, určite na to má, aj keď mu Battlefield 3 môže na jeseň výrazne preriediť rady bojovníkov.

Technické spracovanie je v hre prekvapivé, Unreal engine 3 so zmeneným systémom nasvietenia vyzerá úplne inak a viac ako Gears of War pripomína Half-Life 2, ktorého si autori zrejme zobrali ako cieľ vo viacerých oblastiach. Kvalitné textúry s ostrými efektami bez zbytočného bluru vytvárajú ostrý a jasný svet a to vo vysokom framerate. Jediná škoda absencie pokročilejšej fyziky, ktorú uvidíte len na ragdoll efektoch tiel. Masívne explózie rad radom pekne dopĺňajú atmosféru, všetky sú však predskriptované, v hre prakticky absentujú objekty, ktoré explodujú po vašej streľbe, dokonca ani obyčajné sudy. Animácie a dynamika samotných postáv rovnako zaostáva za konkurenciou.

Celkovo je Homefront pekný vstup pre THQ na bojové pole, ktorému vládne Call of Duty, Medal of Honor a Battlefield a kam sa snaží dostať aj Crysis. Zároveň ale môžeme dodať, že Homefront je trochu chudobnejší ako by mohol byť. Multiplayer je síce rozsiahly, ale ku krátkej kampani by to chcelo aspoň nejaký bonus či už arkádové misie alebo kooperáciu. Viac menej sa jeho ponuka vyrovnáva s posledným Medal of Honorom, len multiplayer viac inklinuje k Battlefieldu ako ku Call of Duty. To je aj rozhodujúci faktor toho, či po hre máte siahnuť aspoň do príchodu Battlefieldu 3.