Celej sérii a hlavne jej prvej časti môžeme uprieť mnoho vecí. Jednu však usilovným chlapíkom z Montrealu uprieť nemožno. Prvou časťou vytvorili jednu z najzaujímavejších príbehových línií v hrách vôbec. Rovnako sú na tom aj ich charaktery od Desmonda, cez Altaira, až po Ezia, ktoré je takmer nemožné si neobľúbiť. Po tretí raz teda nazrieme do stáročia pretrvávajúceho boja dvoch frakcií – templárov a asasínov. Zatiaľ čo tí prví plánujú ovládnuť svet, tí druhí majú na starosti slobodu ľudstva. V retrospektíve vďaka Desmondovej genetickej pamäti a prístroju s názvom Animus (v Brotherhood vo vylepšenej verzii 2.0) sme už nazreli do stredoveku a v pokračovaní do renesančného Talianska. A Brotherhood je len takou čerešničkou šperkujúcou tortu druhej časti.

Len čerešničkou aj z toho hľadiska, že pôvodnú hru neposúva ďalej, je len takou bodkou za príbehom druhej časti. Hra začína presne v momente, kde skončila predchádzajúca. Ezio má proti sebe možno až príliš silného súpera a je len na vás, či mu pomôžete vo večnom meste zvrhnúť krutovládu rodu Borgiovcov. K tomu vás samozrejme čaká zrada, osudová žena a dlhá cesta. Či bude vyliata krvou, to záleží len na vás. Zatiaľ čo príbeh Ezia je dokončený pomerne kvalitne, aj keď za druhou časťou zaostáva, tak Desmondov životný osud až na pár svetlých výnimiek ide v tejto hre dosť bokom, čo je veľká škoda. Niečo vám prezradia maily, niečo sa dozviete počas úvodnej hrateľnej pasáže a výraznejší priestor náš moderná asasín dostane až v samotnom závere, ktorý vás správne nedočkavosťou naladí na pokračovanie. Záverečný zvrat pritom je prekvapivý, ale nejako ho predsa len vytušíte.

Dočkáte sa deviatich pamäťových sekvencií, ktoré vám zaberú približne 15 hodín času, no to však zďaleka nie je všetko. Ubisoftu sa podarilo vytvoriť jeden z najlepšie fungujúcich herných svetov v súčasných hrách a tak máte o dostatok zábavy postarané na veľmi dlhú dobu, ďaleko presahujúcu samotnú kampaň. Použitie len jedného mesta môže vyznievať síce trošku spiatočnicky oproti niekoľkým mestám a priestranstvám medzi nimi, no netreba zabúdať, že sa jedná o Rím a to so všetkým, čo k nemu patrí. Samozrejme, s rozsiahlou knižnicou informácií o osobnostiach a aj miestach. Sprevádzať vás tak opäť bude napríklad samotný Machiavelli, prebehnete sa aspoň virtuálne Koloseom či prezriete Akvadukt. Pri tom všetko ale hlavne cítite život. Máte pocit, že aj bez vášho zásahu do hry by sa tu stále niečo dialo, mesto by žilo svojim životom. Možností sebarealizácie je neúrekom, či už vo vedľajších nepovinných úlohách, pri oslobodzovaní mesta, alebo len tak behaním a skákaním po meste, ktoré je teraz zábavnejšie ako kedykoľvek predtým.

A tu nastupuje už aj prvý problém. Pri takto rozsiahlych možnostiach hrania je aj pomerne pochopiteľné, že si náplň nedrží po celú dobu konštantnú kvalitu. Pocítite to krátko po vlažnom úvode. Neskôr niektoré misie začnú naberať stereotypný charakter a to hlavne vedľajšie, ktoré majú často rovnakú alebo veľmi podobnú schému. Zvýraznenia sa dočkali stealth pasáže, ktoré veľmi pobavia, avšak len do momentu, kedy objavíte ich frustrujúcu stránku v neskorších fázach hry. Problém je v tom, že musíte zostať neodhalení. Bohužiaľ to hra berie niekedy až príliš doslovne. Nepriateľský vojak vás totiž môže mať na očiach, môže byť aj úplne schovaný pred zrakom všetkých navôkol, no ak ukazovateľ nad jeho hlavou zmení farbu, tak ste v háji a nepomôže vám už ani okamžitá eliminácia. V tomto smere by mohla byť hra benevolentnejšia a skôr by mohla brať ohľad na mŕtve telá všade navôkol ako na to, že jeden strážnik v tmavom zapadnutom kúte vás ako jediný na milisekundu videl.

Ani variabilitou úloh pre rôzne „frakcie“ však vaše možnosti nekončia. Na rad prichádza pravdepodobne to najlepšie a tým je spravovanie mesta. Hra tak ukazuje, že bojovať proti nepriateľom sa nutne nemusí len zbraňami, ale aj ekonomickým vplyvom. V oslobodených častiach mesta môžete rôzne dielne nie len zaobstarávať, no aj ich zveľaďovať a tým si zabezpečiť výraznejší príjem pre vlastné potreby. Smola len je, že priamo vás k tým potrebám hra nenúti a nutkanie výrazne si zlepšiť výzbroj a výstroj sa objaví až v neskorších fázach. Dovtedy sa bez akýchkoľvek problémov uskromníte len na kupovanie liekov a opravovanie stávajúcej výstroje. Ani k samotnému zveľaďovaniu mesta vás nič priamo nemotivuje. Časom sa ale dopracujete k vynálezom samotného majstra Leonarda a to už je niečo iné. Jedná sa o veci, ktoré budete radi využívať a rovnako vám aj uľahčia hranie.

Ďalší veľmi zaujímavý herný prvok vychádza zo samotného názvu. V hre sa nutne musíte ujať velenia nad Bratstvom zabijakov. A to nie len z príbehového hľadiska, ale aj reálne v hre. Občanov zachránených pred tyraniou borgiovskej gardy môžete totiž naverbovať do svojich radov a následne ich môžete aj náležite manažovať. Regrútov totiž môžete šikovne využiť počas hrania, keď sa naplní ich ukazovateľ. Takto privolanú pomoc môžete poslať na nepriateľov a vy sa tak môžete venovať niečomu inému, napríklad sledovaniu cieľa. Svojich asasínov môžete tak isto posielať aj na plnenie kontraktov po celej Európe. V dobe plnenia kontraktu ich síce nemôžete využívať, ale tento nedostatok sa vám razom vykompenzuje v podobe finančnej odmeny a aj zvýšenia úrovne vašich zabijakov.

Aj napriek tomu, že herné princípy si často zakladajú na pohybových danostiach hlavných postáv a tichom postupe, tak netreba opomenúť súbojový systém. Ten od druhej časti nepotreboval nijakú zvlášť výraznú zmenu a v Brotherhood sa predvádza v tom najlepšom možnom svetle. Krásny sled ladných pohybov plynule naviazaných do jednoduchých, ale efektných kombo útokov je baladou pre vaše oči. A ako dobre sa na to pozerá, tak jednoducho a dobre sa to aj hrá. Obzvlášť dobre pôsobia finišovacie údery, ktoré vás len tak neomrzia. Ani v tomto aspekte hry však nie je nič bez chýb a kamera má často počas súbojov na práci zjavne mnoho lepších vecí, ako zaberať hlavné dianie. Rovnako je tomu aj pri niektorých skokoch, čo rozhodne nepoteší.

Ďalšou výraznou novinkou je multiplayer. Pred vydaním hry si na ňom Ubisoft dosť zakladal. Oplatilo sa? Jednoznačne áno. Ponúka totiž odlišný štýl od väčšiny hier na trhu. Všetci hráči sa totiž pohybujú po hernom svete spolu s množstvom NPC postáv, ktoré vystupujú ako dvojníci. Hráči pritom o sebe navzájom často nevedia až do momentu, kedy sa jednému z nich ocitne nôž medzi rebrami. Jednotlivé režimy sú pritom variáciami na už dobre známe z ostatných hier. Podoba s módmi ako (T)DM, CTF, Eskorta a inými nie je náhodná, no aj tak hra stále pôsobí veľmi sviežo. Nie všetky sú však dostupné už od začiatku a na ich odomknutie sa potrebujete prepracovať na vyšší level. Žiaden strach, ide to rýchlo. Máp a postáv je rovnako dostatok a zapichnúť šľachtica ako harlekýn pri svite mesiaca jednej benátskej noci pôsobí priam až poeticky. Škoda len, že niektoré režimy sú slabšie obsadené. Postupne so stúpajúcou úrovňou si odomykáte ďalšie schopnosti a multiplayer v tejto hre vás len tak ľahko nepustí.

Oproti konzolovým verziám sa PC verzia dočkala niektorých príjemných grafických úprav, no stále by hra mohla vyzerať aj lepšie. Hra nevyzerá zle, no určite by mohla ukázať aj viac. Niektoré animácie sú občas ale obzvlášť kostrbaté. Najhoršie je to však s dočítavaním objektov, dohľadnosť je pomerne slušná a o to viac udrie do očí nepekné nahrávanie detailov blízkych objektov a objektov samotných pri približovaní k nim. Zvuková kulisa je už však niekde úplne inde, hudba perfektná, zvuky a priestorový efekt sú vynikajúce. Dabing tak isto skvele dotvára charizmu postáv. Lokalizovaná verzia navyše má čaro navyše, keď si môžete zapnúť taliansky dabing s českými titulkami, čo len dodáva na autenticite.

Ani technickým muchám sa však Brotherhood nevyhol. A niektoré sú bohužiaľ často aj horšie ako ulietaná kamera. NPC postavy majú často tendenciu sa zasekávať, o to horší je fakt, že dôležité postavy (ktoré často musíte eskortovať a podobne) týmto neduhom trpia taktiež a neraz by ste ich najradšej zavraždili a nie chránili, nakoľko kvôli ich neschopnosti prežívate už niekoľký reštart checkpointu. AI nepriateľov je zas príliš šablónovitá a kostrbatá. Nepriatelia vás nikdy nepôjdu prenasledovať do vody, čomu trošku chýba logika. Posledná výrazná chyba má aprílový charakter. V niektorých pasážach (osobne sa mi to stávalo pri lezení po prekážkach) jednoducho zmizla postava. Fyzicky sa tam nachádzala, dalo sa s ňou hýbať po prostredí, no vidieť ju nebolo ani len tieň. Nestalo sa to viackrát, no rozhodne to nepotešilo. Ostatné drobné technické nedostatky sú vzhľadom na rozsiahlosť pochopiteľné.

Assassin's Creed: Brotherhood je doteraz asi najlepším vydaným dielom zo série. Nie je to však plnohodnotná hra po všetkých stránkach. Je to len doplnok k veľmi dobrej druhej časti, ktorú vynikajúco dopĺňa, prináša mnoho skvelých noviniek, ale bohužiaľ sa autorom nepodarilo opraviť mnohé chyby. Len jedno mesto nie je problémom, ba sa priam zdá byť naopak výhodou. Najväčšie problémy hry sú technického rázu a teda aj ľahko odstrániteľné. Navyše si v hre nájdete aj DaVinciho DLC, ktoré rozšíri už aj tak veľmi dobrý herný zážitok. Dôvodov na kúpu je teda mnoho, proti nie sú žiadne.