V prípade, že vám toto meno nič nehovorí, žiadnu paniku. Zrejme patríte k mladším hráčom a nemali ste tú česť s konzolovou sériou Parasite Eve, ktorá svoju životnú púť započala v roku 1998. Pôvodný príbeh o policajtke bojujúcej proti mitochondriálnym príšerám bol komplikovanejší ako sa na prvý pohľad zdalo a rovnako na tom boli aj herné princípy. Originál aj pokračovanie ponúkali chytľavú kombináciu akcie, hororu ako príbehom, tak aj gameplayom a pridali aj jemné RPG prvky, ktoré dopĺňali túto rôznorodú zmes tak, že na výsledok dodnes mnoho hráčov s radosťou spomína. Zmena názvu však čo to naznačuje. Nadviaže 3rd Birthday na svojich predchodcov?

Odklon možno badať už v príbehovej časti. Aya Brea je v hre predstavená takpovediac okrajovo a noví hráči sa síce môžu cítiť zmätene, avšak nie úplne stratene. Všetko je smerované k tomu, aby nebola nutná znalosť predchádzajúcich častí. Vianoce 2012 sú naozaj koncom sveta. Apokylapsa začala v momente, keď na Štedrý večer vyrazili z pôdy pod Manhattanom chápadlá a začali ničiť všetko živé okolo seba. Tie však boli len jednou z dvoch nových rás príšer, ktoré sa objavili. Nasledujúci rok sa podarilo zostrojiť stroj schopný poslať Ayu späť do minulosti. Tá je teraz členkou ďalšej organizácie na boj proti paranormálnym javom, avšak so stratenou pamäťou a ranou minulosti, kedy ju našli zakrvácanú vo svadobných šatách. Okrem toho si so sebou nesie aj novú schopnosť, dokáže sa vteliť do ktoréhokoľvek tela nablízku a úplne ho ovládnuť. Vydáva sa tak retrospektívne do minulosti zistiť niečo nie len o príčine tejto katastrofy, ale aj o sebe samej.

Za hrou stojí Hajime Tabata na pozícii šéfa vývoja a je to aj badať. Tento človek má totiž na svedomí aj Crisis Core: Final Fantasy VII, ktorý síce vychádzal z fenomenálnej siedmej časti známej série, avšak znamenal aj výrazný odklon od toho, čo sme poznali. Inak tomu nie je ani teraz, akurát tentoraz môžeme pozorovať aj celkom výraznú schizofréniu. Hra si často nie je istá, či je pokračovaním svojich predchodcov, alebo nie. V príbehu tak nachádzame momenty, kedy sa neznalý hráč stratí aj napriek tomu, že hra je vyvíjaná skôr práve pre tých.

Neistotu v odkazovaní na svoju minulosť dopĺňa aj v tomto ohľade rozporuplná hrateľnosť. Zatiaľ čo v Crisis Core sa zachoval duch pôvodnej hry aj po výraznom zjednodušení konceptu, tak v prípade 3rd Birthday je na zváženie, či ešte bolo kam uberať. Akcie mala vždy slušné množstvo a vždy ju skvele dopĺňali ostatné prvky. Akékoľvek hororové prvky tu teda tentoraz budete hľadať márne a bohužiaľ je na tom rovnako aj RPG systém, ktorý je len okrasou. Nieže by sa v minulosti používal aj na niečo iné, ako len na prístup k lepšiemu vybaveniu, no tentoraz nie je vôbec potrebný. Môžete sa zlepšovať, získavať lepšie zbrane, vylepšiť si autohealing (vždy pri krytí), no rovnako ako môžete, tak isto aj nemusíte. Oveľa väčší dôraz je kladený na rozprávanie príbehu, ktorý stojí za to, aj keď nezapadá do koncepcie série úplne ideálne. Samotní autori hru charakterizujú ako filmové akčnú RPG, avšak bohužiaľ to nie je ani len taká akčná RPG ako Mass Effect 2 a príbeh je založený skôr na rozprávaní cez perfektné CGI filmy.

Ide opriamočiaru a intenzívnu akciu, no vstupuje do nej aj jeden zaujímavý a nový herný element, vďaka ktorému sa hru predsa len oplatí hrať. Už spomínané prevteľovanie na diaľku síce nie je novým prvkom vo videohrách, no ukazuje (zvlášť po nedávnej katastrofe MindJack) ako má takýto herný prvok fungovať. Prevteľovanie predstavuje jednoduchý taktický element. Často bojujete s množstvom spolubojovníkov po boku a tým pádom môžete zvoliť tú správnu cestu do boja. Môžete preferovať postavy so silnejšími zbraňami (často dokonca musíte) alebo taktiež bojovať s niekým až do momentu, kým jeho život nevisí na vlásku a potom ho nechať kryť sa a regenerovať. Toto často vyústi do špecializovaných herných pasáži, kedy v istej časti levelu musíte prebrať danú úlohu, napríklad riadiť tank či sniperkou kryť svojich ľudí z diaľky. Navyše v boji Aya využije aj svoje ďalšie dve schopnosti a tými sú vtelenie do nepriateľa v určitých momentoch. Druhou schopnosťou je po naplnení ukazovateľa režim, kedy sa zvýši účinnosť zbraní a zrýchlia pohyby.

A čuduj sa svete, ono to po vlažnom úvode začne baviť. Bohužiaľ je veľmi krátka a v závislosti od obtiažnosti a štýlu hrania vám zaberie 3rd Birthday nejakých 8 hodín aj s famóznymi videami, ktoré sa neradia k tým najkratším. Hrateľnosť a rovnako aj dráma pred vašimi očami slušne graduje až do záverečného vyvrcholenia, ktoré však opäť trocha zmätie. Od prvých momentov vám ale dáva najavo, že toto nebude prechádzka ružovou záhradou. V prvej epizóde sa postavíte proti silnejším nepriateľom, ktorých ešte v takejto pasáži nečakáte. Samostatnou kapitolou sú súboje s bossmi, ktoré preveria znalosť herného systému. Trošku nefér je budovanie obtiažnosti, z niektorých bossov sa stávajú bežní nepriatelia, ich počet rastie a neustále sa pred vami spawnujú. Prenesiete sa cez to raz, dvakrát, možno aj tri, no potom začnete pociťovať frustráciu.

Bohužiaľ 3rd Birthday výrazne zaostáva v pridanej hodnote. Multiplayer, kooperačný režim a prakticky všetko, čo dokáže rozšíriť herný zážitok by ste tu hľadali márne. Namiesto toho v sekcii Extra nájdete okrem nastavení už len možnosť inštalácie hry na pamäťovú kartu. A to je všetko, samozrejme, môžete ešte hrať hru znova. Prístupné budete mať všetky zbrane získané predchádzajúcim hraním, všetky DNA vzorky a kostýmy navyše. Pri kostýmoch mi nedá nespomenúť systém zobrazovania zdravia, ktorý však nefunguje úplne ideálne. Ayine zranenia sa prejavujú aj na jej oblečení a to postupne telo zakrýva stále menej. V animáciách však Aya má na sebe vždy všetko kompletné a vždy jeden konkrétny kostým.

Po technickej stránke nie je čo 3rd Birthday vytknúť. Prezentácia je aj vďaka čarovným CGI filmom bezkonkurenčná, grafika veľmi dobrá a to aj napriek tomu, že používa miestami obmedzenú farebnú paletu. Dabing je vynikajúci, zvuky taktiež a soundtrack je ťažké opísať. Jednoducho je japonsky perfekcionistický.

3rd Bithrday je titulom, ktorý zabaví, prekvapí a poskytne uspokojivý herný zážitok. V prípade, že sa v sérii neorientujete, tak sa možno zabavíte viac ako hráči, ktorí s ňou už prišli do styku. Hra však zjavne sama nevie, čím by chcela byť. Či Parasite Eve 3 a teda pokračovaním série, na ktorú odkazuje, alebo niečim úplne novým, čo sa ponáša na dvojicu hier, ktoré sme hrali už pred vyše desaťročím.