Neubehol ani rok od posledných udalostí v Kamurocho a už sa zdá, že starý dobrý Kazuma Kiryu bude musieť opäť vystúpiť zo svojho miesta pokoja a zasahovať v Tokiu. Ale Yakuza 4 prináša nový nádych do série a ako by nestačilo, že už tri krát dokázala ponúknuť skutočne výborný príbeh, teraz sa vyšvihla na nový stupeň jeho narácie i ponorenia do diania vo štvrti hriechu, peňazí a yakuzy.

Štvrtý diel série dáva symbolicky priestor rovno štyrom osobám, za ktoré budete môcť hrať a sledovať dynamické príbehy, ktoré napokon ústia do grandiózneho finále. Na začiatku sa zhostíte roly malého finančníka Shun Akiyamu, ktorý požičiava peniaze za podmienky, že dotyčný žiadateľ úspešne prejde jemu na mieru šitým testom. Zaujímavý spád dej naberie v momente, keď sa v jeho kancelárii objaví žena, ktorá si pýta rovno 10 miliónov jenov. A vražda v blízkosti jeho kancelárie, za ktorú síce priamo nemôže, ale bol na mieste, kde sa začali diať udalosti, ktoré k nej viedli.

Druhou osobou je nie úplne čistý policajný vyšetrovateľ Masayoshi Tanimura, ktorý sa dostane cez vraždu v Kamurocho k hľadaniu pravdy o smrti svojho otca. Tretím do partie bude Taiga Saejima, ten má byť údajne vinný za masaker, pri ktorom zahynulo 18 členov Ueno Seiwa Clanu. Zrejme sa schyľuje v Tokiu k novej bitke klanov a keďže je do nej zainteresovaný aj Tojo Clan, v pozadí tak nemôže ostať ani štvrtá osoba – samotný Kazuma Kiryu.  

Štyri výborne napísané osoby, štyri hrateľné postavy a štyri čiastočne odlišné herné štýly. Štruktúra hry i príbehu je vhodne zvolená a výborne nadväzuje na minulé časti (pokiaľ ste ich nehrali, môžete si v menu prelúskať dej doterajšej trilógie). Je to stále sága rodu Tojo, ale vďaka štyrom postavám máte možnosť preniknúť hlbšie do hlavných charakterov. Každý z nich má vlastné črty i históriu, ktorá len postupne vypláva na povrch, nielen cez príbehovú líniu, ale aj sériu sidequestov. Napríklad Akiyamov systém požičiavania za testovacích podmienok má zrazu jasný zmysel, keď sa v druhej časti dozviete o posledných piatich rokov jeho života.

Prepracovaný dej núka ukážkové spracovanie a ako jeden z mála sa dokáže pozrieť do hĺbky svojich postáv – cez neskutočné cutscény (ich súčet tento raz dáva 384 minút) až po drobnosti vo vedľajších misiách. Práve rozdelenie hry na štyri postavy výrazne mení štýl – pre každú je pripravených cca 5 - 6 hodín príbehu, ale keď začnete investovať, hneď oceníte aj 15 vedľajších misií, aby ste sa o nej dozvedeli všetko. Potom Yakuza 4 prešaltuje na inú postavu, hlavná línia príbehu pokračuje, no vy už na ňu pozeráte z iného uhla a pod palcom máte nový charakter.

Je zrejmé, že tento systém nemusí vyhovovať všetkým, lebo takto sa rozbíja určitá celistvosť príbehu a vy sa musíte inak sústrediť na dianie. Pomáha vám prehľadná tabuľka osôb a ich pozície v deji, no mnohé mená si treba uložiť do pamäti. Ale osobne si tento kreatívny zámer cením, pretože nelineárne rozprávanie Japoncom vždy šlo. Ani Yakuza 4 však nemá všetky dialógy nahovorené, a po špičkových cut-scénach vás čakajú mraky textu – ale aspoň sa občas prvé slovíčko vyriekne či postavy často využívajú citoslovcia. Je to jediná vada na výbornom spracovaní, od ktorého sa môžu učiť aj západní vývojári. Yakuza 4 je jedna z mála hier posledných rokov, kde mám pocit, že v hre o niečo ide, viem sa zžiť s postavami, chápem ich a nie je to žiadna západná variácia ako veľký búchač zvládne všetko.  

Óda na dej sa však musí pretaviť aj do herných hodín. Povaha akčnej adventúry miešaná s JRPG vám hneď od začiatku dáva veľký priestor. Kto bude sledovať ružovú šípku na mape, dostane sa k hlavným cieľom a príbehovej línii. V takom prípade vás čaká viac ako 20 hodín intenzívneho príbehu, ale o deji či všetkých postavách sa nemusíte dozvedieť všetko. Vedľajšie postavy núkajú zaujímavé sidequesty, spravidla treba sledovať okolie a šípky nad ich hlavami. Modré slúžia ako postupný tutoriál, zelené si niečo hrkútajú medzi sebou, ale často sú aktívne a zadajú misiu. Vedľajšie úlohy majú svoje čaro, len zriedkakedy sa totiž zúžia iba na obyčajné mlátenie niekoho iného či nosenie predmetov k nemohúcej postave. Práve naopak, sú veľmi pestré. Tu Akiyama prispieva do časáku informáciami o hosteskách v iných kluboch alebo jedlách v štvrti pre gurmánsky magazín, sleduje ženu, ako naloží s požičanými peniazmi alebo pomôže svojmu častému zákazníkovi zmeniť imidž, aby lepšie zapôsobil na ženy. Iné postavy majú iný štýl misií, čo opäť zvyšuje variabilitu – najmä pri Tanimurovi, ktorý v roli utečenca bojuje skôr o život a prežitie ako prestíž v Kamurocho.

Aj boj príde rýchlo k slovu, stačí sa prejsť po Kamurocho a buď natrafíte na potrebu mlátiť niekoho v príbehu, občas vedľajšej misii alebo vás len tak napadne pouličný chuligán alebo iný yakuza. V tomto sa krásne potvrdzuje aj použitie systému náhodne generovaných súbojov: idem po ulici, zrazu sa chce niekto so mnou biť (a že JRPG sa nemôžu diať v reálnom svete, cha!) Boj prebraný z minulých častí funguje výborne, každá postava má desiatky úderov, ukazovateľ zdravia hrdinu i protivníka je jasne odlíšený a popri kopoch či chvatoch sa núka aj použitie okolitých predmetov (smetiaky, tabule a pod.) či vypadnutých zbraní (nože, palice, baseballky) – pri nich je však obmedzený počet úderov, čo je fajn limit (napríklad nôž možno použiť 15x, baseballku 10x), použitie sa tak nestane monotónne. Boje sú realistické, každý úder sa prejaví na tvári nepriateľa, po minúte mlátenia má krvavú tvár i oblečenie. Na druhej strane je Yakuza ešte stále aj hrou, o čom svedčí rýchle uzdravovanie či vylepšenie štatistík cez iontové nápoje a prechod do tzv. heat módu, kde môžete rozdávať podstatne silnejšie údery, akurát sa treba naučiť kombináciu, akou sa do neho dostať. Po boji získavate predmety, peniažky a za questy skúsenosti, ktoré potom investujete do nových úderov. Chcete lepšie kopať alebo bojovať silnejšie pri veľkom zranení? Každá postava má vlastný strom schopností a každý obsahuje desiatky možností.

Nielen bojom a príbehom sa môže fanúšik zabávať v prepracovanej štvrti Kamurocho, ktorá do vašej obývačky či izbietky prinesie autentický nádych Tokia do pár minút. Sú tu minihry od výmyslu sveta: arkádové videohry, kartové partičky, pachinko, ale predovšetkým masážne minihry a najmä návšteva hostess clubov, kde môžete postupne získavať priazeň žien, ktoré sme už viackrát videli na vlastné oči na Tokyo Games Show. Každá má svoju povahu a získať si jej biznis kartičku a neskôr aj jej priazeň v celkom inteligentných konverzáciách je celkom pasia. Niekde na pomedzí iba minihier a malých veľkých hier sa nachádzajú aj možnosti trénovať hostesky (u Akiyamu), bojovníkov (u Saejimu) či prijímať policajné hovory v akcii (Tanimura). 

Kamurocho je v Yakuze 4 azda prekvapivo jediné miesto, kde zavítate. Žiadna odbočka do Osaky či Okinawy sa tentokrát nekoná, ale na druhej strane ako Yakuza 4 žije svojou fiktívnou štvrťou naplno, tak je ešte viac prepracovanejšia a väčšia ako v minulosti. Rástla predovšetkým vertikálne, takže sa už objavuje aj úroveň strešná (a naháňačky so Saejimom sú fajn) i tri podzemné: Underground Mall je vlastne miesto simulujúce prepracované strediská sa na úrovni metra, Underground Parking Lot je obrovská sieť parkovísk a Sewers sú prirodzene stoky vyhradené pre niektoré postavy v deji.

Grafika je vo veľkej miere použitá z trojky, no Kamurocho je predsa len aktualizované o nové časti a dýcha lepším i pestrejším životom. Cutscény sú, samozrejme, na špičkovej úrovni, bojové scény sú tiež dosť kvalitné, čo potvrdzuje vysoký stupeň poškodenia tkaniva vašich protivníkov. Iste, stále je na čom pracovať, drobný krok vpred je pri Yakuze 4 cítiť. Zvukovej stránke dominuje najmä dialógová stopa v japončine s anglickými titulkami. Je to najlepšie riešenie, prináša najlepšiu atmosféru a žiadny fanúšik by ju nemenil za dabing, aj keď sa spočiatku budete musieť učiť kľúčové mená a postavy. To hudba nie je vždy taká výrazná – zhruba polovica skladieb je zapamätateľná, ostatné stačia ako podmaz.

Yakuza 4 predstavuje dobrý krok vpred v kvalitnej sérii. Japonský kráľ sandboxových hier dobre miesi akčnú adventúru s otvoreným svetom a JRPG prvky. Vo štvrtej časti si necháva kus pôvodnej hrateľnosti, no zároveň ju osvieži o korekcie: misie sú prehľadnejšie, obtiažnosť sčasti prispôsobená aj novým hráčom (hoci neskorší bossovia sú stále nároční) a navyše pridáva úplne nový element, ktorý môžete milovať: štyri rozličné postavy namiesto jednej s vlastným príbehom i štýlom hrania. Môžete namietať, že ich treba levelovať od začiatku a u každej sa poriadne nerozbehne príbeh, ale počkajte do konca, keď budete môcť so všetkými behať po Kamurocho a tráviť desiatky hodín či ukončiť novú časť japonskej ságy.