Séria Virtua Tennis to nemá jednoduché. Pamätám si, ako som pred dvomi rokmi kritizoval diel 2009 za to, že je iba ľahkým vylepšením tretieho dielu. Na rovinu – ani štvrtý diel sa neposunul oveľa ďalej, aj keď pár noviniek získal. No jeho väčší problém leží skôr v načasovaní, pretože sa na trh dostal len pár týždňov po Top Spin 4, veľmi solídnej tenisovej simulácii.

Pravda, SEGA už roky servíruje svoju sériu v arkádovom štýle a presne na ňu sa treba pripraviť aj tentokrát. Pípavé zvuky vás sprevádzajú už v menu, ale aspoň je jasné, prehľadné a na pohľad bohaté. Úplne najjednoduchšie je zobrať si jedného zo známych hráčov ako Djokovič či Federer a zahrať si exhibíciu na rôznych povrchoch, aby ste zistili, ako sa séria zmenila. V praxi veľmi málo. Ovládacie prvky sú podobné, niekoľko druhov úderov (lob, spin a pod.) funguje úspešne, pričom sa oproti minulému dielu zmenila máličko obtiažnosť. Virtua Tennis 4 je sčasti rýchlejší a ťažší. Oproti trojke či 2009 ročníku cítim snahu o zvýšenie latky náročnosti, čo nie je nič-moc pre netrpezlivých borcov, ale ak budete ochotní sa prebojovať vyššie z nižších priečok, čaká vás celkom solídna výzva od prvých zápasov. To je jasné plus pre fanúšikov série, lebo aj oni sa od začiatku budú musieť ukázať a vydržať. No celkovo vyššie položená obtiažnosť sa vie objaviť aj v presne nečakaných momentoch ako na semifinále Roland Garros či finále US Open, kedy vás výsledok zarmúti, lebo ste stratili v podstate len pár fiftínov.

Tento herný štýl funguje dobre a ľahko vďaka ovládaniu na gamepade so zvolenými tlačidlami. Niet čo riešiť, nastavovať, Virtua Tennis 4 má klasicky prístupný štart. Čaká vás dobrý raster hráčov, s ktorými sa oplatí vyskúšať exhibíciu alebo aj mód so štyrmi grandslamami. Sú tu jasné esá ako Nadal, Federer, plná obrazovka so ženskými i mužskými hviezdami – a oproti minulým dielom je dosť podobný.

Grafika je však pomerne kvalitná – jednotlivé modely postáv sú dostatočne detailné, kurty prepracované a replay funguje výborne. Zvuková stránka je variabilná, efekty sú decentné, za to soundtrack sa snaží na plné pecky miešať J-pop bez vokálov so západným elektro. Dynamika zvukovej stope teda nechýba, aj vás poháňa vpred naháňať gemy, ale po čase môže liezť na city. 

Prvotný pocit je teda veľmi podobný z minulých dielov, akurát sa hrá štvorka trošku ťažšie, takže na sériu víťazných zápasov si treba počkať. Veľa napomôže tréning, lebo vstup do turnajov býva často náročný. Základná séria módov núka Exhibíciu, Arcade, Practice, skrátka všetko raz videné. Dokonca sú tu aj bláznivé minihry. Necelý tucet núka variácie na poker, kde sa treba triafať do kariet na druhej strane kurtu, Wall Match zase vystreľuje zo zeme farebné steny, Bomb Match sa úspešne snaží zabaviť hráča s tikajúcou bombou, pri Egg Collector sa triafate do vajec, z ktorých sa vyliahnu kuriatka atď. Je fajn vidieť, že SEGA varíruje rôzne koncepty, na spoločenské hranie je Virtua Tennis 4 ideálny a ocenia ho celé rodiny.

Otázne je, čo čaká tenisového fanúšika alebo veterána, ktorý minulé diely hral alebo ich ešte stále má. Sú tu de facto iba dve novinky: prerobený mód World Tour a pohybové hranie s Move. World Tour má po novom charakter stolovej hry a la Človeče či Monopoly. Môžete sa posúvať po rozprestretej mape (začína v Japonsku), kde je uložená trasa s políčkami. Máte k dispozícii aj žetóny s bodovými hodnotami pohybu, t.j. možnosť posunúť sa o dve, tri alebo štyri políčka. Prvé miesta sú skôr prázdne, ale potom začína kombinácia, čo si najlepšie zvoliť – dobrý tréning alebo skôr ľahkú minihru. Zo začiatku je to výhoda, lebo akcie a turnaje sú uložené zriedkavo, neskôr vás však môže naštvať, že tento turnaj o jedno políčko ďalej si nemožno zahrať, lebo najmenší žetón na pohyb sú dve políčka. Mal som na to myslieť skôr? A kde som? V stratégii, že musím si premyslieť päť krokov dopredu? Mám sa zaviazať, čo ma čaká ďalej. Namiesto voľného výberu prichádza náhodná selekcia – ak ju beriete ako zábavu (budete musieť), ktorá sa riadi vlastnými pravidlami a hádže vám v kariére podujatia ako sa jej chce, obstojí novinka aj u vás. V opačnom prípade budete musieť skúšať dohrávať kariéru dlhšie a zmieriť sa s arkádovým nastavením, ktorý má so skutočným kalendárom turnajov menej spoločné. Iste, je to odlišný princíp, ale nie som si istý, či vyhovujúci pre skutočných tenisových fajnšmejkrov.

A napokon je tu pohybové hranie tenisu s Move. Už od čias Wii Sports sa snažia autori tohto športu dohnať etalón prostej Nintendo minihry. Niektorí s väčším úspechom, iní sa približujú pomalšie. Virtua Tennis 4 má už na obale hry malú poznámku, že nie všetky módy podporujú Move. Skutočnosť je však trošku smutná: na hru s Move sú určené iba exhibície a Party hry.

Exhibícia s Move je trošku zvláštna, zjednodušená na jednoduchý zápas, kde si môžete určiť akurát počet hier a súperov, no v zásade sa prepne do ľahkého arkádového menu, kde vidíte svoju raketu a môžete odpaľovať forhendom či bekhendom loptičky. Je to pomerne zjednodušený tenis, kde sa neráta s pokročilými či variabilnými údermi, ale vystihnutím miesta na kurte, sily úderu a smere, kam chcete loptičku umiestniť. Je to zábava na dobrých 15-20 minút, ale neviem si predstaviť, že by som takto chcel hrať celý turnaj alebo kariéru. A keďže tento mód vznikal buď za pochodu alebo naň nebolo veľa času, je v praxi jedinou cestou, ako si poriadne Move v hre vyskúšať. Pretože okrem neho možno hrať iba Party hry a to sa už skutočne dostávame na úroveň skôr Wii Tennis Sport Minigames ako poriadny tenis. Iste, svojmu arkádovému účelu to rozhodne slúži na výbornú, ale v kontexte možností na trhu to má Virtua Tennis 4 ťažké.

Pretože chtiac-nechtiac ho treba porovnať s Top Spin 4, ktorý vyšiel len pred niekoľkými týždňami a rozdiely sú značné. Iste, Top Spin 4 sa hrá skôr na vernejšiu tenisovú simuláciu, ale viaceré aspekty mi prídu pri ňom predsa len prepracovanejšie. Ľahký tréning z VT vs. Top Spin Academy je diametrálne odlišný zážitok. Spracovanie World Tour proti prepracovanému módu Kariéry v Top Spin je tiež úplne inde – tam, kde je prehľadný kalendár v Top Spin 4 s mnohými módmi, špeciálnymi eventmi a hlavnými turnajmi, tu je iba stolová hra, kde sa strieda turnaje a párty minihry. Pri Top Spin 4 dokáže Move ovládať kompletne celé menu a jednotlivé módy, zatiaľ čo Virtua Tennis iba dve časti hry. Akurát pri grafickej časti mám občas z Virtua Tennis 4 lepší pocit pri jednotlivých hráčoch a pri kurtoch či prostrediach je skóre nerozhodné. Zvuk skôr favorizujem pri decentnom Top Spine ako agresívnejšom Virtua Tennise. Ale ak beriete tenis len ako arkádovú nenáročnú hru a uprednostníte zábavne minihry pred simuláciou, SEGA má pre vás jednoznačne lepší produkt.

Séria Virtua Tennis to nemá jednoduché a najmä jej štvrtý diel v súčasnej konkurencii musí bojovať o priazeň hráčov, ale tí majú túto jar na výber. Svoju latku v sérii si udržal, pridal pár noviniek, no na konkurenciu to tentokrát nestačí. Preto stále decentné, ale nižšie hodnotenie.