Predstavte si balíček kariet, na ktorých ale nie sú žiadne piky, srdcia ani listy, ba ani čísla, iba názvy FPS hier. Vyberte si jednu a zapamätajte si ju. Je to Modern Warfare 3? Nie? Tak to potom musí byť Battlefield 3. Nemusíte byť jasnovidec, aby ste nevideli, že v žánri, ktorý je stále vo vrcholnej forme, dôjde k najväčšej prestrelke, akú si aktuálna generácia pamätá. Zbrane sú namierené, palce na povel synchronizovane cvakajú poistkami a ukazováky nervózne láskajú kohútiky. Pre žiadnu inú v balíčku niet miesto, vlastne na kartách sú iba dva názvy, žiaden Bulletstorm, Brink a už vonkoncom nie Bodycount.

Codemasters v rukáve nemá titána, akými sú menované blockbustery, ale Bodycount sa takou hrou ani nesnaží byť. Niet tu vojnových hrdinov obliekajúcich plné poľné, niet tu techniky naloženej až po strechu Stingermi, nikde nezakopnete o AKčka. Bodycount patrí do súdku iných, prehnaných akcií, kde sa vsádza na prejav, vizuálnu štylizáciu a povýšenie zabíjania na formu zábavy, ktorá nie je vedľajším produktom snahy o prežitie. Bodycount si najlepšie predstavíte, ak zoberiete bodovací systém z The Club, pridáte sem o niečo menej skillshotov a úplne vypustíte brutalitu Bulletstorm, okoreníte to pikantným vzťahom k zbraniam a ozvučíte to Bad Company, pričom hlasitosť otočíte až za maximálnu možnú úroveň.

Reálne tu nie je nič ani tajná organizácia Target, ktorú oblieka kostymér Lady Gaga ani nadnárodná korporácia Network, ktorá zamestnáva vás, hrdinu nasadzovaného po celom svete s cieľom ukľudniť konflikty, z ktorými nechcú mať vlády nič spoločné. Neposadí vás na zadok, nenájdete v nej šialené experimentálne zbrane strieľajúce žralokov, vlastne pôsobí celkom obyčajne. Kým nevystrelíte, kým nevybuchne prvý granát. Dobre som počul? A už tam letí ďalší ananás. 

Rachot & buchot

Preview verzia, ktorá sa nám dostala do rúk, obsahovala tri levely a mód nazvaný Bodycount. Nejde v ňom o nič iné, len o dosiahnutie čo najvyššej známky za zreťazené kombá, efektivitu, presnosť a ďalšie parametre, ktoré nevidíte, ale odrážajú sa vo verdikte. Hra vás priamo nenúti, aby ste každému uštedrili headshot, zložili ho pažbou zo zadu, prekvapili dávkou, hodeným granátom, explodujúcim sudom alebo streľbou cez stenu. Počas akcie to robíte akosi automaticky asi ako drift cez zákrutu, ak cez ňu o kúsok rýchlejšie preletíte. Na rozdiel od Bulletstorm nie sú v leveloch úplne náhodne rozmiestnené kovové konštrukcie na napichávanie, lačné masožravé rastliny ani bezodné priepasti.

Od brutality a násilia si Bodycount drží odstup, čo sa o nepriateľoch nedá povedať. Útočia v presile a je na prvý pohľad v radoch vidieť hierarchiu a ich jednotlivé úlohy. Vojaci bežia napred, vzadu sa schovávajú na strechách sniperi a niekde v teréne pobehuje rýchly scout a kladie do cesty míny. Po telách zostávajú na zemi farebné ikony znázorňujúce muníciu, intel (miestne expy), granáty alebo indikujú blízkosť položených mín. Za intel si kupujete upgrady zbraniam aj špeciálnym schopnostiam, ktoré vám pomôžu prežiť vo frenetickej prestrelkách.

V Bodycount sa nestrieľa po jednom, ale dávkami, dlhými dávkami. Muníciu sa vám nikdy nepodarí spotrebovať, je jej veľa a veľa je aj nepriateľov. A ako sa s nimi vysporiadate, je na vás. Uzinou, brokovnicou, ručným kanónom, útočnou puškou, polo či plno automatickými samopalmi. Každá zbraň má inú charakteristiku a je účinná v iných situáciách. Naraz môžete niesť iba dve a k výmene dochádza v termináloch nie nepodobných tým v Bullestorm. Prezbrojenie je otázkou sekúnd a už môžete zase pobehovať po afrických slumoch, trhať výbušnou muníciou steny alebo sa nadopovať adrenalínom a nabehnúť medzi skupinku dočasne nesmrteľný. Medzi schopnosťami je dokonca aj privolanie leteckého náletu. 

Mlynček na domy

Príbuznosť s Black je badateľná od prvého výstrelu, zbrane štekajú ako zmyslov zbavené a keď z hlavne šľahajú plamene, obraz je nimi takmer pokrytý celý a na cieľ vidíte iba cez mieridlá. V Bodycount je zaujímavo vyriešený systém krytia, vzhľadom na všadeprítomné zničiteľné prekážky, sa nikde nemôžete zdržať dlho. AI poslúchajúca na slovo skripty sa snaží o zovretie a ohlodáva stĺpy, rozbíja steny, sklenené výplne a postupne sa približuje. Jej sila je v počte, nie inteligencii. Správanie sa dá pohodlne odpozorovať a pri dokonalom využívaní explodujúcich objektov je vymalované rýchlo a efektne. V základni Target plnej skla a krehkého obloženia to po prestrelke vyzerá ako v legendárnej scéne z Matrixu odohrávajúcej sa vo vstupnej hale mrakodrapu.

Cover systém vďaka tomuto funguje všade, prilepíte sa ľavým trigerom, čím si zbraň priblížite, ale nedívate sa na svet cez mieridlá, ale asymetricky. Stále máte vo výhľade hlaveň, zásobníky, takže stále kontrolujete dianie pred vami a vďaka tomu, že sa môžete plynule analogom vykláňať do strán, máte priestor vpredu dokonale pokrytý. Zvyknúť si však pri tomto systéme treba na skutočnosť, že pohyb je pri mierení veľmi obmedzený a v chodbách ste ľahkým terčom.

Trojica levelov poukázala na snahu odlíšiť prostredia medzi sebou čo najviac, autori pracujú s inými svetelnými podmienkami, materiálmi a neboja sa nasadiť pre zmenu nálady dážď či noc. Obrovská variabilita sa odráža aj v inej forme boja, zatiaľ čo v slumoch ste zraniteľní z každej strany, pretože sa steny v chatrčiach dajú roztrhať, v juhovýchodnej Ázii sú budovy zraniteľné iba cez okná a v základni Target si treba dávať pozor na výbušné časti inak sterilnej stavby chodieb a otvorených sál. 

Vabank

Aj po dvoch hodinkách strávených na misiách po celom svete je ťažké vsadiť na Bodycount. Zámer autorov vystúpiť z radu je citeľný okamžite, v prípade Codemasters by som sa nebál o úspech, pretože ambície tu sú a okrem arkádového módu, bude v hre plne integrovaný Co-op, multiplayer a singleplayer kampaň. Bál by som sa o tvrdý pád. Komerčne sa nepodarilo presadiť ani Brink, ani Bullestorm.

Úprimne povedané Bodycount ma oslovuje tým, že je len o strieľaní, bez nutnosti premýšľať o tom, ako sa dostať ďalej, prípadne čo spraviť, aby ste sa dostali na druhú stranu. Hra naviguje majákmi a dáva ich tak blízko pri seba, aby ste náhodou na konci chodby nepremýšľali o tom, či ísť doprava alebo doľava. Bodycount je iná FPS, ale nie cudzia, pretože zdieľa charakteristické črty s inými. Tu sa nehrá na žiadny heroizmus, ale na čistú nirvánu.