Ubisoft Reflections naháňa ducha. Kto sa chopí kormidla série Driver, čelí jej minulosti, ale odhliadnuc od nej, majú nevybavené účty medzi sebou aj hlavné postavy – drsný policajt Tanner so zločincom Jerichom –, aj kreatívny riaditeľ Martin Edmondson, ktorému tretí kritikmi pochovaný diel takmer zlomil krk. Driver predstavuje nemesis sama sebe. Je ako zrkadlo len na druhej strane sa niekde za siluetou týči k nebu vytúžený cieľ – stať sa opätovne zlomovou hrou – pred ňou stojí tvrdá realita a ešte tvrdší asfalt.

Vnášať inovačné prvky do etablovaných sérií je rukopisom každej hry z produkcie Ubisoftu. Technika presúvania – prevteľovania medzi vodičmi áut (shifting) – nemení až tak radikálne pohľad na pretekanie ako kedysi vracanie času, pretože sa zaobídete pri prenasledovaní aj bez nej. Uľahčuje mnohé situácie a tvorí vôbec základ nielen príbehu, ale aj toho, ako sa pozeráte na virtuálne San Francisco. Tanner leží v nemocnici v kóme a to, čo sa deje v meste, spočiatku nedáva zmysel.

Jedným tlačítkom sa dokáže na cestu, neskôr budovy a celé štvrte dívať z vtáčej perspektívy. Po tom si stačí vybrať cieľ a ťuknutím už sedíte za volantom kamiónu, autobusu alebo pekelne rýchleho Lamborghini. Presúvať sa dá okamžite do ktoréhokoľvek auta, aké nájdete na cestách a môže byť aj na opačnom konci mesta alebo upaľovať v protismere. Hra to zvláda bez loadingov. Preberaním áut sa dá skomplikovať život prenasledovateľom, keď im pošlete vozy do cesty. Takto sa dá zničiť aj cieľ, ktorý treba zastaviť za každú cenu. 

Počkať... Burnout, čo?

Sólo kampaň tvorí zmes príbehových, vedľajších úloh a niekoľko desiatok výziev rozosiatych na postupne sa odokrývajúcej mape San Francisca. Variabilná náplň postupne zvyšuje náročnosť aj požiadavky pre aktuálne zvolené autá kupované v garážach. V hre funguje jednoduchý ekonomický systém. Platidlom sú body Will Power, za ne si kupujete absolútne všetko, od áut, garáží, až po špeciálne schopnosti ako trvalé zvýšenie indexu násobiča WP či rýchlejšie dobíjanie merača (nitra). Plnenie misií zase otvára cestu k ďalším a ďalším výzvam, novým autám a tak dokola.

Utrácanie peňazí a zostavovanie garáže z kolekcie stovky licencovaných vozov je motivujúce, ale na druhej strane sa míňa účinku vlastniť všetky nákladné vozy alebo ťažké pick-upy. Príbehové misie takisto nevyžadujú, aby ste museli plniť čokoľvek, čo má modrú – nepovinnú farbu ani potrebu vlastniť daný model auta. Ďalšou drobnosťou je otravná aktivácia výziev, ktorých je najviac a trvajú zo všetkých najkratšie. Možno by neliezlo na nervy vyberanie na mape, keby boli pevne zakomponované do hry a odmeňovala by vás na základe toho, čo robíte (predbehni 20 áut za 60 sekúnd, jazdi v protismere rýchlosťou 100km/h) a nie podľa toho, čo je vám povedané, aby ste spravili. Z tohto hľadiska pôsobí San Francisco rozporuplne. Nemusíte nič hľadať ani objavovať, všetko je vám naservírované, dokonca sa dajú zvýrazniť žetóny odomykajúce filmové naháňačky v okolí dominánt mesta.

Na tomto mieste mi nedá nespomenúť Burnout Paradise, takisto hru zasadenú to otvoreného mesta. Driver San Francisco s ňou má spoločné viac ako by bolo zdravé, od nitra aktivovaného neprakticky zatlačením ľavého analogu smerom vpred, cez podobné úlohy vo výzvach, preteky výhradne z bodu A do bodu B, rozosiate skoky na uliciach, až po takedowny. Odstavenie súperov na rozdiel od namydleného blesku sa v Driverovi deje postupným ničením. Šťuchanec ho nevyhodí z vozovky, nezastaví úplne premávka ani náraz zozadu. Prenasledovateľov najideálnejšie odstaví technika shift a samovražedné nájazdy z boku či v protismere. 

Dopravný servis kolabuje

Súboje na ceste tak naberajú iný rozmer, konštantné prepínanie medzi mapou a aktuálnym dianím za volantom pripomína trochu pohľad manažéra dopravného servisu. Shift sa dostáva rýchlo do krvi, ale keď nechcete, môžete využiť tradičné narážanie do súpera alebo sa spoliehať na jazdeckú zručnosť pri úteku. Otvorené mestá majú vždy jeden problém a nim je doprava. Buď je riedka, hustá alebo sa autá vykresľujú a miznú na krátke vzdialenosti. V Driverovi zavadzia a keď sa potrebujete rýchlo shiftnúť, tak žiadne auto niet ako naschvál v dohľade.

Zákon schválnosti tu platí dokonale, môžete vziať jed, že pri výjazde z bočnej uličky vletíte do prechádzajúceho auta, že pri drifte v protismere vám vyjde naproti autobus, že pri rýchlej jazde zrazu nebude voľný ani jeden voľný pruh a vám nezostane nič iné len riskovať jazdou na chodníkoch, ktoré sú posiate reklamnými pútačmi, ľuďmi, novinovými stojanmi a pod. Keď ich začnete kosiť, stratíte prehľad o tom, čo sa deje pred vami. V multiplayeri zase vo výhľade bránia mená hráčov alebo kruhy označujúce autá súperov. Kamera je totiž až príliš posadená nad cestu, prehlbuje sa tým pocit z vysokej rýchlostí, ale za cenu toho, že mnohé preteky si zopakujete. Jazdiť čisto vďaka preplneným a kľukatým cestám vôbec nie je jednoduché.

AI protivníkov, či už v tradičnom preteku pri naháňačke alebo prenasledovaní používa vždy ten istý trik, aby vás mala neustále na dohľad – pridáva plyn a brzdí podľa vás. Hra navyše používa barličku v podobe odpočtu času, čo pomáha udržať aj úlohy o kúsok náročnejšie. Raz budete musieť ujsť pred políciou, inokedy zase prenasledovať zločincov, kradnúť autá a schovávať ich v kamiónoch, vyhrávať preteky pre študentov, zachraňovať životy, nútiť niekoho zaspievať nebezpečnou jazdou, rozbíjať reklamné pútače na čas alebo deaktivovať bomby zavesené pod návesmi kamiónov.

Správanie vozidiel nie je arkádové, ale ani realistické, aby odrádzalo príležitostných hráčov. Autá sa od seba odlišujú a nesedia na ceste ako prikované, robia však psie kusy, ak sa odlepia od zeme. Vo vzduchu sa neberie ohľad na ich váhu, lietajú ako z papiera a po dopade sa stávajú nekontrolovateľné. To platí aj pri rozbíjaní objektov v zadných uličkách či jazde mimo asfaltu. Vo veľkej miere pri hraní rozhoduje zručnosť a dávka šťastia. Keďže hra nemá ponižujúcu obtiažnosť ako DRIV3R, môžete vyjsť ako víťaz aj z hromadnej havárie a častých kolízií. Ignorovaním potreby čistej jazdy pre napredovanie v misiách sa čiastočne odsúva na vedľajšiu koľaj aj editor krátkych filmov. Nikto sa nechce pozerať na nepodarený drift, otočku po nabraní smetiaku a pod. Pomerne rýchlo sa však dajú spraviť klipy z predošlého hrania. 

Multi Driver

Driver San Francisco v duchu Burnoutu otvára celé mesto aj pre potreby multiplayeru s podporou ôsmych hráčov. Séria tradičných režimov Racing, Takedown, Team Racing je rozšírená ich variáciami. Konkrétne v Race jazdíte tradičné kolá alebo na čas trielite cez checkpointy. Zbieraním expov sa odomykajú nové levely, doplnky ako obrázky pre avatarov či herné režimy. Veľmi zaujímavo je vyriešené štartovné pole. Pred každým pretekom je spustená výzva. Kto napríklad nadriftuje viac, štartuje z prvej pozície. Okrem štandardných módov si môžete s ďalšou päťkou zahrať na Babu alebo jazdiť v koľajách vedúceho vozidla a zbierať za to body. Multiplayer je stabilný, rýchly a so správnou partiou aj zábavný. Mimo módov ešte môžete s priateľmi len tak voľne jazdiť a blbnúť. Chýbajú však co-op výzvy, ktoré by vás donútili dlhšie tráviť čas mimo súťažnej zóny. Tomu neprispieva ani fakt, že si nemôžete s partiou natočiť svoju vlastnú naháňačku vo Film Directore. Nefunguje totiž v multiplayeri.

Filmové poňatie série sa nevytratilo úplne, Driver San Francisco má tentoraz najbližšie k tradičnému racingu a viac či menej úspešne vykráda dodnes neprekonaný koncept otvoreného mesta v Burnout Paradise. Driver stojí stále v tieni dnešnej tvorby aj svojej minulosti. Množstvo vedľajších výziev, áut v ponuke a solídny multiplayer značne predlžujú príbehovú časť a s technikou Shiftu sa dúfajme, že nestretáme poslednýkrát.