Prečo nevydalo Nintendo svojho 3D Maria ako launch titul? To je otázka, ktorá víri hlavami médií či hráčov pri každej príležitosti. Vlani pred oznámením štartovacieho line-upu, tesne po uvedení konzoly či niekoľko mesiacov po, keď predaje skôr stagnovali. A tá otázka je právoplatná aj dnes, pretože keď už nič iné, Super Mario 3D Land je parádny originálny titul, ktorý prichádza v správny čas. Pre hráčov na 3DS, ktorí zívajú nudou po remakoch, pre potenciálnych zákazníkov s absenciou killer titulu alebo aj pre všetkých fanúšikov smartphonov, ktorí tvrdia, že handheldové hranie nemá zmysel.

No Mario prichádza vždy v správny čas. A aby ukázal, v čom je jeho sila, nepára s hráčmi už v prvom svete a prvom leveli. Nástup v 1-1 je neuveriteľný: najprv si vyskúšate pár základných skokov a prvý power-up, vzápätí sa pachtíte po tajomstvách. Prvý ukrytý život čaká po 20 sekundách (ak nasadíte orlí zrak na podozrivé miesta v prvom momente). S nepriateľmi to ide najprv hladko (skok po gebuli), ale ak si nedáte pozor, pri prvom výskoku na špagátiku vás dostanú. Druhá z troch ukrytých hviezd vyžaduje riadnu pozornosť – vyštverať sa po nenápadne vyzerajúcej tyči, aby ste objavili skrytý level. Po návrate checkpoint a beh pokračuje. Ďalší skrytý život na nenápadnej platforme, možnosť vyskákať či vyzdvihnúť chvostíkom celú platformu, kde čaká časomiera s bonusovými sekundami a rozľahlé finále – malí nepriatelia, väčší hríb, na ktorý sa skáče z desaťnásobnej výšky a posledná hviezda vo výške, na ktorú najprv neviete dosiahnuť, nie to ešte vyskočiť. Ale cesta za zlatou vlajkou je lemovaná takým množstvo nápadov, že sa nestačíte čudovať a niekedy ich vstrebať všetky na prvé prejdenie.

Mario je totiž vo špičkovej forme. Autori prichádzajú s osmičkou svetov, každý obsahuje aspoň päť základných levelov, jeden špeciálny (či už bonusový na rýchly zber mincí, predmetov) alebo Toadov domček a menšieho bossa. Hoci svety sú tematicky ladené (morský, technický, púštny, strašidelný), aj tak mali autori toľko nápadov, že často nevydržali v jednej téme vo všetkých leveloch a rýchlo skočili na úplne iný. V praxi teda neplatí, že máme osem svetov s x variáciami, ale prostredí sú celé desiatky. 

A každé ponúka nevídané mechanizmy. Narazíte na miesta, kde vám nepriatelia robia neplechu tým, že pľujú atrament na displej (výborný 3D efekt) alebo putujete po tmavom leveli, kde zapnutá baterka sleduje váš pohyb. Keď sa vychýlite z dráhy či meškáte, level pre vás končí. Alebo hneď level 1-3 vyzerá ako jazda nadol, taký ma sklon a cesta späť je občas nemožná, najmä keď padáte voľným pádom štvrť levelu a do toho sa snažíte chytiť pár mincí. Obľúbené sú aj rôzne plošinky, ktoré môžete ovládať najprv sami a až neskôr sa musíte prispôsobiť tak, že ony plynú vpred a vy skáčete po nich či vedľajších predmetoch. Niekedy má level povahu určitej lokality, inokedy sa hrá s paletou iných prvkov ako kvádriky a kocky.

Obľúbené sú nestabilné časti, ktoré zvyšujú napätie v leveli. Napríklad tým, že sa po čase rozlamujú alebo po nich skočí nepriateľ – ak neprídete včas, ste v háji. V neskoršom svete je implementovaná krásna vychytávka v leveli z dreva, kde cirkulárky prelamujú plošiny – neprejdete včas, spadnete s nimi do priepasti. Osobne kvitujem nápad s modro-červenými štvorcami, ktoré prepínate tým, že v ich blízkosti vyskočíte a oni sa menia – raz je aktívna modrá, inokedy červená a skokmi si sami určujete, či sa dá v leveli prejsť. Mario je najzábavnejší, keď nemá pevnú pôdu pod nohami – ideálne sú otáčavé kvádre, ako zo stavebnice, kedy stíhate parádne načasovanie alebo rôzne špagáty, ktoré vás vytiahnu do vysokých častí, no keď je ich šesť nad sebou a premávajú sa po nich podivní nepriatelia, je pohyb náročnejší – a zábavnejší. Vrcholom je level odohrávajúci sa na hodinovej veži, kde postupujete po častiach ako hodinové ručičky, ktoré sa otáčajú a často máte len jednu šancu prejsť.

Tematické svety často vyústia do prostredí s rôznymi vlastnosťami, strašidelné domy majú extrémne nepríjemných nepriateľov, ktorí do vás dobiedzajú a menia formu. Púštne svety skrývajú pod zemou veľké držky v štýle púštnych červov z Duny: najprv vidíte ich tieň a potom otvárajú tlamu. Levely pod vodou vyžadujú plávať a prispôsobiť sa nižšej rýchlosti. No často majú najlepšie využitie 3D vďaka pocitu z hĺbky i striedania suchých a mokrých častí. Občas sa totiž vybrané svety menia zo základného 2D pohľadu na kombináciu 2D a 3D, čo platí najmä o leveloch pri zámku či pyramídach, keď aj Mario postupuje vpred nie z jednej strany na druhú, ale ako vo third person behačke. Autori však nechcú dať hre jednoznačný punc, a tak si často striedajú pohľad ako sa im zachce – niekedy dokonca zaradia ešte aj izometrický level či pohľad úplne zhora. Je to nádherná hra s formou a je nutné oceniť aj titulné 3D. 

Nie je samoúčelné, nie je občasné, nie je odfláknuté, po prvý raz dáva zmysel a autori sa ho neboja využívať. Na spomínané prepínanie pohľadov, na zásadné využitie diania v hre. Prejaví sa v nejednom leveli, keď je napríklad hviezda na určitom mieste, ale v skutočnosti je to optický klam – musíte mať zapnuté 3D a stlačiť plošinku, aby sa vám ukázala pravá pozícia, až potom viete, ako sa k nej dostať. Bez 3D musíte odhadovať pozíciu v priestore sami a skúšať bezhlavo skákať, kým sa vám na plošinke náhodou nepodarí pristáť. Takých momentov nie je málo a 3D má zmysel aj pri leveloch ako púšť či more: inak precítite hĺbku levelu a pozíciu Maria od kamery. Popri 3D autori využili aj gyroskop, vo vybraných častiach levelu sú ďalekohľady; keď sa cez ne pozeráte, vidno strateného kamoša v diaľke. Ak naňho zazoomujete, vypľuje hviezdu, život či iný bonus a potom si ho možno prevziať v leveli.

Apropo, bonusové predmety a power-upy. Základná schéma funguje, zbierate mince a za stovku vám patrí život. V každom leveli čakajú tri skryté hviezdy a občas na neuveriteľných pozíciách, niekedy musíte prekutrať level od začiatku do konca, prípadne sa vrátiť (nie vždy sa to dá, vo vode nemožno plávať proti prúdu). V power-upoch čaká klasika Fire Flower, ktorá čistí aj najnepríjemnejších nepriateľov ako duchov. Na lepší pohyb je ideálny Tanooki oblek, vďaka nemu vydržíte vo vzduchu dlhšie, pomalšie padáte a máte dosah na vzdialenejšie plošinky. A keď sa v leveli objaví Propeller, hra naberá nový zmysel, vrtuľka vás dostane do najvyšších častí. Vybrané levely dokonca žiadajú kombináciu power-upov, aby ste mohli zozbierať všetko. Boomerang sa objavuje až v neskorších svetoch a je dobrý na nepriateľov, čo vás prenasledujú na nestabilnom prostredí. Power-upy možno zbierať do zásoby a medzi nimi prepínať v prípade potreby; napríklad osobne rád chodím cez level v Tanooki, ale občas potrebujem Fire Flower na zapálenie faklí na postup do tajných komnát. Ak sa vám nedarí prejsť level a päť ráz zlyháte, objaví sa Invincibility Leaf – vďaka nemu ste neporaziteľní. Ale pozor, tento power-up možno použiť iba na dokončenie levelu; ak sa chcete vrátiť a dozbierať si všetko potrebné, k dispozícii už nebude, aj keby ste životov stratili desať.

Likvidácia nepriateľov je často kúzelná, skákanie, bumerangy či firebally sú klasika, ale keď vidíte celý rad mushroomov, máte pred sebou minivýzvy, lebo zdolanie všetkých na jeden hlt vedie k bonusu typu pár životov. Niektorí nepriatelia či prekážky sa poraziť ani nedajú, vtedy treba upaľovať vpred. Obtiažnosť je dvojaká, prvých osem svetov sa môže zdať Mario veteránom dosť ľahký, za to noví hráči povedia, že akurát zvládajú nápor v leveloch. Potom sa však hra prehupne do Special Worlds a obtiažnosť sa podstatne zvýši, už len kvôli absencii pár nepremožiteľných bonusov či variáciám. 

Levely majú výborný dizajn, aj keď často lineárny, a kompenzujú ho bláznivým tempom, ktoré vopred určuje aj časový limit. Spočiatku sa mi jeho prítomnosť nepozdávala, pretože prvý level bol predsa len príliš variabilný a bohatý, no zvyknete si na seba. 300, 400 či 600 sekúnd zväčša na úspešné prejdenie i s tromi hviezdičkami stačí – a nespotrebovaný čas sa konvertuje na mince. Dĺžka levelov sa po troch svetoch ukazuje ako ideálna na cestu autobusom do práce či na chvíľkové hranie na dobrú noc. Krátky rozsah neprekáža ani pre dlhšie hranie, osobne ho odporúčam dávkovať, inak zistíte, že ste prešli dva svety na jeden hlt a to už sa na vás valí kreativita autorov naplno a nemusíte ju stíhať vstrebať.

Grafika je na pomery handheldu výborná a neraz sa vyrovnáva možnostiam Super Mario Galaxy. Je tu cítiť aj snahu o väčšie množstvo objektov, nepriateľov a predmetov, čím hra dostáva bohatší ráz. Zvuk má tradičné pípavé efekty a soundtrack núka viaceré chytľavé melódie, čo sa nezunujú ani po týždni.

Super Mario 3D Land je určite jeden z najlepších zástupcov v sérii a čím dlhšie ho hrám, tým vyššie ho posúvam na pomyselnom rebríčku Mario hier až na vrchol. Handheld mu náramne sedí a niekedy poráža všetky verzie s gamepadmi či Wii Remote pre chytľavosť zábavy. Jasné, neprináša do žánru veľa revolúcie, i keď 3D a gyroskop sú fajn obohatenia. Vytknúť sa mu dá jedine absencia príbehu (až trestuhodne rozprávaný cez pohľadnice s citoslovciami miesto animácií) a občas opakovanie prvkov, najmä pri bossoch. Inak sa tešte, na jeden z najlepších Mario titulov všetkých čias i hier tohto roka.