Ružová guľa s veľkými očami a typickou japonskou hrateľnosťou. To je Kirby a toto je hra na rok 2011. V sezóne, keď Nintendo podporilo Wii prakticky cez 3 veľké tituly (Xenoblade, Zelda: Skyward Sword a práve Kirby) si ho nemožno nevšimnúť, pretože exkluzivít je málo a žáner behačiek potrebuje dobré tituly ako soľ. Kirby si za posledných pár rokov odskočil do iných pokusov ako Epic Yarn, kde sa celý svet skladal z vlny a bol to fajn nápad na osvieženie hrateľnosti. Ale azda teraz je ten správny čas nahodiť trošku nostalgie a zistiť, aký je pôvodný Kirby a či sa dokáže utiekať o priazeň hráčov vo svojej rýdzej podobe – ľahšej, avšak chytľavej behačke.

Dejová línia je síce jednoduchá, ale predsa kúzelná. Intro zaberie sotva tri minúty a zaberá hrdinov, ako ich z obľúbených aktivít vyruší mimozemská loď, ktorá to napáli rovno do zelenej lúky. Vnútri už čaká nový kamoš, ku ktorému pribehne štvorica a z displeja i neverbálnej komunikácií je jasné, čo nováčik z iného sveta potrebuje: pozbierať 120 častí, aby dal vesmírnu loď dokopy. Rysuje sa nám tu milučká variácia na E.T., ale samotná štvorica kamošov s veľkými očami a kúzelnou mimikou si vás získa a najmä ich spôsob komunikácie, ktorý ignoruje dialógy a nechá rozprávať iba gestami. Je to pravá ukážka ako Japonci na minimálnom priestore rozprávajú (hoci iba veľmi jednoduchý) príbeh.

Nie je prekvapením, keď sa ružová guľa bez slov odkotúľa do prvého sveta a na prehľadnej mapke čakajú prvé levely. Pekne zoradené v 2D podaní, v idylickej grafike, s množstvo krásnych farieb a aj milých prvkov. Kirby je ideálna prvá hra pre hráčov, ktorých už nebaví len tak skákať pred TV alebo tancovať či búchať predmety po hlave v hocijakej kolekcii minihier. Je to vstupný lístok do sveta tých veľkých hier, kde existujú svety a levely, kamoši a nepriatelia, štruktúra, a celé to dáva zmysel.

My hráči a herný svet taký titul raz za čas potrebujeme, najmä keď sa Kirby v klasickej forme viac ako 10 rokov neukázal. Mario či Donkey Kong sú skvelé behačky, ale do polovice máte chuť roztrieskať ovládač asi päťdesiatkrát. Kirby je iný a na prvé zahranie nechce z vás vytlačiť adrenalín, skôr pocity zaslúženého prechádzania rozmanitých svetov. Zelené časti rýchlo striedajú jaskyne, po nich sa treba štverať na vrcholné končeky stromov a opäť zliezť nadol. Jediný level môže byť rozdelený na viaceré časti a šikovný dizajn úrovní sa stará aj o dobrý spád. Začínate relatívne zľahka, bez väčších prekážok či priepastí, postupne sa hromadia nepriatelia a na obrazovke čaká poltucet alebo nedostižné plošinky, kedy už začínate uvažovať o tom, či netreba nasadiť jednu zo svojich pohybových možností. Kirby sa pohupuje, kráča, beží, skáče – a vo vzduchu dokáže ostať podstatne dlhšiu dobu ako iný hrdinovia. Má totiž nafukovaciu podobu, zadrží luft a tým pádom nepadá strmhlav dolu na ústa.

Kirbyho najkrajší a najúčinnejší efekt však má dočinenia s jeho ústami: ich otváraním a nadýchnutím vstrebáva vzduch, čo ho jednak robí väčším, no na putovanie levelu ľahším a zároveň dokáže zhltnúť nepriateľa ako malinu. Potom ho už ľahko vypľuje a môže takto zmastiť ďalších oponentov či odraziť potrebnú plošinku alebo získať bonus. Je to technika jednoduchá a účinná. Na väčších nepriateľov sa však treba poriadne nadýchnuť a zároveň triasť s Wii Remote. Hneď level 1-2 má kúzelný moment, keď vidíte poslednú čiastočku z vesmírnej lode a neviete sa k nej dostať – potrebujete totiž nôž. Ale ak zhltnete bossa, potrebná schopnosť na prerezanie lana sa dostaví a vy končíte level stopercentne.

Prehĺtavanie nepriateľov má totiž výhodu nielen vo vyčistení levelu, ale najmä získavaní schopností. Dostanete nôž – možno prerezávať laná. Získate meč, ľahšie sa vám bojuje. Oheň zapáli časť levelu a lúč je pomerne ničivý, ideálna pomôcka na stredných a veľkých bossov. Česť patrí Superschopnosti, ktorá z vás urobí ničiteľa, ktorý dokáže rozlámať doslova kusy levelov ako plošiny či polovicu toho, čo sa odohráva na TV. Táto bonusová tour de force vám veľa pomáha a pripomína mnohé japonské postavy, ktoré sa oháňajú väčšími mečmi ako oni sami. Tu má Kirby občas meč 10-krát väčší ako je on.

Je to milé i bláznivé zároveň. Mód pre jedného hráča je fajn a skrýva dostatočné výzvy: už len zbierať 120 častí, prejsť svety a potom si dať ťažšiu verziu hry, ktorá z vás žmýka viac skúsenosti, lebo už ráta s vašimi znalosťami. Ale Kirby je vhodný aj pre spoločné hranie, keď sa do hry zapojí jeden či až tri ďalšie charaktery. Každý z nich má totiž jednu z vlastností k dispozícii štandardne – a taký meč, kladivo či kopija neraz prídu vhod. Spoločné hranie má trošku iný nádych, pretože čerpáte z jedného spoločného počtu životov a rozdelenie na primárne a sekundárne charaktery kladie trochu väčší dôraz na lídra ako jeho parťákov. Ale co-op rozhodne stojí za to a odporúčam ho ako doplňujúcu verziu pre milovníkov, čo absolvujú obe obtiažnosti alebo aj ako primárnu, ak ste otec/mama hráčskej rodiny.

K tomu si pripočítajte zber predmetov, odhaľovanie tajných častí levelov, občas rýchle úteky alebo aj zbabelé možnosti prechádzanie polovice levelu len vo vzduchu. Nie je toho málo, nápady sa chrlia po desiatkach a hoci sa k záverečným titulkom dá dostať aj za 10 hodín po zozbieraní 120 častí lodičky, zábava hneď neskončí. Aj vďaka minihrám ako Scope Shot či Ninja Dojo s niekoľkými extra levelmi.

Grafika je fajn, na pomery Wii skúša solídnu mieru detailu a víťazným elementom je živá farebná paleta. Podobne pôsobí aj milý soundtrack s peknými meĺódiami tvoriacimi fajn idylku na pohodové hranie bez nutného opakovania.

Kirby Adventure Wii je teda návrat do sveta snov. Klasická behačka na systéme, nie príliš silnom, ale lepšie vybavenom ako v minulosti, aby doručil rodinné dobrodružstvo pre jedného až štyroch hráčov. Silná devíza č. 1 je jasná: užiť si klasickú japonskú hrateľnosť na nižšej obtiažnosti. Ako uvažujem, to je pre Kirbyho veľká pochvala a aspoň malý triumf. Lebo Rayman: Origins je tento rok kráľ.