Práca recenzenta nie je med lízať, no robil som ju rád, aj kvôli sláve, hromade peňazí a kope polonahých fanúšičiek, ktoré treba každé ráno lopatou spred dverí odhadzovať. Až doteraz. Ťažko sa mi hľadajú slová na to, čo sa niektorí ľudia rozhodli vydávať za videohru, ktorú chcú potenciálnym zákazníkom predávať za peniaze. Ak vám FlatOut 3 svojimi nekvalitami ešte dokázal vyčariť úsmev na perách, tak Postal 3 vás rozplače, šokuje, znechutí a dokonca presvedčí o tom, že hry môžu byť skutočne škodlivé.

Nie že by sa séria rozporuplných akčných titulov Postal niekedy zaraďovala k špičke na trhu. Skôr šlo o priemerné tituly, no svojich fanúšikov si získali a to aj vďaka náplni počítajúcej všetko od brutality až po močenie na mŕtvoly. Vyše osem rokov čakali na poriadne pokračovanie, ktoré si neberie servítku pred ústa, toaleťák na zadok a vreckovku do dlane. Výsledok si však nezaslúžia ani väzni na elektrickom kresle. Vývoj Postal 3 totiž prebiehal trošku inak. Do štúdia prišiel kravaťák, vyjadril záujem o hru, v ktorej hlavnú rolu zohrajú všemožné telesné tekutiny a vývojári nie len, že splnili jeho požiadavky, oni ich dokonca prekonali – masturbáciou a fekáliami.

Postal 3 sa tvári, že obsahuje aj nejaký príbeh. Naprieč ním vás sprevádzajú nevkusné a škaredé animácie, ktoré sa snažia nabudiť dojem filmového grindhousu 70. rokov. Samozrejme, neúspešne, nakoľko vo väčšine prípadov im chýba akákoľvek dynamika a šum statických obrazov pôsobí len a len rušivo. Ich obsah forme celkom zdarne sekunduje a väčšinou vám neprezradí zhola nič, iba vám ukáže trápne postavy, ktoré vám zadajú tak trápne úlohy, že sa ich až hanbíte hrať. Mesto Catharsis, kde sa hrdina Postal Dude presunul po zničení rodného mesta Paradise, je totiž tou najzvrhlejšou hernou lokalitou, s akou vo svojom živote môžete mať tú česť. Žiadna vnútorná očista sa teda nekoná. Práve naopak, len dekadencia na absolútne dno žumpy herného priemyslu, pri ktorej má aspoň trošku rozumný človek chuť dištancovať sa od ľudí ako druhu.

Z perspektívy vlastných očí sa hra presunula do pohľadu spoza hlavného hrdinu a to sa na začiatku javí byť jediná zmena. Pod začiatkom si však predstavte asi tri minúty dlhú prvú misiu, ktorá je skôr len tutoriálom, ktorý vás oboznamuje s ovládaním. Ukazuje akciu, ktorá vlastne ani nie je taká zlá – bohato by vystačila na slabučké béčko. Katastrofa o rozmeroch apokalypsy sa z hry stáva až postupne. V úvode sú to zombíci, ktorí vám trošku znepríjemnia cestu cez jeden skutočne veľmi úzky most (kde sa fakt nedá ani o meter uhnúť). Roztrháte ich pomocou granátov, polejete benzínom, zapálite a to čo zostane, na to sa môžete vymočiť (ideálne je spraviť len ten posledný bod, no s hrou).

Po príchode do nového mesta to však začne. Ani len náznak otvorenosti, len koridor, ktorý aj cez obrazovku dokáže spôsobiť záchvaty klaustrofóbie. A misie nalinajkované tak prísne ako nie sú snáď ani len v Call of Duty. Ani to vo vás však ešte nemusí vyvolávať už toľko omieľaný strach a hnus. K samotnej náplni mi nenapadajú iné slová ako: chorá, primitívna, stupídna, nezáživná a ubíjajúca. Začnete v Porno Worlde a to úplne vážne. Váš prvý job so sebou prináša vysávanie vreckoviek plných semena po miestnych zákazníkoch. Ak sa vám to už toto zdá moc, tak verte, že ešte stále sa ani len neblížite ku koncu hneď prvej úlohy. Tento lokál totiž zoberú útokom ženské aktivistky a vám nezostáva nič iné, len ho svojím poctivo nazbieraným semenom brániť. Spermie sa striedajú so zvratkami a vy zrazu zisťujete, že dve mladé ženy hrajúce sa s jedným pohárom vlastne nie sú až také odporné.

A to je stále len prvá polhodina. Myslíte si, že sa len v úvode autori vybúrili, aby šokovali herný svet a zadarmo svojmu titulu spravili promo? Ste na veľkom omyle. Pokračuje to chytaním mačiek nakazených AIDS, ktoré následne (okrem možnosti využitia ako tlmič na zbrani) hádžete po Mexičanoch. Nezabavíte sa pri zbieraní jabĺk, nezabavíte sa pri úteku z väzenia a rovnako sa nezabavíte ani pri nezmyselnom vraždení ekologických aktivistov. Vlastne sa pri hraní nezabavíte vôbec. A to si pre vás autori pripravili aj také lahôdky ako zbieranie hromád trusu nosorožca, homosexuálnych kovbojov jazdiacich na segwayoch a pri svojich potulkách mestom môžete naraziť na bezdôvodne masturbujúcich obyvateľov. Nakoniec tu máte dve cesty postupu a od toho je odvodených niekoľko koncov, no je to rozhodovanie o tom, či sa budete nudiť veľmi alebo veľmi, veľmi (pri kladnej ceste môžete zabiť len polovicu nepriateľov).

Občasný honibrk však nesiaha po členky najväčšej ohavnosti, autori po vás žiadajú záchranu Uwe Bolla pred rozzúrenými hráčmi, ktorí preklínajú jeho filmové adaptácie svojich obľúbených značiek. Výhodou je to, že sa na neho môžete vymočiť, aspoň takto. Uwe však nie je jediný mediálny prostitút, ktorý si vydláždil svoju cestu do tohto skvostu. Už druhú úlohu vo videohre behom neuveriteľne krátkej doby si strihol Ron Jeremy. Ďalej tu narazíte na jednu nevýraznú modelku, ktorej polygónová verzia je jednoducho otrasná a nakoniec je tu aj plyšový penis s mieškom zvaný Krotchy, ktorý môžete poznať z druhej časti, prípadne aj filmovej verzie.

Zbrane to mohli všetko zachrániť. Skutočne mohli byť tým jediným, čo mohlo hráčov aspoň čiastočne zdržať a možno aj zabaviť. To by sa k nim ale autori museli inak postaviť. Najhoršie je to, že tu je potenciál, no zadupáva ho neprispôsobenie obsahu. Môžete tu mať agresívne mačky nakazené AIDS, osie hniezda, útočného psa či besnú opicu. Tak isto môžete svoje obete podpaľovať, či trápiť inými spôsobmi. Čo však z toho, keď si v hre vyberiete cestu menšieho zla a minimalizácie vlastného utrpenia, teda všetkých čo najrýchlejšie vystrieľate samopalom či ťažkým MG, nakoľko tak vám nepriatelia narobia najmenšie problémy.

Humor nie je najsilnejšou stránkou Postal 3. A ak vám vyššie opísané prvky prišli vtipné, tak som si istý, že páni ako Freud, Jung a iní by si na vás zgustli, keby ešte mohli. Zmysel pre humor je síce subjektívnym rysom, no v tomto prípade skôr treba hovoriť  o nevkuse a plytkosti. Aj tu sa samozrejme jedná o premrhanú príležitosť. Kým ešte predchádzajúce časti aspoň ako tak balansovali na úzkej latke medzi trápnosťou a nevyberavou paródiou, tak tentoraz sú autori úplne mimo v každom jednom okamihu, ktorý s hrou strávite. Zásada, že opakovaný vtip už nie je vtip sa dá aplikovať aj tu a ak by vám aj fekálny humor prišiel vtipný, tak omrzí už pri prvom opakovaní. A verte, že tých opakovaní všemožných "vtipov" je tu strašne veľa.

Pýtate sa, aká je teda najlepšia vec, ktorá vás v hre môže postretnúť? No v prvom rade je to vtedy, keď sa vám hru ani len nepodarí zapnúť. Toho sú si vedomí aj samotní autori a vydávajú varovanie, že hra môže prísť do konfliktu snáď aj s operačným systémom. Ak sa vám ju podarí spustiť, tak určite nie na prvý raz. Jedine váš silný žalúdok a masochistické chúťky vás môžu motivovať ísť ďalej, no ani v tomto prípade sa ku hraniu nemusíte dostať. Hra padá celkom pravidelne, dokonca by sa podľa toho dali nastavovať hodinky. Tak isto má v obľube ničiť vaše uložené pozície. AI je katastrofálna, neustále sa zasekáva. Blbé je, že často musíte niekoho, či niečo niekam eskortovať a keď sa váš pes zasekne medzi dverami a stropom, tak sa rozplačete. Hlavne preto, že musíte misiu opakovať. Bugov je v každej misii za tatrovku, niektoré vás rozosmejú, iné rozplačú, ďalšie vás prinútia opakovať misiu.

Source engine nie je najmladší a tak od neho nikto ani zázraky neočakáva, no to, čo sa podarilo autorom tejto hry je neuveriteľné. Postal 3 vyzerá snáď horšie ako druhá časť na Unreal engine druhej generácie. Na optimalizáciu zjavne nevyšiel čas a financie a tak hra postaví vaše domáce štvorjadrá na úroveň kancelárskych kalkulačiek. Hudba je repetitívna a otravná už na prvé vypočutie, dabing síce nie je úplná katastrofa, no ani zázrak. A ostatná zvuková kulisa je výsmechom profesionálnych zvukových štúdií. Niečo takéto sa dá asi nahrať na mobil s rekvizitami z hračkárstva.

Na toto miesto by sa hodilo tradičné varovanie v štýle relácie Brainiac: Túto hru testoval profesionálne pripravený recenzent, ktorý si bol vedomý všetkých rizík, takže vy už nemusíte. Rozhodne ju neskúšajte doma, vyhnite sa jej čo najväčším oblúkom ani len na ňu nemyslite. Je to vyslovená úbohosť a sprostosť najhrubšieho zrna, ktorá uráža nie len každého hráča, ale aj každého tvora, ktorý disponuje závitmi v mozgovej kôre. To radšej bezcieľne pozerajte do steny a autisticky sa hojdajte. Tvorcovia z ruského Trashmasters dokonale naplnili význam svojho názvu.