Videohry založené na značkách animákového gigantu Cartoon Network sa hlavne medzi mladšími hráčmi vždy tešili veľkej obľube a inak tomu nie je ani v dnešnej dobe, čo dokazuje napríklad často spracovaný Ben 10 či crossover bojovka Punch Time Explosion, ktorá sa objavila v druhej polovici minulého roka. Klasické postavičky ako Johnny Bravo a PowerPuff Girls nahrádzajú nové a tie sa presadzujú aj formou videohry. Toto je prípad aj mladého Rexa, ktorý na svoj seriál Generator Rex nadväzuje v hre s názvom Agent of Providence.

Rex je teenager, ktorý sa pri veľkej nehode dostal do styku s nanitmi. Tie ho obdarili nezvyčajnými schopnosťami a dokáže svoje údy premieňať na najrôznejšie technologické vymoženosti, či už sú to zbrane, alebo jetpack, motorka či Punk Busters, špeciálne premenené nohy. Síce si zo svojej minulosti nič nepamätá, no pracuje ako agent organizácie Providence, ktorá má za úlohu bojovať s príšerami vyskytujúce sa po celom svete. Nie všetci mali totiž pri výbuchu nanitov také šťastie a tak sa to na svete hemží EVO stvoreniami, ktoré sú výsledkom mutácií. Teraz ho však čaká najväčšia výzva v živote.

Zloduch Van Kleiss nemá v pláne nič menšieho ako ovládnutie celého sveta. Naivitu titulu nemôžeme vyčítať, predsa len je jednoznačne cielený na mladšie publikum. A tak mu nemôžeme mať za zlé ani pubertálne prejavy hlavného hrdinu či celkový dojem, ktorý hra v hráčoch budí. Rozhodne by však mohla byť na vyššej úrovni prezentácia ako kvalitatívne, tak aj hĺbkou. Ak ste so seriálom nemali tú česť, tak ste v momente stratení. Je tu niekoľko postáv, sú medzi nimi zaujímavé vzťahy, ale hra sa neunúva vás oboznámiť s nimi a ani s ich úlohami. Neviete, prečo sa Rex naháňa za dievčaťom s deformovanými ústami (a ani prečo ich také má), neviete, kto je ten zelený panák, ktorý vyzerá ako agent Smith a rovnako ani neviete, prečo sa v hre mihne opica, ktorá rozpráva ako John DiMaggio (Marcus Fenix, Bender).

Čo sa žánrovej škatuľky týka, tak Agent of Providence je typickou čistokrvnou beat'em up. Do cesty sa vám stavajú stovky nepriateľov a vám nezostáva nič iné, ako si pretĺcť cez nich kvantami úderov cestu až k samotnému finále. K ničeniu vám slúžia už spomínané končatiny schopné premeny na rôzne zbrane. Prvou sú „rukavice“, ktoré sú síce silné, ale v boji pomalé a ťažký útok sa dlho nabíja. Druhou je meč, ktorý je obratný a rýchly, navyše jeho ťažký útok má podobu píly. No a treťou je kanón, ktorý nepôsobí zranenia len na diaľku, ale ho použiť aj nablízko. Bohužiaľ rovno zabudnite na akékoľvek zložitejšie kombá, môžete používať len ľahký a ťažký útok a jedno kombo je automatické po 3 stlačeniach ľahkého. Rovnako aj na nepriateľov platí len stále rovnaké umlátenie, tým pádom po prvej polhodinke už začnete zívať, lebo sa hra nikam neposúva. A takto je to až do konca.

Okrem klasických zbraní v istých krátkych pasážach použijete aj spomínanú motorku, či nohy (hlavne v skokanských pasážach). Postupom hrou zbierate Omega energiu z nanitov mŕtvych nepriateľov. Tú môžete použiť na aktivovanie Omega buildov, čo sú vlastne krátkodobo dostupné špeciálne zbrane: bič, nunchucky a sekery. Tieto sa oplatí odkladať na súboje s bossmi, ktorí síce nie sú nijak zvlášť ťažkí, no aspoň ich budete mať skôr za sebou. Na všetkých navyše platí rovnaký postup a to aj vrátane záverečného. Navyše pri ňom som narazil na nepríjemnú chybu, kedy sa jednoducho buď vypol alebo nespustil a boss sa „deaktivoval“. Nakoľko takto hra nemohla skončiť, tak nasledoval reštart. Zbrane si nazbieranými nanitmi aj upgradujete, výsledok však nie je takmer žiaden.

Okrem neustáleho mlátenia v hre narazíte až na dve hádanky, z toho ani jednu by som osobne takto neoznačil. Jednoducho to boli prekážky, ktoré vás zdržali len o trošku dlhšie. Prvá spočívala v jednoduchej práci s obrazcami a druhá v poradí zoťatia stromov. No a potom je tu skákanie. Otravné skákanie. Zle sa odhaduje hĺbka prostredia a tak často končíte aj pádom. Titul disponuje aj akýmisi sidequestami a tie sú tiež len dva. Neviem prečo, veď cieľová skupina Rexa dokáže napočítať už aspoň do 10. Prvým je zbieranie artefaktov po leveloch a druhým zbieranie vzoriek DNA z EVO príšer, aby vás doktorka (o ktorej tiež neviete, kto to vlastne je) pozvala na rande. Nepríjemné je, že z niektorých príšer jednoducho vzorky nepadajú a tak pre splnenie musíte levely opakovať. Navyše po prejdení môžete bojovať aj proti časovému limitu v jednotlivých úrovniach.

Aj keď to zatiaľ s hrou nevyzerá práve najlepšie, tak dokáže ponúknuť niektoré pekne momenty. Zopár levelov je pekne spracovaných a sú aj celkom dobre navrhnuté, čiže vás aspoň prinútia prestriedať čo najviac schopností. Tieto úrovne vás aj celkom príjemne dokážu zabaviť, ak sa samozrejme nebránite miestami až príliš jednoduchej akčnej zábave. Dokonca narazíte na jeden menší súboj s nemŕtvym králikom (ktorý je zjavne inšpirovaný filmom Donnie Darko). Pri menších hráčoch je jasné, že sa zabavia ešte viac. Pre nich však môže byť hlavným problémom, že aj spolu s tréningom je v hre len deväť úrovní a tie máte za sebou približne behom štyroch hodín.

John DiMaggio samozrejme dabuje aj seriálovú postavu a nie je jediný, kto prepožičal svoj hlas hernej inkarnácii. Vracajú sa aj ostatné hlasy (Rexa dabuje Daryl Sabara známy ako Juni Cortez zo Spy Kids), ktoré zo seriálu môžete poznať a to môže fanúšikov potešiť. A tu by som s chválou asi aj skončil. Hudba je otravná, nakoľko pozostáva z niekoľkých krátkych loopov. Grafika je ledva priemerná, aj keď na tých pár pekne nasvietených levelov sa dá pozerať. V CGI animáciách je to však horor hodný konzoly PS2.

Generator Rex: Agent of Providence mohla byť celkom príjemnou akciou pre vašich drobcov, ktorí majú v obľube nové tváre Cartoon Network. Je tu však niekoľko nepekných „ale“, kvôli ktorým by ste sa radšej mali poobzerať niekde inde. Absolútne nezoznamuje s prostredím a postavami, nikam sa nevyvíja a počas celej kampane vám ponúka len stále rovnaké stláčanie rovnakých tlačidiel, skákanie je zle vyriešené a ani súboje s bossmi nie sú pre hráčov výzvou. Tých pár zábavných momentov, na ktoré narazíte, to nemôže zachrániť.