Existujú tri spôsoby nazerania na Final Fantasy XIII-2: nový diel série, voľné pokračovanie alebo reparát. Každý z nich možno aplikovať na novinku, ktorú už málokto vníma ako nové veľké Final Fantasy, čo je sčasti škoda. Odlišný štýl trinásteho dielu i zhoda obrovského množstva okolností (zdĺhavý vývoj, príchod na Xbox360 platformu a iných) sa podpísali pod rozmanité prijatie a netreba sa báť uviesť, aj klesajúci počet fanúšikov série. Že je Final Fantasy značka neskutočne žmýkaná, je fakt. Že pokračovania nie sú tradičnou súčasťou série, to tiež – pred desiatym dielom žiadne nebolo. A že sa Square-Enix snaží toto všetko napraviť a ešte splatiť obrovské výdavky za megalomanský engine, sa dovtípi takmer každý hráč. Prečo toto všetko uvádzať pred recenziou nového Final Fantasy? Pretože už stratila minimálne pôvodnú ľahkosť a po dvanástke a trinástke sa už viac ako na nové diely čaká na obnovenie ducha FF. Takže otázka znie, či ho FF XIII-2 má?

Ale jednu vec rozhodne poprieť nemožno, a to kritéria pre kvalitnú FF hru: veľký príbeh a pestré postavy – hrdinovia i zloduchovia. Krásny svet s množstvom lokalít. A súbojový systém na dlhé týždne. FF XIII-2 si z esenciálnej trojice nevyberá všetky, resp. má drobný problém so všetkými. Kľúčové trio nepôsobí sviežo, v pokračovaní logicky ani nemôže, pretože Final Fantasy, toľko známe pozvánkou do nového sveta, k novým hrdinom a vždy odlišným súbojom, sa opakuje.

Hoci autori sa snažia robiť veci inak. Príbeh má predovšetkým menší počet postáv, zabudnite na poltucet z FF XIII. V pokračovaní si vystačíte so Serah ako hlavnou postavou. Učiteľku v škole čaká veľké dobrodružstvo, cieľom je nájsť stratenú staršiu sestru Lightning, ktorá čelí zloduchovi Caiusovi v inej dimenzii. Žiaľ, príbeh je postavený na princípe „menej je viac“. Po prvé, krásna dvojica hrdinky a zloducha (Lightning vs. Caius) sa objavuje iba v určitých momentoch, je škoda dať málo priestoru charizmatickému Caiusovi, ktorého prekvapivo nepoháňa vpred hnev a zloba, ale žiaľ a smútok. Postupom času sa hráč dozvie jeho dôvody, no až ku koncu hry. Po druhé, príbeh sa oveľa viac sústredí na Serah a nového hrdinu Noela. Pochádza z iného času, ale ukáže sa ako solídny sparing-partner pre putovanie naprieč rozličnými lokalitami a časmi. Avšak dvojica ťahá na seba veľa pozornosti a nemá takú zaujímavú story či vzťah ako množstvo postáv v čase zachraňovania sveta pred niekoľkými rokmi. Po tretie, miesto celistvej (toľko kritizovanej lineárnej) linky sa príbeh triešti na malé segmenty a poriadnu gradáciu si zaslúži až vo finále. Ak je toto sľubované riešenie pre budúce Final Fantasy, je to omyl. No znalci série si spomenú, že FF X-2 fungovala rovnako: obetovala príbeh v prospech nelineárneho postupu i hráčskej voľnosti. Prvý pokus o opravu teda nevychádza, namiesto poriadneho príbehu sú skôr zaujímavé epizódy.

Krásny svet sa vracia a núka známe i nové lokality. Odhoďme predsudok, že nás nečaká zas niečo nanovo spracované. Tvorcovia majú pre vás vytúžené lákadlo - mestá. Dýchajú svojim životom, NPC na vás čakajú s mnohými úlohami a duch FF sa vracia v štýle rozličných zadávateľov alebo typicky všeobecnými dialógmi. Mestá podporujú očakávanú nelineárnosť, lebo si sami vyberáte, kam sa vydáte ďalej a čo budete robiť. Ale pretože svet by bol v jednom časovom momente skôr či neskôr opozeraný, autori sa rozhodli pre ďalšie vylepšenie a nasadili prvok ako vystrihnutý z tony sci-fi diel - cestovanie v čase. Vo svete, kde pred pár rokmi ešte vládla dualita a tyrania, to nie je zlý nápad. Postup hrou je nadobro rozbitý. Serah a jej kamoš z budúcnosti Noel môžu cestovať tam a späť, čo sa zase scenáristi rozhodli využiť aj pre plnenie questov naprieč časovými líniami. Centrom pozornosti sa stane Historia Crux, menu s voľbami pre cestovanie na rôzne miesta v inom čase. Je cca 30 bodov, kam sa možno dostať, ale na to treba odblokovať prístupovú bránu a zohnať si aj artefakty.

Výborný nápad má ich forma, môže ním byť takmer obyčajný predmet povaľujúci sa vo svete alebo odmenu za porazenie veľkého nepriateľa. Snaha všetko odomknúť dáva zmysel, je cestou k odkrytiu všetkého obsahu v hre. Aby nebolo hier s časom málo, epizódy v čase a mieste sa dajú resetovať a tým pádom sa dostať k inej odmene či dejovej čiastočke. Áno, až taký rozbitý dokáže byť dej v sérii, ktorá si na ňom kedysi zakladala. Ale nikto sa nemôže sťažovať na tunel...

Tretia esencia Final Fantasy funguje a ešte lepšie ako predtým. Súbojový systém sa zbavil toho, čo hráčov najviac ťažilo a pridáva nové elementy. Taktické súboje v hre ostávajú, akurát sa zvýšila ich rýchlosť. Paradigm Shifty sa striedajú v oveľa rýchlejšom tempe, takže hráč si rýchlo volí, či sa jeho postavy budú správať v defenzívnom či inom móde a promptnejšie reagujú na oponentov. No ako demo ukázalo, súbojový systém je inteligentnejší. Auto-battle voľba sa stará o rýchlejšie zásahy a odstráni hluché miesta. Odpadli aj zdĺhavé animácie pre paradigm shifty či premena na bojový mód vozidiel. Ale čo je podstatnejšie, so zníženým počtom hrdinov sa menia pravidlá, už sa netreba báť smrti lídra skupiny, lebo boj pokračuje ďalej. Obaja protagonisti (Serah a Noel) sa môžu vydať na učenie všetkých šiestich povolaní a využívať ich v boji.

Avšak nižší počet bojovníkov treba kompenzovať a tretie miesto v boji obsadí zajatý nepriateľ. Po akcii sa nepriateľ môže zmeniť na kryštál, ktorý možno brať a používať v inom súboji. Každý sa môže zhostiť určitej roly a nastupuje nová strategická séria, akú rolu venovať novým členom v akcii a aké ponechať Noelovi so Serah. Zajatí nepriatelia dokonca dokážu zvyšovať svoj level, využijete ich na tvorbu svojich paradigm shiftov a je to riadna pasia mať nielen dvoch, ale rovno desiatky bojovníkov k dispozícii. Prirodzene, hrateľnosť sa nafukuje do nevídaných rozmerov, spočiatku sa bojíte, že ústredné duo musí zvládnuť aj najväčšie beštie a zrazu po vašom boku stojí Chocobo a rozdáva parádne údery. A ak ste aspoň trošku Pokémon či grind-pozitívni, určite si nenecháte možnosť zozbierať a vytrénovať ich všetkých.

Pretože ak zabudneme na obyčajné porovnávanie XIII a XIII-2 a sústredíme sa na samotný obsah novinky, je ho veľa. Síce bez silného príbehu a v známom svete s rôznymi časovými paradoxmi, za to s množstvom nelineárnych možností. Najprv tu máte spomínané Historia Crux artefakty a aj snahu dostať sa do všetkých končín hry. K tomu potrebujete plniť množstvo úloh a brať vedľajšie questy. Hľadať stratené truhlice, zdolávať silných nepriateľov. Potom sa rozhodnete pre ultimátny zber pomocníkov a kombinujete Pokémona vo svete Final Fantasy! A celé pobehovanie po svete funguje a vy ste pánom obsahu. Najväčšou motiváciou ostáva zber 160 Fragmentov, ktoré slúžia podobne ako Trofeje – zaslúžite si ich zväčša za najvýraznejšie úspechy a treba ich vyhľadávať. Pripočítajte si možnosť hrať aj po skončení záverečných titulkov i veľké možnosti Crystarium pre trénovanie postavy a na slabú investíciu sa určite nedá sťažovať. A je nelineárna ako hráči chceli.

Akurát pri absencii silného príbehu i dávok emócií zistíte, že plnenie veľkej časti obsahu je akoby mechanické. Funguje na báze vašej vlastnej motivácie, chute objaviť všetko, čo hra ponúka, no tú si musíte tvoriť sami, nie cez túžbu vidieť nový dialóg či kus príbehu. Toto bude osobný problém mnohých hráčov Final Fantasy – XIII-2 im zrazu môže pripadať ako dosť neosobný diel. Nebudú sa však môcť sťažovať, že ich autori nepočúvali. Akurát pri opravovaní výčitiek urobili zase niektoré odbočky v hrateľnosti tak, že nebudú vyhovovať minulým milovníkom. Obetovať silný príbeh vo svete FF je zásadná vec, aj keď máte súbojový systém ako lusk i kvantum obsahu.

Audiovizuálne je Final Fantasy XIII-2 veľmi solídna hra. Grafika azda neberie dych ako v marci 2010, no stále je vyhladená a krásna. Postavy, prostredia, nepriatelia majú nezameniteľný štýl, tu sa dych nekonečnej fantázie stále prejavuje. Ubudli hotové animácie v prospech in-game scén. Ale pri nastavovaní domáceho kina a otázke hudby si musíte zvyknúť rovnako ako pri FF X-2 na podstatne uvoľnenejší štýl. Tlačí sa pop, jazz a iné netradičné kúsky, ktoré podporujú uvoľnený štýl pokračovania.

Final Fantasy XIII-2 tak nie je lepšia hra ako jej predchodca, ponúka odlišný zážitok v rovnakom svete a presvedčí kritikov FF XIII, že nelineárnu tvár a silný súbojový systém dokážu tvorcovia bez problémov priniesť aj v roku 2012. Ale stále je to diel, ktorý konzervatívnym fanúšikom ich obľúbenú sériu nevráti, hoci zdieľa viaceré elementy. Je však dobré vidieť, že Square Enix svoju cieľovú skupinu počúva. Akurát sa musí vypäť k vyšším výkonom a vložiť všetky tri esencie FF do jedinej hry súčasne. Tu funguje naplno súbojový systém a obsah, no príbeh je rozbitý a svet sa kvôli časovým paradoxom radí niekde uprostred. V rovnakom svete už reputáciu Final Fantasy asi nezlepší. Je na čase urobiť to, čo Japonci vedia najlepšie – stvoriť zase niečo nové, originálne.