Tak, kam to bude? Ukazovákom ťukám na ľavé rameno. A čo to bude? Bola to otázka života a smrti. Všetko je po prvý krát aj tetovanie. Des-ir-sar, hovorím. A tatér mi nechápavo podáva papierik, aby som mu to nakreslil, ale namiesto vzorca sa pozerá na písmo kúziel. Nebyť heny, mám dodnes na ramene vytetované tri runy temnoty z Dungeon Master II. Bola to divoká doba, 40 MB pevné disky sa točili rýchlosťou svetla, labáky ožarovali miestnosti 14“ monitormi dlho do noci a samotní programátori sa často menili na kúzelníkov, pretože rozumeli strojom za viac ako štvrť milióna korún.

Niekto by povedal zlaté eldorádo, ale mne vkladanie strojového kódu a písanie programov voňalo iba do konca vyučovania. Po zazvonení sa vyťahoval štvorčekový papier so zakreslenými mapami a rozoberala každá pasca, páka na stene. Vtedy nebol internet a každý zákys sa riešil osobne, s hráčmi z mäsa a kostí, pod lavicou listujúc zakázané časopisy. Xeroxová kópia bola luxusom a tak sa prekreslovalo a zaznamenával každý krok dobrodruhov v bludiskách nazvaných dungeonmi. Odhodlaní pokoriť každú nástrahu sme šli a pobili príšery.

Sladkých 15 pominulo, dnes mám na krku Kristove roky a absolvoval nespočet výprav do podzemí, pretože tento žáner mi bol tak osudný ako jeho nevyhnutná smrť. Stalo sa jednoducho to, že dospel. S ním aj technológia, prirodzený progres, hráči, vývojári, fanúšikovia, herný biznis. (Posledné výkriky nik nepočul a možno ani na ten Arx Fatalis si dnes už málokto spomenie.) Almost Human z Fínska odmieta starnúť bez hmatateľných spomienok. Chce byť opäť v tom labáku, kresliť mapy a mastiť príšery so štvoricou postáv. A tak prišiel Legend of Grimrock.

Osobne zastávam názor, že namiesto toho, aby sme sa dívali cez plece, je nutné dívať sa pred seba. Dôležitý je odkaz a história, pochopiteľne, ale základ je dívať sa pred seba. Preto mi remaky a remastre nechutia. Bude to tak ako kedysi? Budem môcť búšiť do dverí alebo hádzaním hviezdic na schody zvyšovať level postáv? Bude to také desivé ako svojho času výkrik Scotie z Lands of Lore, po ktorom som hru radšej vypol? Legend of Grimrock je presne taký. So životom na vlásku budete brať nohy na plecia aj pred malým pavúčikom, za sebou zatvárať padacie ťažké dvere, aby ste sa v kľude doliečili, namixovali nové elixíry a čelili tej hroznej výzve pre istotu s odisteným firebalom. Je to však dobré?

Dungeony z nejakého dôvodu zostali pod zemou a už nevyšli. Dodnes nezabudnem na nechutný aprílový žart v Score o existencii magického systému v neexistujúcom Dungeon Master III, v ktorom intenzita vášho hlasu mala priamy vplyv na silu kúziel zosielaných prostredníctvom hlasových príkazov. Nedočkal som sa. Legend of Grimrock páchne zatuchlinou starých dobrých časov, ale oblieka moderný kabát. Pre hráča zhýčkaného akčnými a novodobými RPG vydanými za posledných pár rokov je výlet do podzemia z pohľadu vlastných očí neoceniteľnou skúsenosťou. Jeho hodnota je však priamo úmerná veku hráča.

Legend of Grimrock je krokovacím dungeonom a ako taký má striktne stanovené pravidlá. Pohybujete sa po políčkach do štyroch smerov s možnosťou sa na každom z nich otáčať o 90°. Hrdinovia cestujú v dvojstupe za sebou, posúvajú sa ako jeden, ale v boji máte zbrane a kúzla každého zo štvorice na povel. Nenechajte sa zmiasť slovkom krokovací, hra beží v reálnom čase, boje nie sú na kolá. Ako rýchlo a hlavne akou silou tnete do tkaniva príšer, je definované úrovňou schopností postavy, štatistikami držanej zbrane a hodu kockou, ktorá každým klikom určuje, aké a či vôbec nejaké poškodenie spôsobíte.

Pre vstupom do dungeonu máte možnosť vytvoriť si vlastnú partiu z ponúkaných rás a troch povolaní (mág, zlodej, bojovník) alebo to nechať na predvolenú grupu a o nič sa nestarať. Vyberiete si obtiažnosť a môžete otvoriť mrežu väzenia, kam sú hrdinovia poslaní. Grimrock tvorí 13 poschodí plných tých najdiabolskejších pascí, tajných miest, silných brnení a ešte silnejších nepriateľov. Čím ste nižšie, tým je výzva ťažšia, monštrá odolnejšie a hádanky komplexnejšie. Hra vám konštantne dáva najavo, že smrť číha na každom kroku.

Ak to nebude levitujúci černokňažník odetý do plameňov, tak to môže byť plošinka, ktorou aktivujete pascu a ocitnete sa v oblakoch jedovatého plynu. Každým zatiahnutím páky, aktivovaním spínača sa budete okolo seba točiť a počúvať, čo sa pohlo, otvorilo, aktivovalo alebo spustilo. Neraz je to aktivácia falošných stien, za ktorými sa skrýva tlupa nepriateľov. Legend of Grimrock vás konštantne drží v strehu, strach smrti je veľký, k čomu prispieva aj fakt, že v nižších poschodiach nestretnete nepriateľov, ktorých usmrtí jedna rana. Často sa s nimi hráte na schovávačku, krúžite okolo nich a rozdávate rany alebo vybiehate na horné poschodie, kde je bezpečno, a keď sa doliečite spánkom, vrátite sa po uložení pozície naspäť.

Patria vašich hrdinov si levelovaním osvojuje nové schopnosti, bojovník sa učí rýchle výpady a kúzelníkovi je zase povolené zosielať silnejšie kúzla. Investovať bodíky je treba s rozvahou, zamerať sa na preferovanú zbraň a triedu mágie je vysoko odporúčané. Hra dovoľuje z nájdených surovín mixovať elixíry na doplnenie života, many (tu energie), potlačenie účinkov jedu a adoptovala si runový systém mágie z Dungeon Mastera. Kúzla sa učíte zo zvitkov, ale pre ich zoslanie musíte naťukať právnu kombináciu, čo je vo vypätých chvíľach je to riadne stresujúce a náročné.

Hra nedaruje nič zadarmo a ani postup nie je plynulý ako v dnešných hrách, kde sa všetko zapisuje do žurnálu a kompas vás dovedie k predmetu alebo úlohe. Z nápisov na stenách, čítaním útržkov poznámok predošlých odvážlivcov a zvitkov sa dozvedáte hrozivú minulosť bludiska, ale nachádzate aj pomôcky pri riešení hlavolamov. Vkladáte obety do výklenkov, správne aktivujete rad pák alebo nájdete spôsob, ako prejsť cez systém teleportov. Systém pokus-omyl je pomerne častý a rovnako aj zákysy na každom z poschodí.

Mechanizmy často vyžadujú dokonalé načasovanie, stláčanie tlačítok v presnom poradí alebo zapamätanie si vzorcov, podľa ktorých sa mení podlaha plná prepadlísk. Legend of Grimrock vás núti hľadať každý jeden spínač a tajné tlačítka schované za gobelínmi, sústrediť sa nielen na prechádzanie, ale venovať pozornosť aj prieskum. A hráča správne motivuje zbrojou za mrežami, pokladmi a provokuje oceľovými dverami, za ktorými sú tie najvzácnejšie kúsky pre vašu partiu. A tak hľadáte kľúče, prehľadávate každú stenu a zrazu sa počítadlo hracej doby prehupne cez 10 hodín.

Dĺžka je priamo úmerná obtiažnosti a chuti odhaliť každé tajomstvo skvelo navrhnutých a vyvážených dungeonov, kde by poriadny vietor narobilo zopár exteriérov. Legend of Grimrock je však starou školou ako bič a keď vám bude dohárať posledná fakľa, veľmi rýchlo zistíte, že zvuková kulisa zložená výhradne z ruchov, hrdelných výkrikov, praskania ohňa a vzdialených krokov, dokáže aj bez hudobného motívu poriadne nahnať strach.

V Legend of Grimrock by som si vedel predstaviť mnohé veci inak. Úplne vypustiť automaping (i keď sa dá v options vypnúť), vypnúť animácie pohybu, ktoré dodávajú plynulosť, ale pre absolútny old-school feeling by mohli byť eliminované. To sú však sny veterána. Legend of Grimrock je hrou zo žánru, ktorý nadovšetko milujem, je hrou zo žánru, na ktorom som vyrástol a z ktorého som vyrástol. V mojich očiach neprekoná Dungeon Mastera, Lands of Lore ani Stonekeep, tam jeho ambície nesiahajú. To však nie je dôležité, to dôležité je, že konečne niekto aj v dnešnej dobe má gule vydať dungeon a za to patrí Almost Human veľká vďaka.