Stál som na ulici a díval sa smerom k námestiu s kinom, ktoré sa večer zaplní neónom. Opodiaľ stojí reštaurácia, kde som mal misku vareného hovädzieho a ryžu a na konci ulice je vysoký plot parkoviska, ktorý sa obyčajne využíva na zamaskovanie odstavených áut plagátmi s portrétmi tvárí spoločníčok a spoločníkov z neďalekých klubov. Cez deň i cez noc ulice pulzujú, yakuza využíva černochov atraktívnych pre miestnych obyvateľov k ponuke všetkého, čo vám len na um príde. Drink, zábavu, ženu, muža, jedného, dvoch? Na hotel? Nie je problém. Teraz sú ulice neživé, srdce Kamurocho prestalo biť a duch kultúrneho obrazu vo fiktívnej štvrti Tokia série Yakuza pomaly zomiera.

Občas sa pozastavím vôbec nad tým, prečo chcem hrať japonské hry a prečo chcem, aby ich vôbec niekto vyhľadal, lokalizoval, predal pár tisíc kópií a potom s tým tresol. Týmto vlastne želám každej spoločnosti neúspech. Nechcene. Yakuza: Dead Souls je jednou z tým hier, ktorá sa nemala objaviť na západe a je krásnym príkladom toho, prečo sa o japonských hrách hovorí, že sú zlé.

Ak túto teóriu aplikujeme na Dead Souls, tak je to pravdivý výrok. Yakuza Dead Souls je third person akcia, teraz už naozaj so všetkým, čo k tomu patrí, čiže postavy napriek prvotnému odporu berú do rúk strelné zbrane. Doteraz ste revolver alebo pušku považovali za to najsilnejšie a odkladali pre toho najsilnejšieho nepriateľa z nedostatku munície. Jedna guľka znamenala istú smrť. To sa nezmenilo.

Dead Souls sa sťahuje opäť raz do Kamurocho, štvrti neresti, hriechu a zábavy. Ale namiesto typických kravaťákov s kufríkmi, šablónovito oblečenou strednou triedou, mladými postávajúcimi na rohu a búchačov v kvárdach sa po uliciach pohybujú mŕtve schránky – zombie. Teda niežeby ste nestretli kravaťákov, ale tí vás teraz chcú zožrať a tak ich namiesto pästí kŕmite olovom. Odpadli náhodné strety riešené výhradne v zadných uličkách a detských ihriskách, teraz idete a kosíte. Na tom nie je nič zlé, keby nebolo ovládacej schémy.

Štúdio Ryu Ga Gotoku adaptovalo hybridnú schému, aká sa nevidí. Japonci nemajú radi korekciu kamery, vlastne oni ani nevedia, že pravý analog na gamepadoch existuje a ak ho hra podporuje (Dead Souls nie je výnimkou), tak je to bug. Na čo sme zvyknutí a čo je dnes považované za štandard, je nasledovná schéma – tam, kde sa pozerám, tam strieľam. Nie v tejto hre. Postava strieľa tam, kde je otočená a nie tam, kde máte otočenú kameru. Tá je tu iba na rozhliadanie, pravým analogom nezameriate ani nemôžete korigovať chôdzu. Dead Souls používa automatické mierenie bez terčíku. Neviete, kam strieľate, ale strieľate, lebo musíte. Ak si predsa chcete dopriať presnejšej mušky, objaví sa aj mieridlo, ale postave je odopreté hýbať sa z pochopiteľného dôvodu, mierite ľavým analogom!

A teraz si predstavte modelovú situáciu. Ste otočení k výkladu obchodu, otočíte kameru do prava, odkiaľ prichádzajú zombíci, chcete presnejšie zamerať a rozdať headshoty a kamera vás donúti dívať do výkladu a zprava sa vám schuti zahryzne do krku nepriateľ. V dynamickej akcii, kde sa obete počítajú na stovky, je tento prešľap ťažko akceptovateľný. Trpí tým nielen hráč, ale aj ovládač a ten za nič obyčajne nemôže. A keď vás doženie frustrácia k experimentovaniu, narazíte úplnou náhodou na ideálne riešenie. S nikým sa netreba maznať, ale ich predbehnúť a k cieľu dobehnúť bez výstrelu! Ide to, aj keď máte za sebou celú štvrť zombíkov.

Po väčšinu času vám pred hlavne skáču nemŕtvi, ale pribudnú rýchli mutanti, sirény privolávajúce posily alebo hory mäsa či pupkáči s jedovatým obsahom žalúdka. Nízka variabilita nepriateľov sa maskuje častým respawnom a prestrihovými scénami, ale nedá sa nevšimnúť, že tvorcovia začínajú mlátiť prázdnu slamu. Séria Yakuza je od svojho začiatku postavená na nemenných príbehových pilieroch a tak aj tu dochádza k únosu malej Haruky, aby bol z hniezda vylákaný Drak klanu Dojima, na scéne sa objavuje plán o destabilizáciu jednotlivých klanov yakuzy, pod mestom je tajný klub Purgatory, odkiaľ sa všetko sleduje na kamerách a niekde na horizonte vybuchuje mrakodrap v luxusnej štvrti. Už si ani nepamätám, koľko krát som to videl.

Téma nemŕtvych je len pláštikom prikrývajúcim štvrť, ktorá sa stala stredom diania v už štyroch hrách. Zničené budovy a vojenské barikády oddeľujúce živých od nemŕtvych nevedia vhnať do známych ulíc závan čerstvých nápadov, ktorý Yakuza akútne potrebuje. Stavba misií je extrémne plytká a počíta iba s pobehovaním po tých istých miestach z bodu A do bodu B, pričom medzi tým buď utekáte a ak sa vám chce bojovať, tak strieľate z obyčajného arzenálu zbraní, kde vyniká snáď iba rotačný guľomet namiesto ruky jedného z hrdinov.

Nekonečná munícia v základných zbraniach štyroch postáv popiera potrebu kúpy silnejších verzií alebo investovania do jednorazového upgradu zvyšujúceho prieraznosť guliek. Ekonomický systém dostáva nepríjemnú facku, pretože z obyčajnej pušky viete rozdávať vďaka automatickému miereniu na hlavu po investícii do jednej zo schopností headshoty. Rozvoj postáv je pre štyroch hrdinov identický a ich charakter sa ani nenamáha rozvíjať extrémne plytký príbeh. Akoby autori počítali, že po Dead Souls siahnu fanúšikovia, ktorí ich už poznajú. Jednooký výstredný mafián Goro Majima, zloduch z prvej hry Ryuji Goda, úžerník Akiyama z Yakuza 4 a samozrejme Kazuma Kiryu spája zombie hrozba, ale do Kamurocho každého najskôr vedú iné úlohy ako zháňanie lieku pre chorú asistentku.

Yakuza nikdy nebola iba o hlavnej story, ale mohli ste sa venovať hazardu, flirtovaniu alebo nakupovaniu nepotrebných vecí či vyberať si v skutočných reštauráciách zo skutočného menu jedlo. Môžete, ale Dead Souls vás k tomu vôbec nevedie. Výlohy obchodov sú rozbité a po ich oslobodení (bojom pred podnikom), zistíte, že vo vnútri sú spokojní zákazníci, ktorým nič nechýba a tvária sa ako keby sa vonku nechumelilo. Vedľajšie aktivity zostali kompletne nezmenené vrátane herne SEGA alebo klubov. Keby nebolo smsiek ani neviete, že do budov môžete vojsť.

Tak je to aj s vedľajšími misiami, ktoré vás vysielajú na žatvu zombíkov do už preskúmaných lokalít, pomoc obyvateľom po japonsky, napríklad aj s natočením filmu o nemŕtvych bez použitia trikov. Mimo nich sa automaticky sledujú aktivity, koľko kilometrov ste prebehli, koľko ste rozdali headshotov vybranými zbraňami, koľko krát ste usmrtili nepriateľom ohňom alebo vykonali kombo. Po boku sa vám neraz objaví aj partner (môže to byť aj hosteska), s ktorým môžete aktivovať zničujúci útok cez quick time event. Vybuchne tak cisterna, sudy alebo sa zosunie suť. Škoda, že tieto špeciály sa pomerne rýchlo opozerajú a rovnako ako celá hra začne pôsobiť značne stereotypne.

Zombíkov ste likvidovali na milión spôsobov a verte mi, že sa nepotrebujete vypraviť do Kamurocho, aby ste im vystrelili mozog samopalom v koži chlapíka, ktorý si oblieka na mieru šité sako a nosí topánky z hadej kože. Séria Yakuza sa za svojich sedem rokov existencie mení pozvoľna, na PS3 sa mení graficky minimálne a svoj vrchol má už za sebou a teraz je čas, aby Sega investovala do zmien a nestrácala čas spin-offom, ktorý sa podobá skôr na fanúšikovský mod ako seriózne pokračovanie.