Fez nie skratka, značka alebo akronym. Vo svete sa tak označuje malá červená čiapočka/klobúčik, ktorý ste už určite videli na dobových obrazoch alebo v starších filmoch. Rovnakú čiapočku nosí hlavný hrdina rovnomenného debutu štúdia Polytron, biela postavička Gomez. Jedného dňa sa prebudí do svojho rozpixelovaného 2D sveta, aby sa stala svedkom strašnej udalosti. Krajine, kde všetko malo iba súradnice X a Y, zrazu pribudol tretí rozmer! Čo sa doposiaľ zdalo iba dvojrozmerné, dostalo tretí rozmer a celým svetom sa dá rotovať o 90°, takže pôvodne plochá krajina získava svoju hĺbku.

Predstavte si postavičku v klasickej 2D skákačke. Stojí na stĺpe a vy sa s ňou môžete pohnúť iba doprava, doľava alebo hore a dole. Teraz si predstavte, že celým svetom otočíte o 90°, vidíte rovnakú postavičku na rovnakom stĺpe, lenže daný stĺp už vidíte z inej strany a môžu sa na ňom nachádzať dvere, prípadne nejaký bonus. Opäť sa dá pohnúť iba do dvoch smeroch, avšak v úplne inom obraze rovnakého levelu. Na rotovaní scény je založená celá hrateľnosť, bez nej by bol FEZ len ďalšou „obyčajnou“ skákačkou. Fanúšikovia žánru však určite podotknú, že sa nejedná o úplnú inováciu, pretože s podobným priestorovým bolehlavom sa museli vysporiadať aj iní hrdinovia, vrátane toho najviac fúzatého. 

Aby Gomez navrátil svet do pôvodného stavu, musí pozbierať všetky (alebo aspoň väčšinu) rozptýlených zlatých kociek (slúžia aj na odomykanie špeciálnych dverí). Levely môžete prechádzať podľa ľubovôle, nie je predpísaná žiadna cesta, jediným obmedzením sú práve zamknuté dvere a nutnosť nazbierať dostatočný počet zlatých kociek.

Získavanie kociek pomocou otáčania sveta je hnacím motorom a v podstate základnou náplňou hry. Kocky sú umiestnené tak, aby rotovanie a práca s tretím rozmerom dostali čo najviac vyniknúť. Vidíte zlatú kocku na vrcholku veže, ale žiadnu cestu ako sa k nej dostať? Otočíte scénu o 90 stupňov a zbadáte rebrík do polovice potrebnej výšky. Vyšplháte, otočíte scénu o ďalších 90 stupňov a pred vami sa ocitnú schodíky. Na rovnakom princípe pracujú aj plošinky, ktoré sa z jedného pohľadu zdajú neuveriteľne ďaleko, no z iného sú presne v doskokovej vzdialenosti.

Kocky a ich protiklady - antikocky - sa získavajú pomerne jednoducho. Niekde je potrebné porozmýšľať viac, inde menej, no rotácie so svetom ponúkajú iba obmedzené množstvo kombinácií a tak po chvíľke skúšania získate každý zlatý poklad. V niektorých leveloch sa tiež stretnete s prepínačmi, výťahmi, otočnými platformami, bombami schopnými zničiť prekážky, kľúčmi od zavretých dverí a s ďalšími často videnými prvkami.

Zaujímavosťou je, že Gomez v hre nemá žiadnych priamych nepriateľov, snáď okrem náhodne umiestnených častí roztrhaného priestorového poľa. Nebudete nikoho zabíjať, nikomu skákať po hlave ani inak likvidovať. Máte neobmedzený počet životov a hlavný hrdina sa pri nepodarenom skoku objaví živý a zdravý na poslednom stabilnom mieste. Náročnosť a výzva sa skladá najmä z hľadania správnej cesty v 2D/3D priestore a samozrejme v skákaní na plošinky a výstupky. Po tejto stránke FEZ určite nepatrí k najťažším a za dva večery ju v pohodovej nostalgickej atmosfére dohráte. 

Iná situácia nastáva pri riešení logických hádaniek a skrytých hlavolamov, ktoré budete musieť prejsť, ak si chcete titul užiť na 100 %. Pri ich riešení (ne)príjemne zvýši nároky na vašu šedú kôru a pripomenie tak dávno stratené čaro náročných prekážok. Hádanky sú niekedy skutočne nastavené na hardcore úroveň a bez mučenia sa priznám, že strýko Google a ujo Youtube mi podali svoju pomocnú ruku viac ako jeden krát. Neviditeľné plošinky popísané v stratených mapách sú iba smiešnym základom, ktorý zvládnete bez problémov. Prituhuje napríklad ale pri jazykových rébusoch, ktoré musíte riešiť za použitia unikátneho tetrisového nárečia.

Nápisy na stenách v tajomnom jazyku musíte rozdeliť do jednotlivých tetris kociek, otočiť, priradiť tlačidlám gamepadu a k pokladu sa dostať podľa preloženej nápovedy. Jedna z najobskúrnejších obrazoviek napríklad ukrýva gigantické hodiny a bonusy sa zobrazujú iba presne v konkrétny čas. Minúty? OK. Hodiny? OK. Ale čakať celý deň? Tak to je hardcore! (samozrejme, dá sa to vyriešiť aj maličkým podfukom).

Navyše, obrovská zmena prichádza po prvom dohraní kampane. Gomez sa dostane k okuliarom, ktoré mu kockovú krajinu umožnia prezerať vo 1st person pohľade (priam sa núka prirovnanie k Minecraftu). Hádanky, ktoré zdanlivo nemali riešenie, dostávajú novú perspektívu (4D) a riešenie je ihneď na svete.

Mimo mainstreamu Fez vytŕča nie len vďaka svojej náplni, ale tiež kvôli technickému spracovaniu. Nostalgická slza vypadne nejednému pamätníkovi, pre ktorého podobná grafika bola kedysi dávno  každodenným herným chlebom a nič iné ani neexistovalo. Tí, ktorí si časy 8-bitov pamätajú, sa vrátia k svojmu stratenému detstvu, mladá generácia aspoň zistí, ako kedysi hry vyzerali. Gomez vo svete pixelov navštívi rôzne prostredia, svoju domovskú dedinku nahradí lesom, strateným mestom, stokami, cintorínom a podobne. Ruka v ruke s grafikou kráča aj chiptune hudba, ktorá sa nesie v štýle ambient a keď sa po chvíľke pristihnete, že si melódie popri hraní popiskujete vedzte, že nie ste jediní.

Je malou záhadou, prečo tak „jednoducho“ vyzerajúca grafika dáva Xboxu riadne zabrať. Najmä načítanie levelov, resp. prvé v sekundy v nich občas sprevádzajú nepríjemné framedropy, ktoré znemožňujú presné skakanie a tak je niekedy nutné chvíľočku počkať a až po (zrejme) načítaní sa pustiť do prieskumu. Druhou chybičkou krásy je, že hoci sa putovanie po svetoch dá zjednodušiť pomocou teleportov a mapy, nie vždy je dobre vidieť, kam presne teleport smeruje. Resp. ak si dáte od hry pár dní oddych, zabudnete, ktorý level je ktorý a ani 3D mapa vám veľmi nepomôže.

Je takmer nemožné FEZ nemilovať. Či už to bude kvôli samotnému konceptu hry, roztomilej retro grafike, ťažkým puzzlom alebo zvovuhrateľnosti. Ktorýkoľvek z týchto dôvodov si vyberiete, bude to stáť za to. A že FEZ nie je dokonalý? Nevadí. Veď čo na svete je?