V japonských hrách nezomrie ako prvá kočka, ktorá ukáže prsia. Taktiež v nich tínedžeri hrdinsky nechodia skúmať strašidelné zvuky a tiene vo chvíľach, keď by mali mať plné gate. A rovnako pred zlom neutekajú na zaľudnené miesta, ale do temných lesov, či malých izieb, ideálne kúpeľní. Moderný horor je vo väčšine prípadov len spŕškou prevarených klišé. Proti tomu stojí mystikou nasiaknutá ázijská produkcia, ktorá sa v sebe snaží skrývať niečo viac a na rozdiel od zabijakov v stovkách  slasherov a splatterov sa snažia budovať atmosféru okolo duchov a temných kliatob.

Rozhodne nemám na mysli len svet filmov, aj keď tu sú tieto rozdiely najviac znateľné. Podobne ako filmoví diváci sme na tom aj my hráči. Za všetky príklady stačí spomenúť len Silent Hill, ktorý odchodom z Japonska stratil väčšinu svojej mrazivej atmosféry. Ten je však len jedným z mnohých zaujímavých japonských hororov. Predchádzajúca generácia konzol vdýchla život sérii Fatal Frame, u nás známej ako Project Zero. Tá zaujala nielen kvalitami, ale opäť ponúkla nový a zaujímavý pohľad na horor, cez objektív fotoaparátu. Ducharina mala neopakovateľnú atmosféru, ktorá sa niesla naprieč štyrmi časťami a nasiakla aj do jedného mobilného spin-offu.

Project Zero ďalej pokračuje v podobe Spirit Camera: The Cursed Memoir na 3DS a skôr ako o pokračovanie sa jedná o ďalší spin-off, ktorý si berie niečo zo základov, niečo zo spomínanej mobilnej časti Real a snaží sa tieto prvky ušiť presne na mieru handheldu. Nespolieha sa však na 3D, dokonca sa ani nesnaží vyťažiť maximum z hardvéru. Skôr sa sústredí na iné jej schopnosti a tak ponúka typ hororu, aký tu doteraz snáď ešte nebol, s cieľom vtiahnuť hráča do hry novým spôsobom.

Spirit Camera si zakladá na príbehu a jeho prežívaní vďaka tomu, že vás núti k interakcii. Celý príbeh sa točí okolo zakliateho fialového denníka. Vek sa na ňom podpísal, je starý, vyblednutý, skrýva v sebe smutné osudy mnohých postáv a strašné tajomstvá. A prichádza v balení s hrou. Môžete v ňom listovať, prezerať obrázky, zamýšľať sa nad významom, no neodkryje sa vám, kým k nemu nezapnete hru. V tom momente sa stávate jej hlavnou postavou a vaše 3DS sa zmení na známu Cameru Obscuru. Vďaka nej odhaľujete tajomstvá denníka, bojujete s démonmi a objavujete postavy.

A nie ste v tom sami. Po prvom nahliadnutí do denníka sa vám v obývačke (alebo kdekoľvek hráte) vďaka AR schopnostiam denníka objaví dievčina Maya. Nepamätá si, kto je, ale bola uzamknutá v denníku. Spolu s ňou tak musíte bojovať o zrušenie kliatby, listovať stránkami a odhaľovať Mayinu minulosť. A ono to funguje veľmi dobre, keďže sa stále pohybujete vo svojom priestore a doň prenikajú postavy a veci z hry. Naopak, že vy idete do miesta v hre, to funguje len ojedinele v zopár sekvenciách, v ktorých ale hráte len veľmi málo. Dojem je ale stále vynikajúci, hlavne vďaka výbornému príbehu presne v štýle hororov Kruh alebo Nenávisť. Koniec síce predvídať viete, no aj tak si ho užijete.

Priamo u vás doma môžete bojovať s duchmi, dokonca bossmi. Len to vyžaduje poriadne veľa miesta, nakoľko musíte stáť, byť neustále v pohybe a s 3DSkom hľadať nepriateľov v priestore. Takže vám už je asi zrejmé, že tým trpí prenosnosť a samotná podstata handheldu. Môžete hrať len doma. V boji, ale aj pri prezeraní denníka a riešení hádaniek využijete hneď niekoľko typov objektívov, ktoré si postupne sprístupníte. Pomáhajú prekonávať prekážky, či vidia to, čo iné nedokážu. Náročnosť je nastavená tak, aby sa hráči nikde nezasekli, ale ani hrou neprešli ako nôž maslom. Avšak sú tu dve chyby a nie práve malé. Spirit Camera je od Amnesie prvým hororom, ktorý musíte hrať cez deň. Nie však kvôli strachu, ale kvôli tomu, že potrebuje skutočne veľa svetla. Druhou je samotná dĺžka hry. Tá je síce intenzívna a baví vás, avšak dve hodiny je naozaj skutočne málo.

Dĺžku sa snažia vykompenzovať dve sady minihier, ktoré sú vystrihnuté a inšpirované jej príbehovou časťou. Séria minihier Spirit Camera vám ponúka trojicu, v ktorej využijete pohyb handheldu vo svojom prostredí. Fotíte duchov, ktorí u vás doma strašia, či duchov, ktorí posadli ľudí okolo vás. Nakoniec vás môžu aj napadnúť a tak proti nim musíte bojovať. Cursed Pagaes sú štyri minihry naviazané na AR schopnosti denníka, zväčša pozostávajúce z riešenia puzzlov. Nebudem vám klamať, toto už taká zábava nie je a hrateľnosť minihry rozširujú skutočne len v zanedbateľnej miere. Stále je tak Spirit Camera veľmi krátka a minihry nedokážu zaujať adekvátnu pozíciu po boku príbehovej časti.

V prípade takejto hry veľmi ťažko hovoriť o grafickej stránke, je to hlavne kvôli tomu, že väčšina sa neodohráva v polygónovom svete, ale v tom vašom, na ktorý pozeráte cez objektívy zariadenia. No aj napriek tomu, to málo, čo tu je, je spracované pomerne pekne. Hlavne model Mayinej postavy, ktorá je takmer stále vedľa vás. Zvuk je skvelý, atmosférický, hudba veľmi dobre dokresľuje hru. Dabing je solídny, bohužiaľ nie sú nahovorené všetky repliky postáv. 3D v hre až tak nevyužijete, ale v zopár prípadoch prekvapí hĺbkou, napríklad keď sa dostanete do úzkych chodieb. Gyroskopy fungujú perfektne, AR možnosti (ak máte okolo seba veľa svetla) tiež a nie je problém s rozoznávaním strán.

Spirit Camera: The Cursed Memoir je ťažko titulom, ktorý by predával handheld alebo ktorý by sa mohol masívne presadiť. Dokonca sa ani nejedná o úplne typickú hru. Zakladá si na výbornom príbehu, ktorý dopĺňa netradičnou hrateľnosťou. Najväčšou chybou je jej biedna dĺžka, dokážete ju dohrať behom jednej cesty vlakom. Keby sa v tom vlaku dala hrať. Musíte rátať s tým, že je náročná na priestor a ani si k nej pokojne nesadnete. Keď sa dostane do inej cenovej hladiny, tak by jej mohol dať šancu každý fanúšik dobrého hororu.