Milióny ľudí po celom svete sa každé štyri roky trasú na najväčšie športové podujatie a takpovediac športový sviatok. Je jedno, či sa jedná o zimnú alebo letnú Olympiádu. Obe sú znovuzrodením antického ideálu, kedy sa svet zastavil a sústredil len na jediné miesto. A taktiež každá nová Olympiáda vo veľkoleposti prekonáva tú predchádzajúcu. Milióny hráčov po celom svete v týchto istých cykloch plačú a na tele pociťujú alergickú reakciu pri pomyslení na videohernú adaptáciu týchto športových megapodujatí. A niet sa čomu diviť, väčšinou sa pohybujú na hranici hrateľnosti, o zábavu je v nich núdza a nudy majú na rozdávanie. Už skutočne dlhé roky nás herná Olympiáda nezaujala, nech bola od kohokoľvek. Že by však konečne vzplanula malá iskierka nádeje aj v tejto oblasti?

V tomto roku sme sa už na londýnske športoviská dostali, no Mario & Sonic nás skôr dokázali znechutiť ako zabaviť a hra sa pravdepodobne nepáčila ani handheldu 3DS. Po týchto všetkých skúsenostiach sa tak musím priznať, že na London 2012 som sa tešil približne tak ako na augustové premnoženie komárov. A ako už môžete vidieť na úvodnom hodnotení, tak sa z toho nakoniec vykľulo celkom príjemné a hlavne konečne aj dobre hrateľné prekvapenie.

London 2012 sa konečne snaží zaujať, čo sa stalo prvýkrát, od kedy sa série chytila SEGA. Z ich Olympiád trapas smrdel na kilometre už z úvodného menu. Ani v tomto prípade sa prezentačnej stránke nevenovala nijaká významná pozornosť, no aj napriek tomu to pôsobí príjemne. Pravdepodobne je to ten prípad, kedy je menej viac. Úvodná znelka je chytľavá, všetko hýri teplými farbami v rôznych odtieňoch a inšpirácia logom presiahla do celkového dizajnu. Väčšinou sa tomu nezvykneme venovať, no aj loadingy dojem jednoliatosti podporujú a popritom vás ešte informujú o rekordoch, vašich výkonoch a podobne. Konečne tak hra pôsobí ako videoherné prevedenie olympijských hier.

A konečne to ako Olympiáda vyzerá aj pri samotnom hraní. V tejto oblasti nedokáže konkurovať napríklad takej sérii FIFA v spracovaní futbalu, či NHL v hokeji. Športoviská nepôsobia ako kartónové kulisy, sú živšie, pestrejšie a hlavne pôsobia veľkolepo. Sú pomerne bohaté po vizuálnej aj zvukovej stránke, diváci nie sú vytrihnuté kulisy z papiera, ale môžete s nimi aj komunikovať gestami, hecovať ich. O niečo lepšie by London 2012 pôsobila, keby obsahovala licencované štadióny a arény.

Celkovo v hre (vo verzii pre konzoly) nájdete 45 disciplín, na PC je ich 35, nakoľko odpadávajú tie, ktoré využívajú pohybové ovládanie. London 2012 ich delí do šesť kategórií: lukostreľba, vodné športy (plávanie a skoky do vody), atletika, gymnastika, streľba a ostatné, ktoré tvoria stolný tenis, plážový volejbal, K1, dráhová cyklistika, vzpieranie a veslovanie. Bohužiaľ stále citeľne chýbajú kolektívne (hlavne dlhodobo ignorované loptové disciplíny futbal a hádzaná), či niektoré iné individuálne (tenis, ale aj napríklad judo, box, zápasenie). Napriek tomu je výber pomerne slušný a to aj vzhľadom na možnosti ovládania. Krajín tu nájdete 36 a hájiť môžete aj slovenské farby. Bohužiaľ chýbajú licencie športovcov, takže so známymi tvárami môžete počítať len po využití editoru. Čo sa Slovenska týka, tak sa autori inšpirovali našim futbalom a fiktívni športovci majú priezviská ako Hamšík, Škrteľ či Šesták. Absencia oficiálnej licencie je však stále výrazným nedostatkom, ktorý sa hre vydanej k Olympiáde bude vždy len veľmi ťažko prehliadať.

Ťažiskovým režimom London 2012 je samozrejme režim celého podujatia, ktorý sa so zvýšením obtiažnosti rozrastá o ďalšie disciplíny, ale taktiež vás čakajú aj neúprosnejší súperi. Pre začiatok chýba otvárací ceremoniál, ktorý by ešte viac zvýraznil atmosféru. Zopár preletov nad londýnskym Olympijským štadiónom to nezachráni a až na pár výnimiek chýba v panoráme mesta niečo, čo by jasne dávalo najavo, že sa jedná o anglickú metropolu. Vo výbere disciplín máte istú mieru voľnosti a sami si zostavujete denný plán z ponúknutého zoznamu. Najprv musíte prejsť kvalifikáciou, potom sa dostanete do bojov o cenné kovy. Narazíte tu aj na voľný výber disciplín, online multiplayer a režim Party Play.

London 2012 je stále o zbesilom stláčaní tlačidiel, ich rytmickom striedaní či o vašej presnosti, no konečne (a rád by som zdôraznil slovo konečne) sa autorom vo väčšine prípadov podarilo dotiahnuť ho do nie len hrateľnej, ale aj celkom zábavnej roviny. A to nehovorím o streleckých disciplínach, ktoré sú výborné. Totiž pri hraní konečne máte dojem, že tieto športy aj reálne ovládate a nie je to len spŕška nezmyselných QTE, ktoré sú na seba naviazané. Odhadujete silu, šetríte staminu, triafate uhly, streľba funguje ako bežná akcia. Samozrejme, nie vo všetkých prípadoch to autorom vyšlo a také vzpieranie radi odignorujete, keďže je ich presným opakom. Oproti predchádzajúcim herným olympiádam sa jedná o míľový skok vpred. Pozitívom je, že už aj rýchlostné disciplíny sa autorom podarilo spracovať zábavne a stláčanie tlačidiel má trošku väčší zmysel vďaka už spomínanej stamine. Stále však zamrzí, že napríklad stolnému tenisu a ženskému plážovému volejbalu, aj keď sa nehrajú úplne najhoršie, stále niečo chýba k uveriteľnosti a neovládajú sa tak, ako by ste od týchto športov čakali.

Najväčšou devízou London 2012 je, že zábavnosť stúpa priamoúmerne s počtom zúčastnených hráčov pri lokálnom multiplayeri. PS3 a hlavne Xbox360 verzie ťažia hlavne z ovládania pomocou svojich pohybových systémov a je to hlavne Kinect, čo hodnotenie tejto verzie ťahá pomerne vysoko. Aj keď hra nie je typickým párty titulom, tak pre tento účel dokáže veľmi dobre poslúžiť. Desiatky v lukostreľbe padajú častejšie ako pri hraní s ovládačom, svetové rekordy v hádzaní nie sú pre vás najmenším problémom a stále sa dokážete navzájom prekonávať. A nepotrebujete k nej množstvo alkoholu ako k tancovačkám. Disciplíny sú spracované na mieru Kinectu, teda od vás hra nechce nič neintuitívne, ovládanie pohybom zvláda pomerne dobre. V niektorých momentoch dokonca lepšie ako v druhej časti Kinect Sports. Najmä, ked príde k snímaniu jednej postavy, v pozadí ktorej sa pohybujú ďalšie. Vtedy si sleduje postavu a nemiešajú sa pohyby s ostatnými. Režim Party Play môžete hrať aj s bežnými ovládačmi, kedy sa ovládaním vracia k štandardu, ktorý nastolila v olympijskom režime.

Pestré a bohaté grafické spracovanie London 2012 je doplnené prepracovanými a detailnými modelmi športovcov, aj keď napríklad pot v tejto hre nenájdete. Naprieč platformami podporuje natívne zobrazenie v 3D, čo taktiež môže potešiť. Zvuková stránka je taktiež veľmi slušná, čo sa týka nie len efektov, ale aj profesionálneho komentára a ruchov. Dokonca narazíte aj na známejšie skladby Someday od Flipsyde a v PS3 verzii nechýba dubstep v podaní Skrillexa a jeho songu Ruffneck.

London 2012 je zábavná, hlavne keď sa do nej zahryznete s viacerými hráčmi. Úplne ideálne spravíte, keď si ju vyskúšate s niektorým pohybovým systémom, pričom nerobí zlé meno ani Kinectu. Navyše sa na ňu pozerá veľmi dobre a budí pozitívny dojem. Konečne pôsobí ako produkt spojený so športovým sviatkom. Šestka udelená tejto hre je tak dobrou šestkou, ktorá ukazuje, že hra má svoje kvality, zabaví a po dlhej dobe sa jedná o Olympiádu, po ktorej by ste sa mohli skúsiť poobzerať.