Wonderbook: Book of Spells neskrýva potenciál, že by chcel byť hrou definujúcou hranie s Move. Niečo, čo inde nezažijete. Etalón technológie ovládača so svetelnou guľou. A inovatívnou perifériou v podobe veľkej modrej knihy, ktorú máte položiť na dlážku a začať sledovať divy priamo z augmented reality. Vyzbrojený licenciou od J.K. Rowlingovej a vlastným príbehom zo sveta Harry Pottera chce lámať predajné rebríčky. No nemá to ľahké.

V prvom rade je Wonderbook citeľne náročnejší na priestor a miestami žiada viac pľacu ako konkurenčný Kinect, hoci budete iba sedieť na zadku. Na hranie potrebujete tri periférie – PS Eye kameru, hlavný ovládač Move a interaktívnu knihu. Wonderbook je hra náročná na priestor pred televízorom kvôli kalibrácii kamery a svetlo. Zatiaľ čo iné Move tituly (Medieval Moves, LOTR: Aragon’s Quest) sa dali hrať bez problémov aj v tme, Wonderbook je ideálne hrať počas dňa. V opačnom prípade treba zažať svetlo, nočné lampy a vysvietiť dostatočne miestnosť. Netreba sa báť, že by zanikol zážitok z hry, naopak, svetlo je esenciálne, aby sa realita do hry preniesla dostatočne.

Keď máte ideálne podmienky a svetlo, kniha s augmented reality funguje výborne. Len nesmiete byť príliš blízko k TV, inak sa zmení na rozmazané plôšky. Keď sedíte v optimálnej pozícii, na obrazovke sa objaví krásna koláž – magické okolie, do ktorého zapadne vaša obývačka (niekedy nádherne štylizovane, napríklad moje zadné reproduktory domáceho kina blčia ako fakle) a v popredí interaktívna kniha, na ktorej sa črtajú obrazce, ostré objekty slúžia ako časti menu a interaktívne symboly vám umožňujú vstúpiť do knihy. Je to skutočne krásna a funkčná technológia. Jedna vec je neodškriepiteľná – táto kombinácia PS Eye, Move, Augmented Reality a modrej knihy funguje a Sony trafila do čierneho. 

Najprv si môžete vyskúšať ľahké kúzlo, malú ohnivú guľu – kam namierite, tam smeruje. Potom sa konečne začnú otvárať strany knihy a štartuje príbeh. V centre pozornosti je titulná kniha kúziel, ktorá patrí Mirande Goshawk. Nečakajte nejakého výrazného hlavného hrdinu, tým ste predsa vy. Wonderbook je rozdelený na päť kapitol, pričom každá sa ešte môže deliť na dve časti. Cieľom hry však nie je paradoxne podávať príbeh – sústredí sa na titulné kúzla, ktoré vám postupne chce predstaviť, vysvetliť ich pôvod a vyplniť zdanlivo prázdne či ešte nevypovedané tajomstvá zo sveta Harry Pottera. Alebo inak, zatiaľ čo Harry Potter for Kinect je kolekcia minihier zo sveta ôsmich filmov a dokážete sa stotožniť s hociktorou scénou, Wonderbook je skôr  edutainment, zábavné rozprávanie o zákulisí a príhodách z veľkého sveta. Na starých známych zabudnite.

Ak akceptujete tento fakt, čaká vás päť - až šesťhodinové putovanie s knihou na nohách či na dlážke, ktoré je naplnené objavovaním kúziel a ich praktickou skúškou. Hneď v prvej kapitole sa máte zoznámiť so štvoricou kúziel. Funguje tak, že najprv vás zoznámi s ohnivou guľou a potom porozpráva ako kúzla fungujú. Vzápätí vás hra vyzve, aby ste obrátili stránku na Wonderbooku a na obrazovke sa objaví úplne iný segment kapitoly. Na ľavej strane spravidla čaká precvičovanie kúzla, na pravej možnosť zhliadnuť krátky príbehový kus o tom, ako kúzlo vzniklo, či čo sa s ním stalo.

Ani počas sledovania príbehu však nie ste ochudobnení o interakciu – vašou úlohou je pretáčať text (stačí posunúť Move ovládač doľava či doprava) alebo dopĺňať slová do viet (rovnako namierite na slovo a pohybom ho potvrdíte). Wonderbook nemá veľký zmysel pre iróniu, slová sú nalinkované a vy sa akože máte trafiť do správneho textu a nemôžete si len tak vymýšľať bláznivé texty s ostatnými slovami. Škoda, takto by vznikla možnosť tvorby príbehu. Miesto nej ho iba podľa vopred danej šablóny máte vyplniť. Ale ako rozšírenie interaktívnej knihy je to dobrý nápad.

Drobný problém nastane v neskorších kapitolách, keď zistíte, že J.K. Rowlingová nedodala poriadny príbeh, ale iba také rozšírenie sveta. (Zrejme preto sa hra odvoláva hneď na začiatku na profil a projekt Pottermore). Pre silnejší pocit z hry sa skutočne môžete zapojiť aj k jednej zo štyroch fakúlt Rokfortu a zbierať body či rozličné stratené predmety. Hoci, úprimne, táto zložka do interaktívnej knihy je napasovaná skôr pre „správny pocit z videohry“ ako by výrazne rozšírila čítanie a interakciu. Jasné, knihu treba občas oprášiť, naliať na ňu vodu, odstrániť z nej listy či piesok, a tak sa o ňu starať. Ako staršiemu hráčovi mi chýbal dejový tmel, prečo by som to mal vlastne robiť, ak teda pominiem prirodzenú chuť dočítať knihu do konca. Niekedy som sa pristihol, že Rowlingová mohla radšej ísť cestou rozšírenia predchádzajúcich kníh o Harry Potterovi. Alebo mohli autori splašiť licenciu a vytvoriť jej paralelný dej.  

Stále mám pocit, že najskôr bolo technologické demo zložené z tucta kúziel a menších aktivít a neho sa zrodila hra. Kúzla sa čarujú prirodzene a využívajú presnosť Move, Book of Spells môžeme pokojne pasovať za najlepšiu čarodejnícku hru, ktorá porazí Sorcery, Medieval Moves, Fable: The Journey, Harry Pottera na Kinecte i Wii. Mágia žije, no v podobe interaktívnej príručky sveta. Aspoň na chvíľku sa objavujú aj sekundárne využitia kúziel – pre levitovanie predmetov, strihanie stromov či získanie mincí od zlodejov. A na konci každej kapitoly prichádza test, kde môžete využiť všetky štyri kúzla. 

To najlepšie si Wonderbook necháva na koniec a je to zvláštne zistenie. Po prvej kapitole, ktorá pripomína skôr väčší tutoriál, trojici kapitol medzi nimi, kde sa venujete ďalším kúzlam a menším aktivitám, prichádza veľké finále, kde sa zrazu rozbieha väčšia porcia deja i úloh. Na scénu príde váš Patronus, chránite dedinu a vzdorujete útoku Dementorom či vlkolakom. Až tu využijete kúzla naplno a majú i dejový zmysel. A potom hra skončí. Prečo nedostala každá kapitola aspoň trošku silnejší dejový základ ako finále, je mi záhadou. Zrejme môže za to krátke časové obdobie vyhradené pre vývojárov či Rowlingovú na zakomponovanie obsahu. Pretože technológia funguje, iba obsahu je menej.

Podľa očakávaní je Wonderbook interaktívna kniha a keď má rozprávať príbehy, musíte ich aj počúvať alebo čítať, pretože jednoduchým klikaním na stránky sa k slovám nedostanete. Audiovizuálne je Wonderbook zvládnutý výborne – napríklad keď rozpráva príbeh o levitujúcom kúzle, objaví sa divadelná opona v centre obrazovky a nad ňou bežia titulky svietiace rozličnými farbami (kľúčové slová sú modré, zvyšok ružovofialový) a v strede sa odohráva divadelné prerozprávanie príbehu. Do toho rozprávač ukážkovým hlasom číta slová. Osobne si viem celkom dobre predstaviť, že mladší hráči sa môžu týmto spôsobom učiť aj cudzí jazyk. Niektoré pasáže sú však zložité (pochybujem, že 8-ročný hráč bude poznať výrazy ako national anthem a na prvý šup ich doplní do rozprávaného textu). Rozprávač je príjemný a priamo vás núka k dopĺňaniu slov do textu či povzbudzuje, ak sa vám nedarí. Aj v tomto smere Wonderbook boduje.