Je absolútne jedno, či vám meno Ron Gilbert niečo hovorí, alebo nie. Od polovice deväťdesiatych rokov prakticky nič veľké nevytvoril. Doba point’n’click adventúr pominula a tiene kolegov Davea Grossmana (Telltale Games) a Tima Schafera (Double Fine), ktorých v LucasArts zaškolil do tajov vývoja humorom natrieskaných hier, sa tak predĺžili, že svoju poslednú hru The Cave vytvoril u jedného z nich.

Gilbert sa priznal, že s nápad podzemného bludiska dostal ešte v dobách, keď pôsobil v LucasArts (pred rokom 1992) a na hre je to poznať. The Cave však nie je point’n’click adventúrou, ale skákačkou s hádankami a prilepeným, takmer zbytočným co-opom. Ovládaná trojica hrdinov (na výber zo siedmich postáv) nahráva do karát jaskyni zaplnenej tými najrafinovanejšími pascami a hádankami. Výsledok je rozporuplný a namiesto toho sa dočkáte častého vracania sa do už preskúmaných lokalít a prechádzania tých istých chodieb s plytkými puzzlami. 

Všetko začína na povrchu, kde rozprávač v podobe jaskyne (áno, príbeh posúva vpred a komentuje dianie hovoriaca jaskyňa, do ktorej vchádzate) vás uvedie do deja a postaví pred siedmich hrdinov ochotných siahnuť na dno svojich síl a čeliť tým najstrašnejším tajomstvám, ktoré sa snažia potlačiť a pred svetom skryť. Hneď v úvode je veľmi dôležitý výber postáv, od neho sa odvíja z veľkej miery aj celkový názor na hru. Osobne odporúčam dobrodruha, mnícha a vedca. 

The Cave má sedem postáv, no ani jedna nie je natoľko unikátna, aby ste jej schopnosti využívali opakovane. Zadržanie vzduchu pod vodou v prípade sedliaka budete potrebovať dva alebo trikrát. Hrdinovia skáču, nosia predmety, presúvajú ich a je jedno, či máte navoleného na d-pade rytiera, alebo siamské dvojčatá. Táto univerzálnosť nenechá vyniknúť telekinézu mnícha ani teleportáciu androida z budúcnosti. Neberie sa ohľad na výšku skoku ani fyzickú stavbu. Áno, môžu sa na schopnosti spoľahnúť v špeciálnych úrovniach, ale tým to končí. 

Jaskyňa je navrhnutá tak, aby sa cez ňu dostala akákoľvek trojica, to však nie je najväčší problém. Stavba logických úloh sa podobne ako pôvodná idea pre hru zasekla niekde v polovici 90-tych rokov, kedy sa nosilo pobehovanie hore dolu po už preskúmaných lokalitách. Tam, kde LEGO vsádza na odomykanie skrytých častí levelov výmenou postáv, tam vás The Cave nechá prechádzať rovnakými úrovňami s hľadaním darčekov do obchodu so suvenírmi alebo presúvaním baníckych vozíkov. Tam, kde Trine vsádza na priamu kooperáciu a úlohy postavené aj na fyzike, po vás nebude The Cave chcieť nič iné, iba ťahanie za páky alebo zaťaženie plošiniek. 

Puzzle sa obmedzujú na primitívne úlohy typu “dones tri banícke vozíky”, “nájdi tri kľúče”, “absolvuj tri skúšky zdatnosti”, pričom ich vykonanie obyčajne zahŕňa pobehovanie z jedného konca na druhý a prenášanie predmetov bez potreby spolupracovať medzi postavami. V The Cave sa dajú nájsť aj svetlé momenty, ako presúvanie člnu cez rozvŕtaný ostrov v úplnom závere, ktoré si mimochodom zopakujete, ak sa rozhodnete absolvovať hru viackrát. Takisto aj hrobka so sekciou pre dobrodruha má svoje čaro, kde konečne hra zistí, že postavy sú tri a dajú sa využiť na zaťaženie plošiniek a otváranie padacích dverí. 

Žiadna hádanka neprináša povestné uspokojenie po jej zdolaní, riešenie sa ponúka prakticky samo nízkym počtom predmetov aj objektov určených na manipuláciu. Odďaľuje  ho len počiatočný prieskum a potom výletné tempo hrdinov pri lození po rebríkoch a lanách. Čo by kedysi vošlo na jednu, nanajvýš dve obrazovky, sa teraz zbytočne rozťahuje dizajnom celej jaskyne. Je totiž iba jedna a do vybraných častí vás vpustí iba vybraná schopnosť postavy, ktorú niekedy použijete prvý a posledný krát. 

The Cave teoreticky podporuje hru pre troch hráčov súčasne, prakticky zvláda obslúžiť iba jedného. Vystačíte si iba s jedným ovládačom. Obrazovka sa vôbec nedelí, kamera sa nevzďaľuje ani nezaberá taký výrez, aby ste nemuseli byť neustále pri sebe a mohli sa voľne pohybovať po bludisku. 

Ron Gilbert je ešte stále zručný scenárista a vie napísať aj humorný monológ, ktorý vyvolá úsmev na tvári. Vtipné sú aj situácie, ktoré vtipné nemajú byť kvôli vážnosti situácie. “Po použití nukleárnej rakety si umyte ruky.” Aj obyčajné repliky rozprávača (postavy sú nemé) fungujú “Nebudem ti to opakovať. Okej, tak ti to teda zopakujem.” a vyvažujú frustráciu z backtrackingu. Hrdinovia takisto nie sú upečení z tradičného cesta, ich zámery nie sú najčistejšie a k cieľu sa často prebíjajú aj cez mŕtvoly. Ich sebeckosť vás zaskočí ako aj nie vždy veselý koniec. 

The Cave nie je hlboká, na jej dno a potom opäť hore na povrch sa dostanete počas troch pohodlných hodín. Občas je to vtipná cesta, občas na nej narazíte aj na chytré hádanky a občas sa budete aj baviť. To medzitým vyplní otravný backtracking, hluché miesta a nevyužitý potenciál. Občas však nestačí, pretože oveľa častejšie narazíte za 14,99 EUR na oveľa lepšie hry ako The Cave.