Novinka z dielne nemeckého King Art Games sa zjavila nenápadne, bez bombastických a hlučných fanfár, do ktorých o dušu fúkajú píár špecialisti, aby prilákali čo najviac nevinných dušičiek, lačných po skvelých virtuálnych dobrodružstvách. A úplne rovnako pôsobí aj samotná hrateľnosť - niekomu to vyhovovať môže a detektívku v starom štýle The Raven: Legacy of a Master Thief si užije, iného môžu pomalé tempo a tradičné adventúrne postupy iritovať.

Ukázať preto priamo na jednotlivé herné prvky a označiť ich za dobré a správne vybalancované je v tomto prípade nesmierne náročná úloha, nakoľko práve presne zvolený štýl je zámerom. Hráč nech sám rozhodne, či je to pre neho neprekonateľná prekážka. Hneď v úvode vás prekvapí tempo hry, ktoré je flegmaticky pokojné, nikam sa neženie a z apatie nikoho nepreberie ani lúpež v múzeu. Záporným hrdinom, po ktorého stopách sa musíte vydať, je (aspoň podľa polície) tajomný zlodej s prezývkou The Raven, ktorý ako podpis za sebou necháva havranie pierko. Po úspešnej krádeži drahokamu z londýnskeho múzea sa začína samotná hra.

Dobre známa schéma detektívky sa postupne rozšíri o vraždu, prepadnutie, no napriek tomu je napredovanie skôr vlažné. Tým dôležitým však ostáva hľadanie zlodeja, ktorý si robí zálusk na ďalšiu cennosť ukrytú v trezore - a ten pomáhate strážiť aj vy. O zvraty napriek tomu nie je núdza. Nečakajte však gejzíry bombastických efektov, dej situovaný do polovice 60-tych rokov minulého storočia by to ani nezvládol. Ďalším prekvapením je samotný hrdina, ktorého ovládate. Švajčiarsky strážnik Zellner nie je prototypom hollywoodskeho geroja obrasteného svalmi. Postupujúca plešina, fičúrske fúziky, pneumatika okolo brucha - za hrdinu by ste ho nepasovali, no zároveň sa na túto úlohu nesmierne hodí.

Atmosféra celého diania akoby vypadla z kníh Agathy Christie, pričom ide o ďalšiu križovatku, na ktorej sa musíte rozhodnúť, či vám práve toto smerovanie bude vyhovovať. Výzor však prebíja samotný charakter hrdinu. Postarší, dobrosrdečný, úprimný, tak trochu umrmlaný a aj mierne naivný. Taký je Zellner a presne takého si ho aj zamilujete, ak mu dáte šancu. Rovnako sú všetky ostatné postavy dôrazne vykreslené a odlišné, nájdete tu: zatrpknutého vyšetrovateľa, tajomného lekára, arogantnú barónku, kedysi slávnu spisovateľku detektívok, rozmaznanú dcéru zbohatlíka, hudobníka, ktorý má hlboko do vrecka, slobodnú mamičku s neposedným synom atď.

Menší počet protagonistov a ich prítomnosť po celý čas hrania nie je prekážkou, avšak túto skutočnosť si uvedomíte aj napriek ich rozmanitosti a kvalitne napísaným dialógom. Rozhovory prebiehajú klasickou voľbou nasledujúcej témy, pričom až na pár prípadov je úplne jedno, aké poradie si zvolíte. Všetko si to postupne tak či tak, povinne, odklikáte. Znovu však treba upozorniť, že ide skôr o pokojné rozprávanie a prejavy emócií sú minimálne. To zamrzí hlavne v prípade animácií pohybov, ktoré sú až príliš strnulé a zamrznuté. 

Samotná hrateľnosť je postavená na roky známych základoch: máte niekoľko obrazoviek obsahujúcich X predmetov, ktoré musíte použiť na Y miestach a popritom komunikujete s inými postavami. Vzhľadom k tomu, že príbeh vás prinúti zdržiavať sa v pomerne obmedzenom priestore (cestujete vlakom, pátrate v prístave alebo priamo na výletnej lodi), je počet navštívených lokalít skromný. Nikde sa nestratíte, aktívnych predmetov je taktiež pomenej a jediné, čo vás môže spomaliť, je ich hľadanie na obrazovke. K tomu vám pomáha pomocník v podobe odhalenia zaujímavých miest. Je však vyriešený neuveriteľne hlúpo, nakoľko sa dôležité miesta objavia len na krátku chvíľu, v podobe lupy splývajúcej s bohatým prostredím a navyše nie všetky naraz. 

A to všetko kvôli bodovaniu vášho postupu. Čím viac bodíkov budete mať na konci, tým efektívnejšie ste pracovali. Znovuhrateľnosť to zrejme nezvýši, skúsiť to bez pomoci je kvôli lineárnosti zbytočné. Pomoc si môžete vyvolať už vyššie uvedeným ukázaním dôležitých predmetov a miest, ale taktiež aj slovnou nápovedou, ako postupovať ďalej pri primárnych alebo aj sekundárnych úlohách. Všetko máte zapísané prehľadne v denníku, do ktorého si hrdina zaznamenáva mnoho momentov a reakcií postáv počas rozhovorov. Získate tak prehľad o tom, kto sa ako správa, ako môžete komu pomôcť a celkovo si tak pospájať jednotlivé čriepky mozaiky dokopy. 

Priemerný adventúrista by mal všetky prekážky hravo preskočiť, nakoľko je ďalší postup vopred čitateľný, o početnosti postáv, predmetov, obrazoviek už nejedno slovo padlo. Problémy môžu nastať jedine v prípade, ak prehliadnete niektoré predmety na obrazovke (nápoveda vám nemusí vždy pomôcť, respektíve ju použijete opakovane, no hra vám strhne desiatky bodov) alebo na ne nekliknete opakovane, či až v momente, kedy začnú byť aktívne a využiteľné. Počet predmetov v inventári nepresahuje dokonca ani desiatku v jeden moment a na absurdné kombinácie taktiež zabudnite.

Napredovanie v deji je vzhľadom na jednoduchosť a priamočiarosť svižné a počiatočne nevýrazný dej dostane obratom občasné impulzy, ktoré vás prinútia odohrať ešte niekoľko minút navyše. Nie, že by sa zápletka rozhýbala, vždy prekvapí skôr nárazovo, ale celkovo pôsobí atmosféra príjemne archaicky. Problémom však môže byť, že sa vývojári rozhodli zviesť na vlne moderného trendu a hru rozdelili na tri epizódy, ktoré budú vydávať samostatne. Kúpite si tak síce plný produkt, no dostanete ho po častiach. Prvá epizóda The Eye of the Sphinx vám zaberie približne 4 - 6 hodín a na rozuzlenie príbehu si budete musieť počkať - a ako na potvoru hra končí v momente, kedy by nemala. The Raven nemá až tak veľký potenciál ako The Walking Dead od Telltale, aby ste po viac než mesiaci vydržali v napätí čakať a zároveň nezabudli, o čom to vôbec bolo.

Technické spracovanie The Raven: Legacy of a Master Thief musím ohodnotiť kladne. Už len preto, že hudba dokáže pohltiť a navodiť pôsobivú atmosféru spred 50 rokov. Dabing je možno až príliš strojový a niektoré repliky sú odrapkané, no nie je to žiadny výrazný prešľap, ktorý by bolo príliš počuť. Vizuálna stránka pôsobí príjemne. Hoci na klasické 2,5D adventúry to stále nemá, na hru sa pozerá dobre, čo dokumentujú aj obrázky z hry. Horšie však je, že animácie pohybu do prostredia nezapadajú a až donedávna (vyšiel prvý patch) sa hrdina pokojne motal dokola na jednom mieste, nebolo možné prejsť z jednej miestnosti do druhej, pretože ste nedokázali kliknúť na aktívne miesto. Do detailne vymodelovaného prostredia taktiež nezapadajú umelé zombie tváre, respektíve pokožka a vlasy sú vytvorené zúfalo jednoduchou textúrou. V porovnaní s okolím, ktoré je realistické, vám podobné drobnosti budú do očí biť počas celého hrania.

Prvá epizóda detektívky The Raven: Legacy of a Master Thief príjemne navnadila. Point & click adventúrenie v tradičnom šate má svoje čaro, atmosféru a tempo, ktoré je síce niekedy až zúfalo pomalé, no práve preto má šancu zaujať. Voľba epizodického konceptu je zrejme rozhodujúcim ukazovateľom a až po ďalších častiach uvidíme, či bude dej skôr gradovať, alebo naopak nudiť. Zatiaľ máme pred sebou mierne nadpriemernú detektívku.

Druhá epizóda s podtitulom Ancestry of Lies vychádza 27. augusta a tretiu, A Murder of Ravens, ktorou príbeh vyvrcholí, si budete môcť vychutnať najskôr 24. septembra.