Na miesta, kam nedovidí kamera a na ktoré sú aj stránky kníh prikrátke, nás s ľahkosťou zavedú hry. Umožňujú nám byť kýmkoľvek, čímkoľvek, pričom nemusí ísť o kombináciu zrakových, sluchových a haptických vnemov. Vedia sa dopĺňať, pričom výsledok je vždy zážitkom a to aj vtedy, ak nič nevidíte (Unfinished Swan), keď nepoznáte druhého hráča (Journey), keď sa hra zbaví hry (Gone Home). Rain nám hovorí, že na hranie nepotrebujete vidieť hlavného hrdinu. 

Rain sa nezaoberá scenárom “Čo keby?”, malý chlapec vymení bezpečie domova za pomoc malému dievčaťu schovaného v kvapkách dažďa, ktoré v opustenom meste naháňa hrozivé monštrum. V momente, keď sa nohami dotkne dlažby, stáva sa neviditeľným aj on a podobne ako dievča ho odhalia zraku hráča iba kvapky dažďa. V meste nie je ani nohy, ulice však nie sú prázdne, pohybujú sa po nich zmutované bytosti. A tie vás budú po celý čas prenasledovať.

Ako funguje hra s neviditeľným hrdinom? V Rain po celú dobu prší, siluety postáv - kladných aj záporných - kopírujú kvapky dažďa, takže ich vidíte. No stačí, aby ste zašli pod odkvap, postavili sa pod striešku, vbehli pod bránu či sa schovali pod vysokého nepriateľa, oberie vás hra o komfort, na aký sme zvyknutí od doby, kedy sme potenciometrom preháňali paličku a odrážali ňou malé štvorčeky. Postava jednoducho zmizne. 

Ruka skúseného hráča vie podľa rýchlosti pohybov a s nutnou dávkou predstavivosti previesť chlapca na požadovaného miesto. Rain od vás ale nechce, aby ste odhadovali, pomáha vizuálne - kruhmi vo vode, obláčikom prachu na suchých miestach, mokrými šľapajami alebo zablatenými stopami, ktorých sa zbavíte iba vykúpaním v kaluži. 

Postava je pre prostredie, teda nepriateľov a hráča neviditeľnou. Monštrá - prenasledovatelia, ktorí zabíjajú na jednu ranu, si ju nevšímajú, kým sa neprezradí prevrátením stolíka alebo nerozvíri kaluž behom, čo priláka nežiadúcu pozornosť. Rain sa tvári ako stealth hra, len namiesto tieňov sa pohybujete po suchých miestach a v nevyhnutných prípadoch beriete nohy na plecia cez ulicu a provokujete nepriateľov, aby vás prenasledovali a využili ich rýchlosť napríklad na prerazenie drevenej konštrukcie, čím sa otvorí cesta ďalej. 

Pasáže s naháňačkou rozbíjajú pohodlné tempo a zvyšujú napätie. V Rain predstavuje jedinú hrozbu monštrum Unknown, ktorého neustála prítomnosť evokuje, že pred ním nie je úniku. Pravidelne tak musíte odvádzať pozornosť či už provokovaním, zvukmi alebo návnadou v podobe plyšového macíka, aby naháňal vás a nie dievča. Karta sa ale neskôr obráti.

Rain nie je ICO, o druhú postavu sa nemusíte vôbec starať, je samostatná a čo je vítané, dokonca preberá sama iniciatívu a naopak pomáha vám. Cesty postáv sa schádzajú a rozchádzajú, každým ďalším stretom s nepriateľmi získavajú istotu, že spolu môžu prekonať absolútne každú prekážku a nemusí ísť nevyhnutne o beh ozlomkrky k bráne, cez ktorú sa psi nedostanú, ale aj navigáciu mestom, ktoré v jeden moment pripomína Escherove obrazy. 

Nápad s neviditeľnými postavami je fantastický, no jeho slabinou je, že sa veľmi rýchlo obohrá a to aj pri stopáži celovečerného filmu. Rain je možné dohrať do dvoch - troch hodín. Problémy, pred ktoré ste postavení, predstavujú prakticky nulovú výzvu, opakujú sa a majú iba jedno striktné riešenie, čo občas vyžaduje metódu pokus - omyl. Vašou jedinou starosťou je prejsť z jednej strany na druhú, pričom vás po jedinej cestičke vedie kamera. Odbočiť nemôžete a občasné slepé uličky využíva Rain na schovávanie kúskov knihy, ktoré môžete pozbierať po jej dohraní.

Postavy medzi sebou komunikujú výhradne bez slov. Kde je požadovaná interakcia, tam sa zvýrazňujú objekty, či už ide o miesta, kde dávate stupačku dievčaťu alebo vozík, ktorý stojí v ceste a treba do odtlačiť. Integrovaný pomocník prinajhoršom poradí, na čo sa zamerať, prípadne, ako odviesť pozornosť nepriateľov. Vzhľadom na jednoduchosť a minimálnu interakciu, by Rain pristalo ovládanie jedným kontextovým tlačidlom ako deliť ovládacie prvky medzi beh, skok a použi. 

V Rain je vašou jedinou zbraňou útek, nenájdete tu zbraň ani sa nemôžete spoliehať na tréning zo stealth hier, všetko sa odohráva podľa predpripraveného scenára rozprávajúceho príbeh prostredníctvom titulkov zavesených vo vzduchu. Rain má pomerne jednoduchú grafiku a priamočiary dizajn lokalít, v ktorých sa nedá zablúdiť. Využíva vyblednutú farebnú paletu a s chuťou recykluje budovy aj textúry. Prednosťou hry je zvuková kulisa neustále padajúceho dažďa, ozveny osamelých krokov a hudby s dominantným klavírom.

Rain je produktom japonského inkubátora C.A.M.P., z ktorého vyšli Tokyo Jungle aj Open Me. Generuje zaujímavé nápady pretavené do hier, aj pre to pôsobí experimentálne a má artové ambície. Rain rovnako ako Unfinished Swan bude skôr oslavovaná pre to, že má neviditeľného hrdinu ako to, čo v hre vykonáva.