Keby ste chceli rozobrať hru na súčiastky, vrstvu po vrstve by ste sa od finálnej vyrenderovanej scény, dostali cez geometriu, meshe, objekty vytvorené z polygónov až k základnému stavebnému kameňu každej 3D hry - otextúrovanému trojuholníku. Ak to urobíte u Tearaway od Media Molecule zostane vám list farebného papiera, aký bežne kúpite v obchode.

V Tearaway nenájdete okrem svetiel použitých na nasvietenie scén nič, čo by sa nedalo z papiera vystrihnúť, postaviť alebo poskladať, vrátane menu. Media Molecule už v LittleBigPlanet dokázali, že objekty nepokrývajú obyčajnými textúrami, ale vyrábajú ich zo skutočných materiálov evokujúc, že scény sa dajú v domácich podmienkach s trochou šikovnosti replikovať. Stačí kartón, špongia a kús špagátu. V Tearaway túto ideu posúvajú ďalej, rovno vám dávajú plány k 60 modelom. Stačí ich len nájsť v prostredí a z profilovej stránky vytváranej automaticky si nákresy stiahnuť, vytlačiť a zlepiť.

Media Molecule má s Tearaway nebezpečne blízko k filozofii brnenského Amanita Design. Neortodoxný prístup k tvorbe sa odráža od prvých nesmelých krokov a zoznamovania sa s papierovými nástrahami krehkého sveta, ktorý je vám vydaný napospas.

To vy vystupujete v roli adresáta, to k vám smeruje odhodlaný hrdina v tvare obálky, to pre vás je určená unikátna správa. Vy ste cieľom a súčasne aj tým, kto ťahá za šnúrky, resp. priamo ovláda postavu. Media Molecule prepojenie sveta hry a prostredia okolo vás maže pomocou oboch kamier PS Vita. Do hry začne presakovať váš stôl, koberec, sem-tam uvidíte samých seba ako sa škeríte v roli nedosažiteľného slnka a cez tenké vrstvy papiera môžete do hry prestrčiť prsty cez zadnú plochu handheldu.

Do sveta sa nielen pozeráte, ale sa aj priamo podieľate na jeho tvorbe. A teraz nejde iba o posúvanie blokov prstom po displeji, naťahovanie alebo naopak krčenie zábran či otváranie balíčkov rozväzovaním mašlí. Už v LittleBigPlanet ste mohli nálepkami skrášľovať prostredie a aktivovať rôzne mechanizmy, v Tearaway má váš zásah oveľa trvácnejší efekt.

Obyvatelia po vás chcú, aby ste im nakreslili fúzy, vrátili im zrak nalepením očí a keď sa neskôr objavia na scéne alebo narazíte na veveričieho kráľa, budete vidieť svoje výtvory, ktoré na rysovacej doske najskôr musíte nakresliť a potom vystrihnúť. Keď vás hra vyzve, aby ste nahrali strašidelný zvuk cez mikrofón, použije ho na odplašenie vrán viackrát, budete ho počuť aj ako ozvenu medzi skalami a keď nakreslíte snehové vločky a z neba začnú padať modro-žlté štvorce, neviete sa zbaviť pocitu, že nad krehkým papierovým svetom máte úplnú kontrolu a že ho v rukách môžete nešetrným zaobchádzaním pokrčiť.

Do Tearaway sú nenásilným spôsobom zakomponované aj ovládacie prvky. Na začiatku dokonca nepočíta vôbec so skákaním. Postupne sa naučíte meniť v malú guličku papiera, manipulovať s objektami prstami, pribudne lozenie po stenách natretých lepom, jazda na prasatách. Tearaway vznikla pre PS Vita a z toho dôvodu by nefungovala na inom systéme. Častokrát kombinuje ovládanie analogom s vyhadzovaním guličky do vzduchu bubnovaním do zadného panelu.

Ovládacia schéma neustále varíruje a obmieňa sa, čo vedie aj k nechceným smrtiam postavy. Niekedy nestihnete preložiť ruky a ťukať prstami do zadného panelu alebo zabudnete, že plošinky si k sebe posúvate gyroskopmi a padnete do prázdna. Hra si občas vyhradzuje aj právo uzamykať kameru a obmedzovať výhľad, čo pri náročnejších pasážach vytvára drobný zmätok. Zablúdiť sa však nedá, chodníček vpred je lemovaný konfetami, za ktoré si kupujete nálepky, šošovky a filtre do fotoaparátu.

Fotiť môžete prakticky kedykoľvek a koľko len chcete. Snímky sa dajú sharovať na sociálne siete alebo putujú priamo na osobnú stránku, kde sa zhromažďujú aj nájdené vystrihovačky. V 16 leveloch je cesta predom daná, zdržať vás môžu drobné úlohy ako hádzanie do basketbalového koša, výroba požadovaných doplnkov pre postavy alebo tajné cestičky, kde sa obvykle skrýva balíček konfiet. Pozbierať všetko v 16 leveloch nie je zložité ani náročné, samotné dohranie vám zaberie približne 7 hodín.

Tearaway kladie dôraz na prieskum a objavovanie papierového sveta ako boje, ktorým sa však nevyhnete. Obálka menom Iota alebo Atoi (podľa preferovaného pohlavia) čelí zdrapom papiera. Predierajú sa cez steny, vyskakujú zo zeme a útočia vždy v skupinkách. Hrdina nemá vôbec žiadne zbrane, keď sa uhne útoku, nepriateľ padne na hubu a zostane omráčený chvíľu ležať, čo je signál, aby ste ho dvihli a hodili na iného, čím sa ich zbavíte. Keď sa dostanete k harmonike, viete s ňou nasať zdrap a potom ho vystreliť. Tento nástroj sa dá použiť aj na roztočenie ventilátorov alebo odfúknutie listu papiera. No a potom je tu stále možnosť vniknúť do sveta prstami, rozmliaždiť nepriateľov alebo presunúť prekážku stojacu v ceste. 

Hra sa drží pevne hraníc materiálu, z ktorého je postavená. Nejde tam, kam ju nepustí papier. Neobsahuje žiadnych bossov ani frustrujúce pasáže, hranie je nenásilné a plné radosti a až do poslednej sekundy sa neprestávate diviť hravosti, akú Media Molecule napumpovali do každého kúta a objektu. Tearaway je síce z papiera, ale vznikla v počítačoch. Napriek tomu je vidieť na objektoch nepresnosti po strihaní, viditeľné plochy, kam sa nanáša lep, záhyby, diery aj miesta, kde bol povrch pokrčený a potom natiahnutý. Každý jeden drobný detail je vymodelovaný ručne, nie sú nahradené post procesmi, efektami ani si autori nezjednodušili život vzorovanými plochami.

Tearaway má neobyčajnú silu roztopiť skeptika a rozžiariť mu tvár úsmevom. Media Molecule sa podarilo vytvoriť ideálnu hru pre PS Vita nenásilnou integráciou všetkých hardvérových predností, obaliť ho dobrodružstvom, ktoré si vašimi zásahmi privlastňujete a zasadiť ho do krehkého, no hravého sveta, na ktorý len tak rýchlo nezabudnete.