Všimnete si to, aj keby ste nechceli. Pod vami sa rozťahuje metropola v objatí obranného múru chrániaceho krehké stavby zo skla a oceli pred nepriateľom zvonku. Výhliadková jazda zamestnáva zrak najskôr presklenenými fasádami, cez ktoré je vidieť do vnútra, kompozične správne umiestneným vodopádom a potom sa vrátite k tomu, čo si bojuje o vašu pozornosť, od kedy ste nastúpili do výsadkového modulu. Vo vetre plápolá popruh pre skobu. Je to jeden z momentov, kedy vám Killzone: Shadow Fall oznamuje, že beží na novom hardvéri a že na obrazovke sa toho bude diať oveľa viac.

A nemusíte čakať vôbec dlho. Vietor sa oprie do modrej plachty pokrývajúcej debny so zásobami na pristávacej ploche, veliaci dôstojník vám ukazuje póry pri štekaní rozkazov dva centimetre od mieridiel, úrovne sú posiate stovkami svetiel, štíty praskajú v oblakoch iskier, výbuchy zanechávajú po sebe hustý dym, podľa zvukov sa dá presne identifikovať, kde je nepriateľ a z ktorého miesta prichádza streľba, celé sa to hýbe bez viditeľného spomalenia, sieťový kód je luxusne stabilný a hra štartuje bez jediného loga a animácie a keď chcete rovno aj do multiplayerového zápasu.

Guerrilla Games s Killzone: Shadow Fall dokazuje, že patrí medzi technologickú špičku v rodine Sony Worldwide Studios. Launch tituly vznikajú v nezávideniahodných podmienkach s nedostatkom času a pri konštantnej neistote so zmeny hardvérových špecifikácií. Killzone: Shadow Fall je nielen najkrajšou PS4 hrou, ale aj ukážkovým príkladom zvládnutia novej technológie a jej online infraštruktúry. Zmení sa niečo, keď ju začnete hrať? Zmení. A veľa.

Killzone: Shadow Fall konštantne pripomína, že zvládne vykresľovať bez spomalenia tony efektov, čo na tom, že mnohé z nich nedávajú absolútne žiaden zmysel - svetlá visia vo vzduchu a široko ďaleko nie je žiaden zdroj, do plastového závesu v betónovej cele bez okien sa opiera neviditeľný prievan, zloduch nosí na sebe nezmyselné pásy igelitu. Guerrilla Games vytvorili na pohľad krásny svet, v ktorom nezostávajú takmer žiadne stopy po boji, iba naleštené plochy super moderných materiálov a svetlá. Sterilita kulís sa nesie naprieč celou hrou - sólo kampaňou aj multiplayerom, ktoré medzi sebou zdieľajú nielen prostredia, ale aj celé časti úrovní.

Killzone: Shadow Fall je typickou vojenskou akciou a ako taká má ľahko čitateľnú nosnú story, ktorá si požičiava premisu z nesmrteľného príbehu Rómeo a Júlia. Konflikt medzi ISA a Helghastami utíchol zničením ich domovskej planéty Helghan a medzi oboma rasami zavládol krehký mier, keď im bol ponúknutý azyl na planéte Vekta. Od seba ich delí iba vysoký múr a od vypuknutia nového konfliktu niekoľko sebeckých rozhodnutí a jeden hrdina - hráč.
Kampaň neprekvapí žiadnymi silnými momentami a je v podstate klasickou obohranou pesničkou plnou klišé, objaví sa v nej odlúčenia od rodiny, odriekanie poslušnosti, nevyhnutná pomsta a odhalenie zloducha od prvej misie. Sleduje kroky ľahko zabudnuteľného hrdinu Lucasa Keelana, ktorý ako jediný môže odvrátiť blížiacu sa katastrofu.

Desiatka levelov tvoriacich kampaň je otvorenejšia než na aké narazíte v iných FPS. Zaobídu sa bez spúšťačov a skriptovaných respawnov. Vojaci využívajú celú plochu mimoriadne členitých levelov štedro ponúkajúcich priestor na improvizáciu a trochu toho stealth postupu. Hra však kladie dôraz na používanie zbraní a na nejaké zhasínanie svetiel a tichú likvidáciu si môžete nechať zájsť chuť. Guerrilla Games príliš neexperimentujú, kampaň má štandardnú skladbu a je vystavaná na schéme, aká sa používa už roky - silnejúca skladba nepriateľov, ich častejší výskyt a modifikovaná výzbroj s aktívnymi štítmi a čoraz silnejší zbraňový arzenál. Úrovne umožňujú meniť aj spôsob, akým do prestrelky vstupujete. Nie je to úplný sandbox ako v Halo, avšak každá situácia sa dá vyriešiť inak a čím rýchlejšie sa zoznámite s obnoveným zbraňovým arzenálom, tým lepšie.

S novým režimom sa zmenila aj výzbroj, zbrane majú sekundárny mód streľby, pľujú sústredenú energiu, akcelerované projektily, rakety aj tradičné olovo. Nájsť si obľúbenú kombináciu nie je problém, pri silnejších nepriateľoch ich je však nutné obmieňať a využívať aj verného spoločníka - lietajúcu dronu OWL. Bez jej pomoci je takmer nemožné na vyšších obtiažnostiach zdolať úrovne. Drona poslúcha na slovo, vyšle EMP impulz, pokropí nepriateľov a dokonca poslúži aj ako štít či záchytný bod pre kladku pri zlaňovaní. Jej funkcie si prepínate na touchpade DualShocku 4, ale v prestrelkách by reakčný čas zvýšili priamo kontextové akcie bez potreby výberu módu.

Druhým spoločníkom v misiách je sniperka Echo, likviduje označených nepriateľov a čistí vám vpred cestu. AI však vidí na kilometer, takže akékoľvek pokusy o tichý postup sú čoskoro zmarené. Nepriatelia vedia presne kam páliť, zbadajú mŕtveho kolegu z nemožných uhlov a nikdy dávkou neminú. Strety sú mimoriadne intenzívne hlavne ak na scénu vstúpi obrnený stroj alebo je privolaná poplachom posila. Hra nezobrazuje pozície nepriateľov na minimape, túto schopnosť supluje radar, ktorý dočasne vysvieti hrozbu aj cez steny aj s doplnkovým informáciami o výzbroji a kondícii.

Drobným problémom kampane je navigácia, v prostredí nie sú jasné vizuálne prvky, ktoré by vám pomohli zorientovať sa. Často neviete, kam ísť a kde to hľadať. Na obrazovku si síce môžete vyvolať navigačný maják so vzdialenosťou od cieľa, no neoznačuje už objekty, kde máte napríklad hacknúť konzolu. Siedma misia je navyše vybavená problémom, vďaka ktorému ju musíte reštartovať celú, inak sa nedostanete z miestnosti.

Tempo nerozbíja iba hľadanie cesty vpred, ale aj časté momenty, kedy strieda hranie naračná zložka s cut-scénou alebo dialógom. Napätie budované dlhé minúty prestrelkou zabíjajú stŕpnuté postavy, zabúdajú gestikulovať, stoja vzpriamene, keď sa pod nimi hýbe zem, lusknutím prsta sa zatvárajú pretlakové dvere a do vesmíru si hrdina neberie vôbec helmu. Tieto a mnohé ďalšie drobnosti oberajú konflikt o vážnosť a zľahčujú situácie.

Guerrilla Games ešte pred vydaním Killzone: Shadow Fall otvorene hovorili o zmenách v multiplayeri, kde je všetko od prvého zápasu odomknuté - zbrane, špeciálne schopnosti pre každý z troch classov - Scout, Assault a Support. Ignorovaním tradičných skúsenostných bodov potrebných na odomykanie vybavenia sa docielilo vyvážení síl hráčov na mapách, o úspechoch rozhodujú schopnosti a znalosť mapy ako najvýkonnejšia zbraň či neviditeľnosť. Hlavným motivačným faktorom je 1500 challengov prepojených na používanie špeciálnych schopností, plnenia úloh, narábania so zbraňami aj ochota podporovať tím v boji. Zo sád challengov sú vytvorené misie, ktoré sprístupňujú rôzne šúčasti mieridlá, prídavky na zbrane, redukujú cooldowny a dĺžka trvania efektu povedzme neviditeľnosti, štítu alebo podpornej drony.

Zmenenú štruktúru má aj zoznam módov a režimov. Vstavaný editor umožňuje vytvoriť ľubovoľný playlist a nadefinovať si nielen povolené zbrane, ale aj počet životov, zakázať doplňovanie života a zobrazovanie nepriateľov na minimape alebo informácie o počte nábojov. Playlisty sú komunitnou záležitosťou, autori sa spoliehajú na to, že úvodnú chudobnú ponuku - tvorenú TDM a klasikou Warzone - nahradia užívateľské módy ako hranie iba s nožmi alebo jeden život a dosť.

Základ multiplayeru je postavený na cyklickej obmene misií v režime Warzone s dôrazom na tímovú spoluprácu pri bránení vlajky alebo kontrolného bodu. Vypadlo bránenie VIP osôb či vysoko dynamický Bodycount, ktorý fungoval ako rozhodujúci moment a dokázal zvrátiť výsledné skóre. Warzone má stále svoje čaro, ale jeho potenciál nie je vôbec rozvíjaný. Killzone: Shadow Fall ďalej trúfalo ignoruje co-op aj eventovo založený mód Operations z Killzone 3, kde sa posúval front z jedného konca mapy na druhý plnením úloh. Má to svoje dôvody, hráči preferujú TDM.

Killzone: Shadow Fall prenáša sériu na novú platformu. Začína nanovo, ale neposúva sa vôbec nikam. Má fantastický obal, ale vo vnútri nájdete obyčajnú vojenskú akciu s osekanou sieťovou hrou, na konci ktorej sa dočkáte obligátneho: “Gratulujeme vojak, dnes si zachránil veľa životov.” Možno to stačí na launch titul, ale FPS novej generácie si predstavujeme inak.