Castlevania má dlhoročnú tradíciu a minulý rok sa konečne udomácnila aj na PC. Bol to práve titul Lords of Shadow, ktorý - hoci s trojročným oneskorením, ale predsa - ukázal pôvaby univerza aj na tejto platforme. Pokračovanie s pánmi tieňa už prišlo simultánne na konzoly a PC, ale obsah ambicióznej dvojky hráčov trochu zaskočil a niektorých fanúšikov dokonca odpudil, ako svätená voda upíra. Nie je to preto, že by bola hra zlá, len je jednoducho trochu svojská a nie každý to dokáže akceptovať.
V Lords of Shadow sme sa stotožnili s Gabrielom Belmontom, členom Bratstva svetla, na jeho ceste za pomstou, ale aj s poslaním, zachrániť svet pred pánmi temnoty. Výprava neskončila podľa predstáv a Gabriel raz a navždy stratil svoju tvár. Stal sa krvilačným monštrom, Drakulom a prekliatie sa prenieslo aj na jeho rod. V dvojke však dostáva príležitosť na vykúpenie a tú mu prekvapivo ponúka Zobek, ktorý sa podieľal na jeho nešťastí. Draculova nekonečná trýzeň sa má skončiť, keď porazí Satana, ktorý prináša novú apokalypsu.
Dracula sa ocitá v modernom svete, kde sa premávajú automobily, do noci svietia nablýskané reklamy a z efektne rozbíjaných hydrantov strieka voda do špinavých ulíc. V tomto prostredí sa stretáva s démonmi, ale aj bojovníkmi v oceľovom brnení, ktorí po ňom okamžite strieľajú, alebo sa mu vyhrážajú kovovou päsťou. Vďaka amuletu, ktorý na určených miestach vyvoláva sprievodcu - bieleho vlka, sa však dokáže preniesť aj do podzemia a svojho starobylého hradu, kde to vyzerá stále tak, ako kedysi. Ale ani tam princ temnoty nie je v bezpečí, hoci má v boji so Satanovými učeníkmi výhodu domovského prostredia. Navyše sa stretáva s postavami zo svojej minulosti, ktoré boli kedysi dôležitou súčasťou jeho života - alebo skôr života Gabriela Belmonta. Príbeh nie je excelentný, ale vcelku dobre prevedie hráča až do finále, ktoré však neuspokojí a súboj s posledným bossom nie je dostatočnou satisfakciou. Na druhej strane, oceníte otvorenejšie prostredie, kde sa môžete pohybovať bez výrazných obmedzení.
Dvojka používa poupravený systém boja z pôvodnej hry. Primárnou zbraňou je tieňový bič, ktorý je alternatívou kríža s reťazou. Užitočný je aj meč, ktorý využíva na efektné útoky - a hlavne doliečenie v boji - modrú energiu - void. Červená energia chaosu zas rozpáli pazúry, ktoré sa hodia na rozbíjanie nepriateľských štítov. Energie sa najčastejšie dopĺňajú absorbovaním orbov, ktoré vytrieskate z tiel nepriateľov, ak sa v boji úspešne vyhýbate ich protiútokom. Pritom si treba zvoliť, či si doplníte modrý alebo červený zásobník. Maximálna kapacita energií sa zvyšuje zbieraním červených a modrých kryštálov, ktorých musíte na vylepšenie nájsť vždy päť.
V boji sa vo veľkom uplatnia kombá, tvorené kombináciou tlačidiel. Oslabení nepriatelia sa dajú chytiť a potom sa objavia známe prelínajúce sa kruhy a treba v správnej chvíli stlačiť tlačítko, aby ste dorazili obeť, prípadne sa doliečili. Nové útoky, či už na zemi alebo vo vzduchu, však treba najskôr prikúpiť a odomknúť na stránkach denníka. Dajú sa aj vylepšovať a pritom zohráva úlohu úroveň majstrovstva s jednotlivými zbraňami. Tá stúpne po vyzbieraní dostatku zdrojov, získaných častým používaním jednotlivých komb.
Hlavný hrdina sa často šplhá na múry a veže a aj tentoraz preskakuje z jedného záchytného bodu na druhý. Možné úchyty sú väčšinou nenápadne označené, ale keď už visíte, ďalšie stupienky sa dajú zvýrazniť, takže viete, kam skočiť a preliezť. Okrem toho sa občas musíte rozhúpať na zavesených plošinách. K zdolaniu ďalších nástrah už sú potrebné aj sekundárne útoky a doplnky. Pozornosť hliadok odpúta vyvolaný kŕdeľ netopierov. Vrhacie dýky prerušia elektrické vedenie, takže Draculu nezraní prúd a pri použití void energie sa zmenia na ľadové strely. Tými sa dá zmraziť tečúca voda, čím sa dočasne vytvorí nová stena na šplhanie, dokážu však aj spomaliť nepriateľov. Účinné sú aj ohnivé dýky s chaos energiou. Neskôr sa hodí zmena Draculu na hmlu. V tejto podobe je nakrátko nezraniteľný, navyše prejde cez mreže a dostane sa na inak neprístupné miesta. V pokročilej fáze dostane hrdina aj krídla, ktoré mu umožnia prekonať o niečo dlhšiu vzdialenosť, ako pri bežnom skoku.
Možností je síce dosť, ale niektoré obľúbené, ako napríklad osedlanie pavúkov a kreatúr, sú úplne vypustené. Tvorcovia sa to snažili kompenzovať stealth prvkami, ktoré ale nemusia sadnúť každému. Hra tak čiastočne inklinuje k špionážnym hrám ako je Thief. Castlevania to však so zakrádaním nepreháňa a jedná sa skôr o spestrenie medzi akčnými pasážami. Pri tomto nenápadnom postupe sa uplatní hmla a netopiere, ale aj transformovanie Draculu na krysy. Najskôr sa treba dostať na predurčené miesto v tieni a vzápätí sa už podpletáte pomedzi nohy strážcov v podobe potkana. Lenže pozor, pretože aj keď po vás hliadky nestrieľajú, môžu vás úmyselne zašliapnuť. Našťastie prežijete dovtedy, kým pobehuje aspoň jeden z čeliadky hlodavcov, ktorú vediete. V podobe potkanov sa dostanete do úzkych dier a kanálov, ktoré vedú na zabezpečené miesta. Cestou môžete prehryznúť nejaký kábel a tak zrušiť ochranu. Do podoby Draculu sa vrátite na ďalšom mieste v tieni, čo môže byť aj za chrbtom strážcu alebo vedca. Vtedy sa prikradnete odzadu a dočasne prevezmete nad dotyčným kontrolu. Takto môžete nenápadne prejsť cez strážený areál a aktivovať spínače.
Lords of Shadow 2 opäť obsahuje množstvo súbojov s bossmi. No hoci sa jedná o zaujímavú zbierku protivníkov, od démonov, cez gorgóny, až posadnutého výrobcu hračiek, nepredstavujú až takú výzvu ako v pôvodnej hre. Väčšinou treba využívať smrtiace kombá dovtedy, kým silný protivník nebude na nule. Boss pritom privoláva posily, alebo zbežne používa útoky, ktoré sa nedajú vykryť a musíte obratne uhýbať. Stlačenie presne určeného tlačidla v kritických momentoch sa zachovalo vo veľmi obmedzenej miere a už len symbolicky. O veľkolepom boji v štýle bitky s titanom, po ktorom ste šplhali v pôvodnej hre a postupne ste ho ochromovali, môžete len snívať. Predtým ste v bitke s bossom neraz strávili aj viac ako polhodinu a bol nutný opakovaný reštart, ale v dvojke vám niekedy stačí päť minút. Oproti iným hrám sú to stále nadštandardné potvory, len to už skrátka nie je také úchvatné a víťazstvo nie je také opojné, ako kedysi.
Tvorcovia poľavili aj v hádankách a rébusoch. A poriadne. Puzzle prvkov je v hre veľmi málo. Sú skôr symbolické a veľmi ľahké. Z toho mála zaujme vyberanie postáv a kulís pri hraní bábkového divadla. Väčšinou však narazíte na fádne puzzle ako je skladanie Zrkadla osudu z úlomkov, ktoré sa dajú otáčať. Hra sa tak obmedzila na priamočiaru akciu, občas pribrzdenú stealth prvkami. Nie každý sa s tým uspokojí, hoci dvadsať hodín v hre, kde môžete objavovať bonusy aj po jej dokončení, je slušná doba. Škoda, že väčší priestor nedostala aspoň kooperácia s AI spojencom. Na pár kratučkých minút budete mať pri postupe spoločníka, ktorého niekedy musíte vyzvať, aby stlačil páku alebo vám podal ruku pri lezení na múr. Je to celkom príjemná, ale naozaj len kratučká vsuvka, ktorú tvorcovia ďalej nerozvíjali.
Ovládanie v hre je prakticky identické ako v prvej časti a ovládač môžete, ba priam musíte používať aj v PC verzii. Je síce možné použiť klávesnicu a myš, lenže toto ovládanie je nedopracované. V denníku sa mi jednoducho nedali používať všetky funkcie, ani pri zmene klávesových nastavení. Napriek tomu som v boji používal klávesnicu, ale pri listovaní v denníku som uprednostnil ovládač. Dokonca aj nápoveda v hre ukazovala iba tlačidlá ovládača a ignorovala PC nastavenia. Zlepšila sa aspoň kamera, takže teraz si myšou alebo páčkou nastavíte uhol pohľadu a vidíte to, čo chcete a potrebujete vidieť.
Graficky hra od minula veľmi nepokročila, ale na PC môžete hrať aspoň pri vysokom rozlíšení s HD textúrami. Osobne mi spracovanie hry vyhovovalo, hoci Gabrielov červený plášť je už príliš okukaný a hrdina mohol byť vymódený trochu inak. Hra plynulo pobeží aj starších počítačoch pri 60 fps. Hudba je štýlová a dabing slušný, Zobeka opäť nadaboval Patrick Steward. Možno vás poteší, že si v nastaveniach hry môžete vypnúť quick time eventy.
Lords of Shadow 2 poskytuje dlhé hodiny zábavy, nesadne však každému. Niektorí tento titul zavrhnú a odsúdia a hre by najradšej zatĺkli kôl do srdca. Už preto, že narušuje zabehnuté princípy série. Ak však k novej Castlevanii pristúpite bez predsudkov, čaká vás príjemný zážitok, ktorý stojí za váš čas. Pravdaže, nie je to také megalomanské a jedinečné ako pôvodná hra, ale Draculov temný šarm účinkuje. A potom je tu ešte zvedavosť a možno by ste radi vedeli, či sa Gabrielovi podarí sňať prekliatie a nájsť vytúžený pokoj. Ak sa napriek všetkému nedokážete stotožniť s hlavným hrdinom, prekážajú vám stealth prvky, na PC vás irituje ovládanie, alebo máte iné výhrady, uberte si z hodnotenia jeden bod.
