Castlevania: Lords of Shadow 2

Úvod
Túto recenziu by som chcel napísať bez spoilerov. Všetci milovníci Lords of Shadow určite poznajú starého dobrého Belmonta. Pohľad na nového hrdinu, ktorý síce vyzerá ako milovaný Gabriel možno niekoho prekvapí, no tentokrát sa jedná o Draculu. Dramatický vývoj a úpadok protagonistu niektorým hráčom ušiel a tak iba poviem, že Gabrielov osud nebol jednoduchý a na konci ho nečakala spása, ale zatratenie.

Takže, čo nás čaká v novom dobrodrúžstve? Ako prvé určite všetkým udrie do očí hrateľná postava, aj keď sa nejedná o zmenu markantnú, Draculova osobnosť je podstatne odlišná od Gabrielovej nátury. Či sa jedná o masakrovanie nepriateľov, premýšľanie alebo vystupovanie. Platformovanie ostalo, aj keď podstatne menej, ako sme boli zvyknutí. Súboje zaznamenali vylepšenia o ktorých sa rozpíšem neskôr. Veľká zmena prišla s kamerou, ktorú je teraz možné ovládať manuálne a nie je fixná ako to bolo v predchádzajúcom diely. Ako posledné by som spomenul miesto odohrávania, teraz máme dve: Draculovu prítomnosť a minulosť. 



Nový začiatok
Hra začína útokom na Draculov hrad a že je to majestátna stavba. Ocitáme sa v nemŕtvej koži pána hradu a hneď tu musím vývojárom dať prvú pochvalu. Dracula je zaujímavá postava, oproti Gabrielovi, ktorý toho veľa nenahovoril a celý čas iba v tichu trpel je to veľký krok vpred. Nie žeby bol Dracula extra zhovorčivý, jeho auru a charizmu je cítiť všade, vyžíva sa v ničení a zabíjaní. Gabriel zanikol a povstal z neho princ temnoty a je sa na čo pozerať. Tým nechcem povedať, že ako postava je perfektný alebo žeby nespravili žiadnu chybu. Hrať za upíra som si užíval podstatne viacej, ako za člena rádu svetla. Takisto sa k zlepšeniu pridal aj dablér a teraz som nepremýšľal každých pár minút, ako by sa mu hodil hlas niekoho iného ako tomu bolo v jednotke.

Keď sa dostanete cez prvých nepriateľov a odrazíte útok prídete asi na tri veci.
Prvá je, že kamera vám neustále ukazuje smer, kade sa máte vydať a čo spraviť, čo by vôbec nevadilo, ide predsa o tutorial. Problém je v tom, že kamera bude počas celej hry ukazovať čo a ako a záber bude trvať pár sekúnd, pripadal som si, akoby som mal zapnuté rady pre nováčikov a nemohol ich vypnúť.
Druhá je v miernej dezorientácii, nemyslím pohybu, našťastie s príchodom klasickej kamery sa tento problém stal minulosťou. Budete stratení v príbehu, nemáte poňatie, prečo na vás útočia, kto to je a prečo zrazu skáčete do prítomnosti. Otázky sa zodpovedia až ku koncu hry, ale aj tak to môže byť pre niekoho priveľa otáznikov v tak krátku chvíľu. Akonáhle porazíte prvého bossa tak vás uvíta desať minútová expozícia príbehu, ktorá by sa dala zhrnúť do pár viet a dovolím si tvrdiť, že povedali aj veci, ktoré vôbec nemuseli a vôbec nemali čo do činenia s ďalším príbehom.
Tretia je v jednoduchosti. Hráči, ktorí prešli prvý diel budú mierne sklamaní s obťažnosťou nakoľko je naozaj veľmi ľahká. Keď ste mali v predchádzajúcom dobrodrúžstve čo robiť aby ste prežili na strednej úrovni, tak tu nebude problém ani na najťažšej. Niekedy síce vyskočí výzva, ale nejde o nič extrémne.

Dostávame sa teda do prítomnosti, ktorej som sa obával. Hneď ako som uvidel prvý trailer a videl autá, moderne oblečených ľudí a budovy plné elektrických svetiel, tak som sa musel chytať za hlavu a premýšľať, prečo to vývojári spravili. Bol som veľmi milo prekvapený, že mi moderná doba vôbec nevadila. Ale mám k nej samozrejme zopár poznámok. Začnem tým dobrým.

Art štýl je fantastický, stará katedrála, gotické budovy, vysoké veže spoločne s nádhernou grafikou a osvetlením vyťažili maximum a atmosféra je výborná. Inými slovami, keď ste na povrchu alebo v starých budovách, cítite sa ako doma a vôbec vám nevadí moderné ladenie, aspoň mne nie. Taktiež je svet otvorený s rôznymi tajomstvami a možnosťami vylepšovať svoju postavu. Môžete sa vrátiť s novými schopnosťami a dostať sa na miesta, kam ste doteraz nemohli. Teraz ale k tomu, čo sa mi nepáčilo.

Hrozné, opakujem hrozné misie v útrobách továrni... alebo čo to vlastne bolo. Sú nenápadité, nudné a ničím vás nezaujmú. Všade sú iba trúbky a mechanické dvere, kam sa podel ten famózny štýl, úchvatné pohľady a detail na každom kroku? Nie, preč s tým, toto nemalo čo robiť v Castlevanii.

Stealth misie... kde začať. Chcel by som podotknúť, že zo začiatku mi vôbec nevadili, boli odôvodnené a celkom zaujímavé, keďže sme nikdy nič podobné nevideli. Čím ale šla hra ďalej, tým viacej sa ukazoval tento aspekt ako najslabší.
Po prvé nejde ani o samotný stealth, ten tam prakticky nie je. Idete jedným možným spôsobom a tým to hasne.
Po druhé zmysel zakrádania sa bol v tom, že Dracula ešte nebol pri plnej sile a tak by ho silnejší démoni jednoducho premohli. Prečo ale sa pred nimi skrýval, keď v neskorších fázach hry zabíjal najmocnejších démonov? Tak isto pridali do hry posadnutie istých osôb počas týchto pasáží. Využijete to iba keď sa to hre hodí a všetka logika ide skrz okno. 

Vedel by som si predstaviť veľa rôznych hádaniek a inteligentných hlavolamov ako to bolo v predchádzajúcom diely, nanešťastie tu nič také nie je. Čo je obrovská škoda, pretože ďalšia novinka je akási mini hra v tele krýs a po tom priamo volali. Narazíte asi na päť alebo šesť hádaniek počas celej hry, nemusím ani hovoriť, že sú až primitívne ľahké. Podotkol by som ešte mierne problémy pri hraní na pc, budete vídať tlačidlá na Xbox a to vám zo začiatku bude poriadne liezť na nervy.

Osobne ma nikdy nebavilo skákať po okolí ako opica a hodinu vyčkávať na správne načasovanie skoku pri nejakej prekážke, v jednotke ma to celkom bavilo, ale tu veľa skákačiek vypustili. Spojiť to s viacerými možnosťami postupu, nejakú logickú hádanku k tomu a mali by sme milé spestrenie. Aj keď nikdy mi nešlo do hlavy, prečo nepreletí všetky prekážky ako netopier... asi príliš analyzujem.



Nech krv spieva
Súboje, oh áno, teraz sa dostávame k pravému jadru hry. Minulé Gabrielovo putovanie bolo vyznačené výbornými súbojmi a epickými bitkami s bossmi. Aké sú súboje v Lords of Shadow 2? Parádne.

Namiesto bojového kríža máte krvavú náhradu, ktorá reže takisto dobre. Svetlo a chaos teraz nerozosievame chladnou oceľou, ale máme dve nové zbrane s vlastnými animáciami. K tomu sa pridal systém mastery a bol som nadšením bez seba. Používanie schopností vám napĺňa mastery až kým dosiahnete ďalšiu úroveň a tým si zvýšite poškodenie tou zbraňou. Využívanie toho istého komba vám teda nedá najlepší výsledok, treba kombinovať, vymýšľať iné stratégie a pomocou skúsenostných bodov udelených za objavovanie a zabíjanie odomykať nové útoky. Stromy schopností sú košaté a výborne navrhnuté.

Čo musím veľmi vyzdvihnúť je možnosť poraziť akéhokoľvek nepriateľa akoukoľvek zbraňou. V iných hrách vám dajú nových súperov, ktorí sú neporaziteľní istým druhom zbraní a tak vás nútia, aby ste používali nové. Jediné obmedzenie ktoré vás tu čaká sú brnenia a štíty, ktoré sa dajú zničiť iba istým spôsobom, ale nemusíte ich ničiť. Môžete svojho soka preskočiť a rozbičovať mu chrbát na jemné filé alebo s pomocou pazúrov chaosu vymlátiť všetky šunky ako na nedeľný obed.

Namiesto dorážania nepriateľov je tu elegantnejšia možnosť doplnenia si zdravia na lahodnom krku obeti. Pridali sa špeciálne projektily na zamrznutie nepriateľov alebo na ich poškodenie. Plus ešte existujú predmety, ktoré vám zjednodušia život pri súbojoch, ale tie som nikdy nepoužíval.

Čítal som veľa recenzii, kde kritizovali bossov, tu asi pôjdem proti prúdu a poviem, že mne sa páčili viacej bossovia tu, ako v jednotke. V prvom diely ste večne po niečom lozili a celý súboj bol iba o quick time eventoch. Až na výnimku zopár bossov ma nikdy tie súboje nebavili. Tým nechcem povedať, žeby boli zlé, boli epické, to ale neznamená, že ma bavili. Tu proti všetkým bojujete a aj keď nie sú takí zaujímaví ako by mohli byť, alebo nemajú toľko útokov, stále ste to vy, kto ich ničí, nie stlačenie správneho tlačidla v správny moment. Aj keď ani tomu sa nevyhnete.



Chaos a hnev
Príbeh, tu si nie som istý, ako ho správne opísať. Niektoré momenty boli naozaj vynikajúce a iné ma nechali v stave wtf did I just watched? Pekne poporiadku.

Zápletka je jednoduchá, nájsť Satana a zničiť ho, pripadá vám to povedomé? Samozrejme musíte zistiť veľa vecí ešte predtým, túlať sa v minulosti a objavovať mozaiku udalostí.
Teraz začnem od toho zlého.

Logika... áno, podivný argument, ale keď sa začnete zamýšľať nad motiváciou postáv a ich činmi, budete neraz bezradní. Stealth pasáže vynechám, tie o logike ani nepočuli. Keď sa budete chcieť vrátiť do minulosti (alebo predstavy minulosti), potrebujete oltár a medailón vlka. Že taký oltár nájdete vo farmaceutickej firme vynechám z tejto problematiky. Keď to všetko máte a vrátite sa do Draculovho hradu (ten je mimochodom nádherný, okamžité povýšenie človeka, ktorý ho navrhol). Keď sa budete vracať naspäť, je treba to isté. Avšak po pár hodinách hrania zrazu nepotrebujete vlka ani oltár, stačí iba dotyk jednej osoby, čo by som dokázal prehrýzť, kedy to tak bolo vždy. Ono to tak ale nie je, niekedy sa aj bez pomoci tejto osoby budete prenášať hore-dolu akoby ste hrali Portal. Pochopil by som to, keby to zvalili na narastajúcu silu Draculu, ale ani to nie je ono, pretože neskôr bude zase potrebovať pomoc vlka.

Postavy z Gabrielovej minulosti sa ukazujú a vôbec nie je vysvetlené, čo tam robia a prečo sú tam. Maximálne si môžeme domyslieť, že sú to jeho projekcie alebo samotné miesto je magické a vytvára ich. Keďže halucinácie by pravdepodobne nemohli ponúknuť vlastnú krv alebo fyzicky pomáhať, tak to zhodím teda na mágiu a nechám to tak.

Ďalším problémom je časté striedanie medzi časmi. Akoby si vývojári mysleli, že nemôžu nahnevať fanúšikov klasickej Castlevanie, ale potom zase o pol hodinu nemôžu kašlať ani na vlastné zámery a tak vás hodili opäť do prítomnosti. Je to dosť chaotické, nejde ani tak o zlé rozprávanie príbehu, ide o nevysvetlenie zákonov univerza, v ktorom sa nachádzame. Nevieme, kam siaha moc postáv a čo dokážu, zrazu sú tí najsilnejší a hneď na to zase najslabší. Nie je v tom konzistencia a z toho potom vzniká veľa nepochopenia. Keď si zahráte prvý diel, tak je vám všetko jasné bez vysvetľovania. Dokonca aj plot twist na konci dáva zmysel, aj keď ste s tými postavami nestrávili žiaden čas.
V Lords of Shadow 2 budete zmätení, keď sa začnete zamýšľať nad príbehom. Ku koncu sa to zlepší a po odhalení jedného detailu a následného Total Recallu hra naberie obrátky a ja som sa nemohol dočkať vyvrcholenia. Koniec samozrejme nevyzradím ale musím povedať, že som sklamaný. Posledný boss vôbec nie je zložitý a hra sa uzavrie dosť otvorene. Nehovoriac o tom, že Satan bol podstatne zaujímavejší minule.



Symfónia noci
Grafika je na veľmi vysokej úrovni, všetky monštrá, postavy, architektúra a (ne)zničiteľné veci vyzerajú výborne. Viackrát som sa pristihol, že som sledoval bradu hlavnému predstaviteľovi alebo počítal znamienka inej. Je dobré vidieť, že sa zamerali na detaily a nepoľavili do konca. Jediné, čo mi prekážalo boli spomínané podzemné misie, ktoré vyzerali ako z inej hry a opakujúci sa design nepriateľov. Inak som s grafikou nemal žiaden problém a iba sa kochal nádhernými pohľadmi na okolie.
Treba taktiež vyzdvihnúť hudbu, nesie sa v podobnom štýle ako minulý diel, mohutné chorály a epická hudba je presne to, čo Castlevanii pristane. Nebolo by na školu spraviť ešte pár minút novej hudby, lebo po pár hodinách sa veľmi rýchlo opočúva, keďže sa jedná o podobný motív.



Záver
Castlevania: Lords of Shadow 2 je veľmi rozporuplná hra, na jednej strane má fantastický súbojový systém, technické spracovanie, zaujímavejšieho hlavného predstaviteľa a zbavila sa prekliatej fixnej kamery. Na strane druhej je tu otravný stealth, podzemné misie, chaotický príbeh a nenaplňujúci záver.
Celkovo sa jedná o hru, ktorú sa oplatí zahrať aj keď spravila pár krokov späť. Herná doba sa pohybuje okolo pätnásť hodín a až na nudné pasáže sa jedná o príjemne strávený čas. Ak by ste sa pýtali, či je Lords of Shadow 2 lepšia ako predchodca tak odpoveď je jasné nie. Kvôli tomu ju ale odsúdiť je vrcholne stupídne. 

Klady
+ Súbojový systém
+ Grafika
+ Hudba
+ Dracula
+ Herná doba

Zápory
- Záver
- Chaotický príbeh
- Niektoré aspekty v prítomnosti
- Stealth
- Absencia výzvy a logických hádaniek

Výsledné hodnotenie: 7/10