Zdá sa, že vydávanie rôznych remastrovaných edícií a HD verzií starších hier sa stáva veľmi módnou záležitosťou. Naposledy nám rukami prešla napríklad prerábka Final Fantasy či Dead Nation. Do rovnakého súdku patrí aj Strike Suit Zero: Director's Cut, ktorý je založený na hre z minulého roku Strike Suit Zero (ktorá sa, mimochodom, zrealizovala aj pomocou úspešnej kampane na Kickstarteri).

Režisérka alebo nerežisérska verzia, obe sledujú osudy vesmírneho pilota Adama, ktorý sa na sklonku 23. storočia snaží ako člen armády United Nations of Earth zastaviť postup armády kolonizovaných svetov. Tá tiahne známym vesmírom s jediným cieľom - pomocou artefaktu zvaného Relic zničiť Zem.

Ako pilot obyčajných stíhačiek by ste proti ohromnej presile nikdy nemali šancu. Adam ale stretáva umelú inteligenciu nazvanú príhodne Control, ktorá mu podaruje špeciálny stroj – Strike Suit. Ten by sme mohli prirovnať k transformerovi. Po nazbieraní dostatočného množstva energie sa dokáže na krátky moment premeniť na akéhosi robota. V tomto režime má síce obmedzenú pohyblivosť, no dokáže zo všetkého naokolo narobiť doslova sekanú vďaka ohromnému arzenálu ničivých zbraní.

A veruže tie zbrane budete potrebovať. Strike Suit sa radí k tým vesmírnym simulátorom, respektíve strieľačkám, kde rozhovory, obchodovanie ani vedľajšie questy nenájdete. Priletíte do sektoru, zbadáte 20, 50, 100, 150 nepriateľov a všetkých ich rad za radom vykosíte. Ideálne sa k tomu hodí práve Strike Suit, no siahnuť môžete aj po konvenčných stíhačoch a bombardéroch.

Náplne všetkých 13 misií spočívajú v jednoduchom označovaní a ničení primárnych a sekundárnych cieľov. Postačí vám zavesiť sa za nepriateľa a vypustiť navádzanú raketu, prípadne ho doraziť niektorou z projektilových alebo plazmových zbraní. Keď si spomeniem, ako som pred 300 rokmi v Xwing vs. Tie fighter musel distribuovať energiu medzi systémami, aby som prežil na bojisku, alebo vo Freelancerovi skenoval nepriateľské lode, pripadá mi jednoduchá náplň misií SSZ veľmi neuspokojivá. Dokonca aj na väčšie lode útočíte úplne bezhlavo. Okrem zbraní sa nedajú zamerať žiadne podsystémy, takže postupné ničenie štítov, motorov a riadenia nehrozí. Výnimkou v hrateľnosti je iba posledná misia, ktorá je ale paradoxne ešte horšia ako všetky pred ňou.

Jediným obzvláštnením sú bočné úlohy, ktoré sú vám ponúknuté pred začiatkom misie a ich splnenie znamená upgradovanie vašej raketky, respektíve obohatenie vašej zbrojnice o nový kúsok. Väčšinou treba niečo stihnúť do určitého času, zničiť celú nepriateľskú letku, ochrániť konkrétny stroj a podobne.

Vráťme sa ale k schopnostiam Strike Suitu. Okrem primárnych zbraní (plazma, projektilové kanóny, EMP lúče) si pod krídla môžete navešať rôzne typy rakiet, od rýchlych navádzaných striel vhodných proti stíhačom až po obrovské a pomalé torpéda. To ale na raketorobotovi nie je najzaujímavejšie. Keď sa vám podarí zostreliť dostatok nepriateľov, Strike Suit sa dá prepnúť do špeciálneho módu, v ktorom za pomoci automatického režimu vyhľadáva a ničí všetkých oponentov v dosahu. Možno to znie ako presný opak nášho reptania na zjednodušené súboje, ale na rozloženom Strike Suite a protivníkoch, rozdelených sa na elementárne častice všade naokolo v priebehu pár sekúnd, naozaj niečo je.

Ak už náhodou vlastníte pôvodnú verziu hry, iste sa pýtate, prečo by ste mali do značky investovať opäť. Podľa autorov je hlavných dôvodov niekoľko. Vďaka mierne prerobenému príbehu sa v Directors Cut dostanete k Strike Suitu oveľa skôr ako v originálnej verzii. Dostupné sú taktiež verzie „obleku“, ktoré pôvodne existovali len ako bonus pri objednávke v Kickstarter kampani. Zvýšil sa počet checkopointov v misiách a najmä pribudlo niekoľko nových levelov z DLC Heroes of the Fleet. Stojí to za to? Podľa nás ani veľmi nie.

Veľkým lákadlom mala byť tiež nová grafika. Keď ale budete prelietavať okolo fregát nepriateľa, ktoré vás svojou majestátnosťou a priehrštiami detailov mali uchvátiť, asi si pomyslíte pravý opak. Všetky modely by potrebovali rádovo viac polygónov a oveľa detailnejšie by tiež mali byť textúry. Rovnako plocho pôsobí i dabing. Totálnu absenciu citu vieme pochopiť u Control, no u umierajúcich pilotov v práve vybuchujúcich lodiach by sme podobnú hodnotu sebakontroly skutočne nečakali. Jediný aspekt, ktorý unesie aj náročnejšiu kritiku, je hudba od Paula Ruskaya, ktorý okrem iného robil soundtrack pre Homeworld.

Zhruba 6 hodín, ktoré budete potrebovať na Adamovu kampaň, si môžete predĺžiť priloženým DLC balíčkom a opakovaním príbehových misií. Vyššie skóre a plnenie vedľajších úloh vám prinesie posun v celosvetových rebríčkoch a odomkýnanie ďalšieho vybavenia. Multiplayer však v hre úplne chýba a práve súboje viacerých živých hráčov mohli priniesť toľko potrebné vykúpenie zo sivej fádnosti kampaňových misií.

Strike Suit Zero: Director's Cut nemôžeme s pokojným svedomím odporučiť ani novým hráčom a už vôbec nie tým, ktorí uvažujú o upgrade pôvodnej verzie. Akože HD grafika (na PC už bol vydaný patch, ktorý najhoršie chyby opravil) a nudné misie, na čele s úplne nepochopiteľne nepochopiteľnou poslednou, robia z hry východisko z núdze iba pre tých, ktorí čakajú na akúkoľvek vesmírnu strieľačku dlhšie, než je v ich silách.