Nekonečné debaty o umeleckom prínose hier sa často zvrhávajú v neoblomné presviedčanie o svojej jedinej pravde. Na rovinu si však môžeme povedať, že do umenia sa zábava zložená z jednotiek a núl zaradiť zatiaľ nemôže, hoci má ruku na kľučke - už len otvoriť dvere do kultúrneho sveta. Jedno však virtuálnej zábave nemožno uprieť - pri správnej konštelácii hviezd dokáže pútavo rozprávať príbehy a pohltiť, predstaviť zaujímavú myšlienku a priniesť posolstvo, postaviť pred hráča nepríjemnú dilemu. Nie je to umenie, ale čarovným slovíčkom označovaná pôsobivá atmosféra.

Child of Light od montrealského UbiSoftu ašpiroval na vyššie uvedené ocenenia. Veľkohubé prehlásenia o umeleckej hodnote ale môžeme pokojne hodiť za hlavu a reči o nezávislom projekte prepočujeme, pretože hra nevznikala kdesi v skromných kanceláriách. Ostane pred nami nádherná vec. Skutočne prekrásna, úžasne spracovaná, avšak nemýľme si to s umením. Takže máme pred sebou ((aspoň na prvý pohľad) úžasnú, akoby vodovými farbami maľovanú plošinovku. Rozprávkový príbeh, ktorý v skutočnosti ani nie je arkádou, ale skôr JRPG pre nenáročných. Vec sa má tak, že s "pandrlákom" beháte (a lietate) po fantáziou vytvorenej krajine a pasujete sa, niekedy s obyčajnými, inokedy podivnými monštrami, ťahovým spôsobom v štýle Final Fantasy. Niežeby to vadilo, len keby atmosféra nedostávala nepríjemné facky. Na tvár a navyše zozadu.

Začneme ale tým najlepším, hoci o grafike väčšinou padajú slová skôr v závere recenzií. Je úžasná, pôsobivá a podmanivá. Nádherné prostredia sa striedajú dostatočne rýchlo, level design je zvládnutý na jednotku. Niektoré scenérie uchvátia a v UbiSofte sa nebáli riskovať a načreli aj do temnej až depresívne ladenej palety farieb. Lepší dôkaz o tom, že fotorealistické spracovanie nie je vrcholom vizuálnej hostiny v hrách, zrejme nenájdete. Vôbec vám nebude vadiť, že postavy sú akoby vystrihnuté z papiera a vlepené do krajiny, ani ich trhanejšie animácie. Nie nadarmo sa hovorí, že skutočne nádherné animované rozprávky od Disneyho boli dovtedy, kým sa do toho nezačala montovať počítačová grafika. Hudobné motívy sú skôr komorné a jednoduchšie melódie si nebudete všímať, no plnia svoj účel. Hovoreným slovom sa šetrilo a nikomu chýbať nebude, takže si väčšinu dialógov poctivo prečítate.

Rozprávková story ako z pera bratov Grimmovcov nám predstaví Auroru, malú princeznú, v koži ktorej sa vyberieme na dlhú cestu za záchranu kráľovstva Lemuria, rodiny a vlastne všetkého dobrého. Príbeh sa nesnaží zaujať originalitou alebo interesantným nápadom. Kráľovná je otrávená, kráľ si vezme novú ženu a z nej sa neskôr vykľuje temná čarodejnica, kedysi dávno odsúdená a poslaná do vyhnanstva. Nič netušiaca Aurora upadá do bezvedomia, jej otec chradne a nevládne, takže to treba dať všetko do poriadku. Najprv si nájdete priateľov v krajine fantázie, aby ste sa mohli po návrate do skutočnosti postaviť proti zlej macoche. Zaujímavý je prístup samotného rozprávania. Statické obrazovky s dialógmi nesršia originalitou, no rozhovory vo veršoch tu skutočne nemáme každý deň.

Nenechajte sa oklamať, do klasickej arkády s množstvom preskakovania prekážok sa Child of Light vôbec nehrnie. Nestrácate životy za pády, a to už len preto, že vám po prvom príbehovom akte narastú krídla a Aurora môže voľne lietať krajinou. Nájdete v nej desiatky truhlíc plných drahokamov, no hlavne nepriateľov. Čakajú na svojich miestach, kým do nich nevrazíte a nevyzvete ich na súboj, nič viac za tým nehľadajte. Vašim verným pomocníkom a mentorom je lietajúca svetluška Ignicius. Nielenže poslúži ako lampáš v temných priestoroch, ale zbiera inak neprístupné bonusy. A to najlepšie na záver - ovládate ju myšou, takže sa môžete krčiť za jednou obrazovkou so spriaznenou dušou ako za starých čias a nudiť sa nebude ani jeden. Ovládanie zvládne pohodlne aj jeden hráč, no poznáte to, niektoré veci sú lepšie, ak ich robia dvaja.

Pristúpme teda k tomu najdôležitejšiemu - ťahovému systému boja. V spodnej časti obrazovky sa nachádza dôležitá lišta zobrazujúca poradie jednotlivých bojovníkov. Odlišujú sa od seba nielen povolaním a spôsobom útočenia, ale aj časovým limitom, za ktorý môžu znovu vykonať vami zvolenú akciu. Naraz môžete ovládať len dvoch, no v partii môžete kedykoľvek vymeniť momentálne nevhodného člena za iného. V záverečnej časti ukazovateľa je hranica, po ktorej prekročení je nutné zvoliť, čo váš hrdina vykoná. Zároveň však musí zvládnuť záverečný finiš, pretože ak ho od momentu voľby ďalšieho kroku po jeho aktivovanie niekto preruší, nič sa nekoná. Poradie sa znovu premieša, pretože hrdina je “odhodený” dozadu. Dôležitým sa teda stáva nielen voľba útoku (slabší útok sa vám nabije rýchlejšie než silnejší alebo plošne zaslaný na všetkých nepriateľov), ale aj možnosť oslepenia.

Ignicius je v správnych rukách neoceniteľný pomocník. Oslepovaním spomaľuje nepriateľov, čím vám dáva možnosť správne ich vmanévrovať do situácie, z ktorej niet návratu, respektíve útoku na vašich parťákov. Netreba pripomínať, že sa budete snažiť protivníka dostať do takej situácie, aby bol jeho útok prerušený. K tomu je potrebné si pripočítať viacerých nepriateľov (maximálne troch) s rozličným zameraním (podpora ostatných, obrana a šanca na counter-attack, rýchly, ale slabý útok…) a odlišnými slabými miestami. Je rozdiel, či na ohnivého démona privoláte búrkový mrak alebo ho len bacnete po hlave mečom. Spôsobené poškodenie je diametrálne odlišné, no správne použitie vhodných elementov nie je veľkou vedou. Poľahky sa naučíte meniť a vyberať vhodných kumpánov proti konkrétnym nepriateľom. Nesmieme zabudnúť ani na postupné levelovanie, vďaka čomu si čiastočne zlepšujete schopnosti (viac života a many, lepšia obrana, silnejší útok) a craftovanie diamantov a ich socketovanie do zbrane a brnenia. Žiadny loot alebo výmena zbraní sa však nekoná.

Zatiaľ všetko dobré, no stačí hodinka hrania, aby ste odhalili slabiny Child of Light. Priebeh súbojov sa neustále opakuje a minimálnej rôznorodosti či výzve nepridáva na atraktívnosti ani biedny sortiment protivníkov. Veľmi skoro sa začnete nudiť pri opakovaní totožných postupov. Budete strácať koncentráciu a prestanete sa baviť pri skvele vybalansovaných pravidlách. Sú jednoduché, čo je fajn, no nedokážu dlhodobo udržať zábavu v rozumných hraniciach. Kopancom do rozkroku je neuveriteľne rýchle levelovanie postáv. Neskôr v hre sa pri viacerých postavách takmer nestane, aby po zvládnutom súboji jedna neposkočila o úroveň vyššie. To, čo spočiatku vyzerá ako zaujímavý herný prvok, sa neskôr stane skôr otravou a na rozdeľovanie bodov do stromov schopností neraz zabudnete alebo si ho necháte na neskôr. Niežeby vylepšovanie postáv bolo bezvýznamné, avšak po pár minútach stratí svoje čaro. Čoskoro sa  to celé zvhrne a zmení na klikanie na ďalšiu ikonu bez rozmýšľania, do čoho vlastne získaný bod investujete. Levely si nevážite a ide len o výsledok ďalšieho nudného boja.

Child of Light je nádherná hra, celkom fajn, aj keď niekedy až úmorne prezentovaná rozprávka. Trpí hlavne tým, že na svoju nadpriemerne veľkú dĺžku (jeden akt z celkového tucta vám zaberie pol hodinku až hodinku) neponúka v priebehu hrania dostatok nových impulzov, ktoré by dokázali udržať pozornosť. Keby došlo k zahusteniu dôležitého obsahu, vypusteniu vaty a venovaniu času čo i len maličkým nápadom, ktoré by hrateľnosť oživili, mali by sme pred sebou úžasný zážitok. Lenže takto sa Child of Light zaradí k síce príjemným a pekným, ale onedlho zabudnutým zážitkom. Podobne ako kedysi Deadlight.