Hneď na začiatku si vyjasníme jednu vec, ak sa vám The Walking Dead nepáčilo, hry od Telltale považujete za absolútnu žumpu nehodnú adventúrneho klikania, ani tentoraz si neprídete na svoje. Aj druhá sezóna zombie pobehovania je rovnaká zlátanina, nič sa tam poriadne nedá robiť, zaseknete sa iba tak o neviditeľnú stenu a vlastne sa to niekedy hrá samo. Takže sa choďte pekne vycikať, umyť ruky, pomodliť a spať. Pre vás padla. My ostatní, ktorých prvý nášup nemŕtveho vyhnanstva chytil a nepustil, tu máme dupľu. Chutí podobne ako prvá porcia a so zatajeným dychom nám po rozohraní nezostane nič iné, len to znovu doraziť do konca. S úsmevom na tvári a očakávaním ďalšej sezóny. Druhá séria síce nedosahuje úroveň tej prvej, no príliš za ňou nezaostáva.

Tým, ktorí netušia, o čom je tentoraz reč, rovno odporučíme prvú sezónu, aj keď nik, pohybujúci sa vo virtuálnych svetoch, sa zrejme s podobnou diagnózou nenájde. The Walking Dead pred takmer dvomi rokmi definitívne ukázalo výhody epizodického hrania. Na jednotlivé časti rozdelené dobrodružstvo sa bez problémov vychutnáva, hoci najlepšie je dať si túto lahôdku ako jednouhubku až v momente, keď máte poruke celú sezónu. Ale veď to poznáte, je to ako so seriálmi. Interaktívna dráma z prostredia zombie apokalypsy si berie za vzor rovnomennú komixovú predlohu, avšak len ako predlohu. Tvorcovia príbehu nesiahli po známych hrdinoch a rozhodli sa radšej prerozprávať vlastnú zápletku - za čo im môžeme bozkávať ruky, nohy a… a to je tak asi všetko.

Dobrodružstvo prozaicky pokračuje tam, kde sme v prvej sezóne skončili. Ak sa ešte nájdu neznalí prvého dobrodružstva a vy patríte k nim, teraz si pekne zatvorte oči. No tak, nešvindľujte alebo sa potom nesťažujte. Druhá sezóna nám hodí do rúk dievčatko Clementine, ktoré sa snaží prežiť v nehostinnom svete. Stratila všetkých, aj svojho jediného ochrancu pred nemŕtvou armádou. Lee je minulosťou, hoci sa v krátkom prestrihu objaví, duch jeho (teda vlastne vášho, nakoľko ste ho v jednotke ovládali) konania sa nenápadne ukazuje a vystrkuje rožky. S ním by to bolo všetko jednoduchšie, mnohé voľby sú totiž drsnými pre dospelých, nieto ešte pre malé dievča. Clementine sa napokon po prvej epizóde dostane do novej skupiny, kde sa kruté kolesá osudu roztáčajú nanovo a jediné, čo viete odhadnúť na začiatku, je fakt, že všetkých aj tak čaká napokon smrť. Všetko, čo Clementine má rada, sa musí obrátiť na prach.

Začiatok nového dobrodružstva sme si predstavili v podrobnej recenzii prvej epizódy druhej sezóny. Áno, nadšenie bolo obrovské, ale zároveň aj oprávnené. Jednak za to mohla doznievajúca eufória pôvodnej hry a taktiež nápad s hlavným hrdinom. Veď si len spomeňte na nejakú hru, v ktorej ste mali pod palcom malé dievčatko a smrť číhajúcu nie len obrazne za každým druhým rohom. The Walkind Dead od Telltale na to navyše išlo tak trochu inak, než bežné adventúry a vlastne hry všeobecne. Samotná hrateľnosť bola zatlačená do pozadia interaktívnymi vložkami a vynikajúco napísaným príbehom, ktorého spracovanie do výslednej podoby konečne po mnohých pokusoch v hrách nevyznelo príliš umelo až smiešne. To, že z hry bolo cítiť emócie, pohodlne prekrylo aj fakty, že bolo hranie pomerne jednoduché a možnosti voľby v jednotlivých epizódach zostali skôr kozmetické.

Druhá sezóna to má omnoho tažšie. Očakávania fanúšikov boli až neprirodzene vysoké a zaslepené, čo je typická daň za úspech predlohy. Je logické, že sa vývojárom nepodarí naplniť všetky sny a taktiež bude porovnávanie s jednotkou kritickejšie, avšak v rámci možností dokázali takmer nemožné. Znovu postavili zápletku na totožných základoch, bez problémov predstavili nových hrdinov príbehu, ktorí sa vám dokonca dostanú aj pod kožu. Nebudú vám pripadať príliš cudzí a z každej straty vás nečakane pichne pri srdci. Isteže, nie je to možno taká euforické ako v prvej sezóne, no to sa predsa dalo čakať. Čokoľvek “tenkrát poprvé” má svojské, neoceniteľné čaro nepoznaného. Nesmiete zostať spomienkami zaseknutí v minulosti a potom si druhú sezónu vynikajúco užijete. Verte nám, funguje to.

Možno vám bude prekážať absurdnosť niektorých situácií, pred ktoré je Clementine postavená, avšak v konečnom dôsledku sú aj jej rozhodnutia, nech sú akokoľvek racionálne či naopak pudové, tým jediným možným vyvrcholením. Ponúka sa vám jedinečná možnosť nahliadnuť pod pokrievku ľudskosti ako takej. Pozrieť sa do zrkadla, ukázať na seba prstom a spýtať sa: "Čo by som urobil ja?" Nič. Maximálne si tak naložil do nohavíc, nebudeme sa tu hrať na ideálnych hrdinov, avšak za takých nechceme ani hrať, všakže? Preto je voľba Clementine ako hlavného protagonistu a morálne voľby, respektíve ich predhodenie ako na podnoste, skvelým postupom. Isteže, nájde sa mnoho hráčov, ktorí veľkohubo narazia na absurdnosť celého príbehu, no potom im unikla hlavná myšlienka celého putovania: ľudia sú neskutočné zvery, aj keď sú odsunutí do úzadia, aj tak budú po sebe neustále štekať a postačí ich ponechať kdesi v kúte, oni sa medzi sebou už vykynožia sami.

Ťažko sa hľadajú slová bez toho, aby sme prezradili čokoľvek viac. So skupinou budete musieť neustále hľadať nové útočisko, pretože dobrá nálada a pokoj nikdy nevydrží dlho. Nejde ani tak o chodiace mŕtvoly, ktoré svojou všadeprítomnosťou nútia k ostražitosti, hlavným nepriateľom sa vám stanú ostatní preživší. Málokde nájdete hneď niekoľko krásnych minipríbehov, ktoré vás donútia pozerať s otvorenými ústami. Už potom nejde ani tak o to, že vaše voľby sú len naoko krutým výberom, pretože ak na niekoho ukážete prstom a uchránite ho od smrti, veľmi skoro zistíte, že ste ho i napriek tomu odsúdili. Je to len krásna ukážka toho, ako vynikajúco funguje samotný rozprávač, ktorý vás nechá vyžrať si do poslednej kvapky rozhodnutie a jeho následky.

To, že rozvetvenie zápletky v skutočnosti markantne neovplyvníte, neberieme vyslovene ako lož z úst vývojárov. Ak sa niekto taký nájde, mal by zniesť svoje ego z oblakov, pretože taký skvelý príbeh a jeho prednes sme v hrách ešte nemali. A tak skoro mať nebudeme, The Wolf Among Us to, žiaľ, potvrdil. Nie je v silách bežného smrteľníka priniesť ťažkotonážny príbeh s vetviacimi sa epizódkami, z ktorých každá supluje plnohodnotnú story bez rozdielu voľby. Na to je ktorýkoľvek spisovateľ z herného univerza (a pri všetkej úcte hlavne zo sveta diskutujúcich) len obyčajným šplechom do tmy, bez adekvátne vyspelého talentu. Lenže ak vás hra prinúti prežívať to, čo sa deje na obrazovke, nepotrebujete k tomu story v trvaní 20 hodín, desiatky zbraní, otvorený svet či ružových jednorožcov dáviacich pestrofarebné motýle. Je to len o vás. A vo vás.

Inak ostalo všetko pri starom, dokonca sa to po hernej stránke zhoršilo: adventúrenia je ešte menej, predmetov nájdete asi tak šesť, pričom kde ich použijete, viete ešte predtým, než vás ťažia v inventári. Aspoň akú-takú voľnosť zažijete skutočne len výnimočne. Samotné hranie ako na špagátiku tak možno vyzerá ako príliš stiahnutý obojok okolo krku zábavy, no opak je pravdou. Všetko plynie bez akýchkoľvek zásekov a vražedná rýchlosť jednotlivých zážitkov sa nikdy nezastaví, takže nedokážete odtrhnúť pohľad od obrazovky. Navyše sú epizódy dlhšie, než v The Wolf Among Us, posledná z piatich vám zhltne minimálne dve hodiny života, len to tak lupne. Tak je to dobre, tak to majú naši miláčikovia radi.

O technickom spracovaní len krátko: tak ako minule. Čiže na výbornú. Komixový look je brilantný, konečne to je hardvérovo vyladené, emócie sú viditeľné, hudba poctivo drví svojou depresívnosťou (In the Pines v závere jednej z epizódy má šmrnc ako máločo) a dabing je na jednotku u všetkých postáv.

Nájsť chyby na The Walking Dead: Season 2 je vlastne jednoduché a nemuseli by sme ani strieľať od boku. Je tam málo hrania, minimálne možnosti voľby, niekedy je to až unavujúco napäté a chýba tam vata, ktorá by to všetko upokojila… ale… ale nedá sa. Hranie je zážitok. Sám osebe tento fakt hádže do pozadia všetky tie otravujúce omrvinky záporov. Negatíva vyvažuje atmosféra a samotné rozprávanie. Teda nie len tvrdo napísaný dej, ale jeho prenesenie do sveta núl a jednotiek, ktoré nás trieskajú po hlavách a vyvolávajú emócie. Ak máte radi príbehy a tie dokážete postaviť na piedestál i pred hranie ako také, nemáte nad čím premýšľať, zabavíte sa ako raz, dvakrát do roka. V opačnom prípade si sami nájdete dôvod, prečo The Walking Dead ofrflať a budete hľadať dovtedy, pokým víťazoslávne neskonštatujete, že je to “len” obyčajná hra. Pre vás možno, no takúto porciu emócií a premýšľania nad skutkami v tom našom, skutočnom svete, vám určite každá hra neposkytne.