Akoby sa už zabudlo na to, že zábavný priemysel by mal prinášať okrem tradične konzumnej produkcie aj čosi silnejšie a emotívnejšie. Príbehy, ktoré neslúžia len ako nutné zlo v pozadí, vykukujúc sporadicky, ak vôbec. Mále, osobné dobrodružstvá na pozadí veľkých udalostí zapadli prachom, pretože dnešný hrdina musí byť prototyp modrookého blondiaka zachraňujúceho svet, priľahlú galaxiu a nejakú švárnu dievčinu k tomu.

A potom sú tu vývojári z Telltale Games, ktorí sa rozhodli hodiť za hlavu zabehnuté konvencie, nechali vyniknúť svoje tvorivé umenie a výsledkom je The Walking Dead. Teda nielen to, pretože sú to práve oni, ktorí začali úspešne koketovať s myšlienkou epizodického hrania, a teda postupne vydávaných nových dielov kompaktného dobrodružstva po kúskoch ako v seriáloch. Funguje to, hoci nedočkavosť fanúšikov na novú časť niekedy hraničí až s posadnutosťou - a prečo sa nepriznať, občas to chytí aj nás. Lenže koncept distribúcie z Telltale Games moderných rozprávačov famóznych príbehov nespravil.

To sa podarilo až s vydaním The Walking Dead. Nebudeme hádzať špinu na prvorodené Bone či úspešného Sama a Maxa, nový Monkey Island či vcelku podarenú dvojku Wallace & Gromit. Všetko sú to príbehy humorne ladené, napísané dobre, kvalitou však nie vždy presvedčivé. Až pokus priniesť na naše obrazovky depresívne post-apo dobrodružstvo s preživšími a hromadou zombíkov všade naokolo, dokonale vyplnil medzeru v žánri interaktívnych kníh alebo ak chcete aj komiksov. Na výbornú. Pri všetkej úcte k vysokorozpočtovým zážitkom Davida Cagea sa môžu s pýraciou tvárou postaviť do kúta a hanbiť sa.

Nedávno vydané The Wolf Among Us len potvrdzuje, že na to tvorcovia majú, len aby nám rozprávačské talenty zbytočne nevyhoreli. Komiksová predloha pre chodiacich mŕtvych je úžasná, nasiaknutá atmosférou tak hustou, že by sa dala krájať a nič na tom nemení ani čiernobiela kresba. O kvalitách seriálu nemá cenu debatovať, niekomu sa páči, iný ho považuje za príliš kostrbatý, no hra si z neho chvalabohu (asi už viete, do ktorej skupiny sa radím) nič neberie. Ponúka vlastný príbeh, vlastné postavy a prostredia. A robí to vynikajúco.

Prezradiť čokoľvek z prvej sezóny The Walking Dead by bolo hriechom. Jednak pre tých, ktorí si jednotku ešte nezahrali a mali by to okamžite napraviť a samozrejme aj z dôvodu, že každý postupoval príbehom svojou cestou, hoci záver bol len jeden. Druhá sezóna nadväzuje priamo na ukončenie predchádzajúceho putovania. Z logických dôvodov tentoraz neovládate Leeho, ale malé dievčatko Clementine, ktorú je problém neobľúbiť si, platonicky ju nemilovať a nepomáhať jej škrípaním zubov aj pred obrazovkou, či sťahovať tvár bolesťou a trápením, keď to tak cíti ona. Dôvod je absolútne prostý: nik sa tu nehrá na hollywoodskeho hrdinu, ktorý sa musí postarať o dobro všetkých, ale sa náš hrdina snaží prežiť v nehostinných podmienkach, v okruhu odlišných charakterov ľudí.

Treba si priznať, že Lee bol postavou minimálne spočiatku nezaujímavou a až neskôr si získal váš rešpekt. Clementine, malej slečne s ostrihanými vlasmi, šiltovkou a nevinným pohľadom, na to stačí niekoľko sekúnd a má vás v hrsti. Samozrejme, je vhodné poznať pozadie situácie, do ktorej sa dostala a dôvod jej osamelého putovania. Aj preto len jednoduché apelovanie na vaše city: kúpte si jednotku, neobanujete a číselné hodnotenia sú bezvýznamné. Dvojku si kúpite okamžite po dohraní jednotky. Pohltenie atmosférou je pri hraní za Clementine ešte viac animálnejšie. Bez opýtania vás vtiahne do deja behom prvej minúty a hádže pred prekvapený pohľad jeden príbehový zvrat za druhým. To, čo niektorým hrám trvá hodiny, zažijete v The Walking Dead Season 2 behom niekoľkých minút.

Máte priateľov? Našli ste si nového? Niekto vás zachránil? Je situácia na oko pokojná a môžete aspoň na chvíľu položiť hlavu k pokojnému spánku či zasýtiť hladný žalúdok? Po dohraní dvojhodinovej jazdy sa začnete len usmievať, pretože veľmi dobre viete, že je to len dočasný stav a všetko sa môže okamžite zmeniť a situácia obrátiť o 180 stupňov. Niekto to môže považovať za klišé a niektoré vzniknuté momentky tak skutočne na oko pôsobia. Veľmi rýchlo však zistíte, že vďaka jednoduchým záberom kamery, pohľadom postáv a ich nenápadnej mimike sa patetickosť vytráca a plytkosť dejovým zvratom vytýkať rozhodne nebudete. Dohranie prvej epizódy All That Remains nie je nijak náročné a znovu netrvá dlho, no druhá sezóna (bude mať 5 epizód) bude pravdepodobne ako predchodca adekvátne rozsiahla.

Hrateľnosť sa v ničom nelíši od ostatnej produkcie Telltale Games a pôsobí skôr ako interaktívna kniha či komiks. Nie je adventúrou zo starej školy, málokto ju aj očakával. Niekoľko obrazoviek so zopár predmetmi, ktoré môžete vziať a niekde ich použiť alebo s nimi budete rovno manipulovať. Zákysy v podstate neexistujú, riešenie problému už vidíte alebo ho máte na dosah ruky a otvorenú cestu k nemu. Pre niektorých hráčov môže absencia výzvy, obtiažnosť, ktorá potrápi a rôzne záseky, predstavovať neprekonateľný problém, pretože sa to akoby hrá samo. Lenže práve to je výhoda The Walking Dead - ide to ako po masle, rozbehnutý vlak ani za nič nespomalí a zošrotuje všetko, čo mu stojí v ceste. Môže za to aj fakt, že ak trpí dieťa, je to jednoducho iné, ako keď sledujete trápenie sa dospelého človeka. Možno tomu neveríte, ale skutočne je tomu tak.

Situácie, do ktorých sa Clementine dostane, sú plné zúfalstva a beznádeje, takže sa veľmi ľahko môže stať, že hru zrazu pauznete, odtiahnete sa od obrazovky, upriete zrak von, do pochmúrneho počasia tam vonku a - a cítite bolesť, ten trpký životný údel. A premýšľate nad zákernou ľudskou povahou, ktorá drieme v každom z nás, nech sa budete tváriť akokoľvek svätuškársky. Koho obetovať a koho zachrániť, koho obviniť, čo povedať? Alebo ostať radšej ticho, veď hráte za postavu malého dieťaťa? Je skutočne také bezbranné? Dokáže zabiť, dokáže sa brániť, ale zároveň z neho sála detská nevinnosť a slabosť. Čítať z tváre protagonistov je vďaka komiksovému spracovaniu jednoduché.

Najdôležitejšie lámanie chleba sa odohráva v rozhovoroch, znovu osvedčeným spôsobom: máte niekoľko možností ako odpovedať a časový limit na voľbu. Vetvenie deja je nenápadné, postavy si pamätajú, ako ste odpovedali, čo ste si zvolili a neskôr sa všetko prevalí v najnevhodnejšiu chvíľu. Byť čisto kladnou postavou sa v podstate ani nedá a často budete voliť medzi menším zlom ako v Zaklínačovi. Nech totiž ukážete prstom na kohokoľvek, zachránený vám môže vraziť dýku do chrbta, keď to už ani nečakáte. Škoda len toho, že času na výber odpovede nie je mnoho a musíte konať neskutočne rýchlo. Nezmizli ani QTE minihry, sú zábavné, vystihujú situáciu a nebránia vám v ďalšom napredovaní. Vždy lepšie, ako sledovať filmové scény bez akéhokoľvek zapojenia sa.

Technické spracovanie The Walking Dead: Season Two ostalo totožné. Cel-shade technika zobrazovania sa do komiksovo ladených titulov hodí ako zadok na šerbeľ, nech je akokoľvek jednoduché a pôsobí primitívne. K tomu, aby mala daná scenéria dušu a dokonale vás vtiahla do seba, totiž nepotrebujete hyperrealistické textúry, všetky možné filtrovania a efekty, ktorých názvy bez zakoktania málokto vysloví. Spojenie farebnej palety, uhlu kamery a skvelého ozvučenia, dokáže divy. Čo chcete viac vedieť? Áno, klikáte myšou a občas trieskate do Q-čka ako zmyslov zbavený. Áno, dabing je bezchybný a čistý, záverečná skladba epizódy vás chytí tak za rozkrok, že ani nepípnete.

The Walking Dead Season 2 svojmu predchodcovi hanbu nerobí. To môžeme povedať po dohraní prvej časti, avšak finálny ortieľ vynesieme až o pár mesiacov, keď vám ponúkneme pohľad na celú sezónu. Ak chcete skvelú story, dramatickosť a hlavne zážitok, viete kam máte klikať.