Bol to zlatý vek pre ľudstvo. Rozširovalo sa po slnečnej sústave a kolonizovalo okolité planéty. Obchod prekvital a vojny a hlad už boli známe len z kníh. Za toto všetko mohli ďakovať Cestovateľovi. Neznáma entita podobná malej planéte prepožičala mystické vlastnosti vybraným ľuďom, ktorí sa začali volať Strážcovia. Nič však netrvá večne a Cestovateľa v sústave objavil jeho odveký nepriateľ - temnota. Tá pohltila všetko naokolo a strážcovia držia už len posledné mesto, odkiaľ sa pokúsia v poslednom boji temnotu odvrátiť.

Po veľkej značke Marathon pre Mac a ešte väčšej Halo pre Xbox, nebolo štúdio Bungie pre Activision stávkou v lotérii. Bungie je presne tá firma, ktorá má potenciál a vie robiť veľké hry a značky. A keď už sa vývojárom prejedlo Halo a povedali zbohom Microsoftu, nebolo prekvapením, že po nich skočil práve Activision. Bol to ale ten správny ťah?

Po dokonale renderovanom intre máte na výber z troch tried strážcov. Warlock je zameraný viac na mágiu, ktorú odkukal od Cestovateľa, Hunter je svižný a smrtiaci s nožom a Titan zas stojí ako stena pri obrane spolubojovníkov. Všetci však ovládajú tri základné druhy strelných zbraní. Sú to útočné pušky alebo kolty, ostreľovačky či brokovnice a k ťažkým patria raketomety a guľomety. Každá zbraň s inou kadenciou, prieraznosťou, dosahom, stabilitou a rýchlosťou nabíjania. Zdá sa, že sa autori nechali inšpirovať titulom Borderlands, kde ste si (podobne ako tu) mohli nájsť zbrane presne na mieru. Pri používaní dokonca levelujú s vami a môžete im tak otvoriť upgrady, ako lepšie mierenie alebo prieraznosť. Pocit zo streľby však ťažko popísať slovami, je jedným slovom skvelý a všetky zbrane majú pohľad cez kolimátor. Nie je to, samozrejme, nič objavné, no prevedenie je výborné a navyše sa zbrane dobre ovládajú na gamepade.

Z niekoľkých druhov nepriateľov vypadávajú aj kúsky brnenia, ako helmy, rukavice, topánky alebo brnenie hrude, ktoré sa vyskytujú v bežnom, vzácnom, či dokonca legendárnom prevedení. Tie lepšie predmety dokážu naviac vylepšiť primárne vlastnosti strážcu a ten tak dobíja svoje granáty alebo pustošiace pästi rýchlejšie. Tieto primárne vlastnosti sa odomykajú spolu s novými úrovňami postavy a dokážu zvýšiť odolnosť ale tiež pomocou nich môžete použiť napríklad dvojitý skok s jetpackom, ktorý vám pomôže skrátiť čas pri zdolaní vyvýšených úrovní.

Hra nie je formovaná ani tak po úrovniach, ale skôr po trochu väčších mapách, z ktorých sa vám pri príbehových misiách vždy ukáže kúsok. No takmer neustále štartujete na začiatku mapy a musíte sa prehrýzť časťami, v ktorých ste boli minule, len sa ocitnete o niečo ďalej, čo začne byť časom otravné. Jednotlivé vzdialenosti si môžete skrátiť príručným vznášadlom, ktoré ako keby vypadlo zo Star Wars a rovnako ako zbrane sa skvelo ovláda. Škoda, že mu autori nevenovali väčší priestor, napríklad v niektorom mutiplayerovom móde ako závody.

Celkovo sa popreháňate v štyroch rôznorodých prostrediach, počnúc kozmodrómom v Rusku, cez sivú Mesačnú základňu, bujnú flóru Venuše a zrúcaninami na Marse končiac. A verte, že na každú jednu lokalitu je neskutočný pohľad. V čom totižto Destiny exceluje najviac, je grafika. Nechýbajú jej slnečné a svetelné efekty každého druhu a obligátny prach na šošovke. No toto všetko zvláda bez najmenšieho trhnutia alebo zaváhania, dokonca aj keď sa na mapu vysype tridsať nepriateľov. Každá planéta ma svojich špecifických obyvateľov (teda nepriateľov), no spoločným menovateľom je vždy robotická rasa Vex, ktorá pomáha temnote. Nezriedka tak narazíte na potýčky medzi dvomi rasami a víťaza môžete odmeniť zaslúženou smrťou. Umelá inteligencia sa ale nespráva vôbec zle. Niektorí nepriatelia sa vedia schovať a počkať si, iní nabiehajú priamo, aby ste si pocvičili mušku. Neexistuje tu žiadna možnosť ako sa prilepiť k stene a vykúkať, takže musíte oldschoolovo zabiehať za prekážky. Zdravie sa dopĺňa automaticky v určitých intervaloch a je rozdelené na segmenty zdravia a štítov.

Problém ale nastáva, keď príde čas na samotné príbehové misie. Tie sú zúfalo nenápadité a väčšinou vyžadujú, aby ste sa niekam prestrieľali a pripojili k určitému zariadeniu vášho robotického spoločníka Ghosta, či ho naopak obránili proti útokom, keď sa niekam pripája. Ešte horšie sú na tom hliadkovacie misie, kde máte voľný pohyb po celej mape a z blikajúcich bójí zoberiete misiu typu: zabi X nepriateľov a nazbieraj z nich Y "takových, či makových" predmetov a to stále dookola. Príbehových misií je však dosť málo a každá je určená pre určitú špecifickú úroveň postavy. Ak ju nedosahujete, stále ju môžete hrať, no niekedy to ide dosť ťažko. Preto je lepšie ísť grindovať do patrol misie, čo je vcelku nuda. Alebo sledovať ponuky predavača odmien, ktorý propaguje pekné XP za veci, ktoré tak či tak robíte  - zabi 100 Vexov, umláť 30 nepriateľov, dosiahni 9000 XP bez smrti a podobne.

Na mapách stretávate aj iných bojovníkov pokúšajúcich sa nagrindovať predmety či skúsenosti, no o masívnosti zatiaľ nemôže byť ani reči (keďže Bungie hru prezentuje ako MMO). Do posledných inštancií misie (ak spolu nie ste v tíme) však vstupujete sami a finále s bosom sa odohráva väčšinou v takzvaných Darkness zónach, čo znamená, že po smrti si to zopakujete znova. S tým súvisí jedna nepríjemná vlastnosť. Keďže musíte byť stále online, tak sa hra nedá nikde zapauzovať a vystrieľaní nepriatelia sa veľmi rýchlo respawnujú. Pred hraním ďalšej misie si tak radšej pripravte kýbeľ pod stôl, pretože hru nezaujíma ten burčiak, čo ste pili včera. Ak náhodou plníte aj bounty misiu, pri ktorej nemôžete zomrieť, sú tlaky ešte o poznanie silnejšie. Druhým problémom je strata konektivity. Ak hra detekuje stratu spojenia, automaticky vás odpája a je jej jedno, že ten boss už mal len milimeter života. Dovidenia a skús šťastie znova.

Ak ste premýšľali, či je potrebné kúpiť si a či nekúpiť kvôli Destiny aj PSN+, krátka odpoveď znie, že netreba. Teda v prípade, keď vám stačí zahrať si príbehovú kampaň s ostatnými neznámymi hráčmi na mape. PSN+ potrebujete vtedy, ak sa chcete pripojiť ku kamarátovi do tímu alebo opačne, ak si chcete skúsiť bočné misie (zvyčajne jedna, maximálne dve na mape) alebo, samozrejme, ak chcete hrať PvP.

PvP (s názvom Crucible) ponúka skirmish TDM 3vs3, rumble (každý proti každému), clash 6v6 a control 6v6 (CTF). Teda nič objavné ani špeciálne a hrateľnosťou sú na jedno kopyto. Trocha sviežeho vetra mohol priniesť mód vanguard, kedy tímovo musíte zdolať obzvlášť silného bossa, no to môžete robiť aj zvlášť na jednotlivých mapách. V oboch za progres získavate iný druh meny, ktorý môžete vymeniť u obchodníkov, napríklad za legendárny obsah, no potom sa pripravte na to, že v PvP strávite dlhý čas, keďže ceny sú astronomické a odmeny smiešne. Škoda, že autori nezapracovali napríklad na pretekoch vznášadiel, pretože obsah na to už v hre majú.

Activision natlačil do projektu Destiny 500 miliónov dolárov a tak je v podstate jedno, aké verdikty budú vynášané médiami. Takáto suma do reklamy a vývoja zaručuje instantný hype a zákazníci hru budú kupovať bez ohľadu na hodnotenia. Na jednej strane budú preto ľudia nespokojní, pretože pravdepodobne čakali minimálne druhý príchod Ježiša a čokoľvek iné je nesplnenie ich požiadaviek. Hráči v druhom tábore zas nedajú na hru dopustiť a ospevujú, aká je skvelá. Pravda je, samozrejme, niekde uprostred, pretože Bungie sa podarilo urobiť dobrú hru. Nie prelomovú a revolučnú, no ani nie odpad. V rámci dnešných štandardov je proste OK.