V novembri 1962 bol celý svet na pokraji zničenia. Rusi totiž umiestnili na Kubu, ktorá je extrémne blízko amerického pobrežia, niekoľko jadrových striel krátkeho a stredného doletu. USA to, samozrejme, zobrali ako provokáciu a začalo 13-dňové obdobie, ktoré dostalo označenie Kubánska raketová kríza. Asi ste si už domysleli, že nakoniec to všetko dobre dopadlo, keďže vonku nechodíme v antiradiačných oblekoch, nebojujeme s mutantami a nedojíme mlieko z kráv so 6 nohami. Z tohto smutne presláveného obdobia však čerpá inšpiráciu hneď niekoľko hier, vrátane novinky CounterSpy.

C.O.U.N.T.E.R. prekvapivo nie je americká organizácia, ktorá by hnaná svojou nekonečnou túžbou po demokracii každodenne zachraňovala svet. Je to nezávislá skupina, ktorá stráži Američanov (imperialistov) a rovnako Rusov (socialistov) pred tým, aby svoje nukleárne zbrane neodpálili smerom na ... Mesiac. Presne tak, cieľom oboch superveľmocí je naša obežnica. Preto COUNTER posiela svojho najlepšieho agenta, aby striedavo na jednej i druhej strane zemegule sabotoval odpaľovacie zariadenia a zabránil tak vypuknutiu konfliktu.

Na prvý pohľad sa Counterspy javí ako klasická 2D arkáda typu Guacamelee! alebo Dust: An Elysian Tail (prípadne Castlevania, pre tých starších). Vami ovládaný agent sa z bodu A potrebuje dostať do bodu B, pričom mu v tom bránia rôzne prekážky. 2D základne Imperialistov aj socialistov sú plné vojakov vyzbrojených rôznymi zbraňami, bezpečnostných kamier či plošiniek, na ktoré treba vyskákať. Pohľad na bojisko sa však zmení, akonáhle sa agent učupí za niektorým z príhodne pohodených múrikov. V tomto momente sa 2D kamera zmení na 3D, kde sa síce nemôžete pohybovať, no i tak pripomína FPS strieľačku. Kombinovanie pohľadov dodáva hre punc výnimočnosti a odlišuje ju od konkurencie. Lenže to nestačí na to, aby Counterspy vyčnieval z radu priemerných hier.

Už sme hovorili o tom, že náplňou misií je prebehnúť z bodu A do bodu B a nenechať sa pritom zabiť. To je zároveň, bohužiaľ, jedná úloha, ktorú budete v hre vykonávať. Žiadna iná náplň levelov v hre neexistuje. Čakajú vás prestrelky, občasné zakrádanie, získanie tajných materiálov zo sejfov, dobehnutie k odpaľovaciemu zariadeniu, ale robíte to dookola. Nie sú tu žiadne kľúče, ktoré by ste potrebovali získavať, žiadne obtiažnejšie pasáže, žiadne pokročilé detekčné systémy, žiadne pasce. Obe znepriatelené krajiny sa pri extrémne hlučnom postupe základňami stávajú paranoickejšími a postupne zvyšujú svoj stupeň ohrozenia, čo má za následok početnejšie hliadky v základniach, ale na hrateľnosti sa nič nemení.

Ďalším zásadným problémom je dĺžka hry. Jedna misia trvá približne 10 minút a celú hru máte dohranú za zhruba tri hodinky. To je za 12 € pomerne málo, i keď je hra v crossplay ponuke na PS3, PS4 aj PS Vita. Našťastie, každá misia je generovaná úplne náhodne, pod čím si treba predstaviť, že jednotlivé bloky miestností sú poskladané vždy úplne inak. Tam, kde boli pred tým plošinky, sú zrazu ventilačné chodby, čo bol predtým hangár plný vojakov, to je pri druhom zapnutí oblasť s kanceláriami. Otázne je, aký to má celkový vplyv na znovuhrateľnosť titulu, vzhľadom na rovnakú náplň tak či onak poskladaných levelov.

Dobrou správou je, že jeden prechod levelmi vám takmer určite nebude stačiť na zozbieranie všetkých plánov na nové zbrane a vylepšení samotného špióna. Obyčajnú pištoľ tak viete nahradiť jej tichým variantom, postupom času pribudne samopal, brokovnica, „presvedčovacia“ munícia a ďalšie, viac či menej exotické kúsky. Naraz so sebou môžete niesť 4 zbrane a tie si volíte vždy pred začiatkom misie. Vybraté zbrane do značnej miery ovplyvňujú priebeh postupu v leveloch. Tichý zabijak a razantný Rambo majú v tomto prípade rovnakú šancu na úspech.

Po leveloch sú okrem plánov nových zbraní poschovávané aj ďalšie bonusy. Zozbierané peniaze vám napríklad (okrem dokupovania munície a porovnávania dosiahnutého skóre s kamarátmi) umožnia použiť pred nasadením do terénu niektoré z vylepšení. Tie vás dokážu zneviditeľniť pred kamerami, upraviť vaše kroky tak, aby ich nebolo počuť alebo pomôžu iným spôsobom. Rovnako ako u zbraní tak platí, že zvolené upgrady (pozor, platia vždy iba na jednu misiu) môžu ovplyvniť váš postup.

CounterSpy (a to kvitujeme) sa neberie príliš vážne. Už samotný príbeh o zničení Mesiaca dáva jasne najavo, že toto nebude práve historicky najvernejšie spracovanie studenej vojny. Brífingy medzi misiami, plagáty umiestnené v základniach a iné drobné detaily vám občas zdvihnú kútiky úst do mierneho úsmevu. Rovnako „nezávisle“ je spracovaný aj vizuál hry, ktorý sa nesie v modernom cell shading indie looku, ktorý však prekvapivo dáva na nami testovanej PS Vita verzii hanheldu riadne zabrať. Prepínanie medzi 2D a 3D zobrazením sprevádzajú nepríjemné framedropy a mierenie tak občas býva skôr otázkou náhody a šťastia, než hráčovej šikovnosti.

Oplatí sa kúpa CounterSpy? Závisí to vo veľkej miere od stavu peňaženky, ale všeobecne sa dá určite skonštatovať, že 12 € za 3 hodinky priemernej zábavy nemôžme považovať za dobrú investíciu. Za rovnakú sumu si viete zaobstarať hneď niekoľko DVD s filmami Jamesa Bonda alebo tí odviazanejší môžu siahnuť po Austinovi Powersovi. V oboch prípadoch bude špiónsky zážitok presahovať to, čo ponúka CounterSpy.