Aj keď je pravda, že nezávislá herná scéna neraz splodí pozoruhodné kúsky, krokovací dungeon Legend of Grimrock  bol veľkým prekvapením roka 2012 a fanúšikom žánru vyrazil dych.  Dvojka bola netrpezlivo očakávaná a autori sľubovali rôzne novinky a zmeny, čo ešte viac vyburcovalo zvedavosť komunity. Dočkali sme sa a nebolo to márne, hoci niekomu môže pokračovanie sadnúť viac, inému menej.

Prvá novinka bije do očí už pri štarte hry. Vlastne ešte skôr, už na úvodnej obrazovke, ktorá akoby lákala na tropickú dovolenku a nie do zatuchnutých kobiek plných nástrah.  Nie je to však omyl, pláž a morské vlny narážajúce na pobrežie vám spríjemnia prvé hodiny hry. A hoci čoskoro vleziete aj do tradičných podzemných bludísk, na modrú alebo čiernu oblohu (v závislosti od aktuálneho obdobia dňa) sa budete pozerať dosť často. Spôsob pohybu je však rovnaký ako v katakombách. To znamená, že sa pohybujete po pomyselných štvorcoch a v ohraničenom priestore, ktorý lemujú kamenné steny a hustý porast, čo vám dovolí ísť iba po nalinajkovaných chodníčkoch. Ocitnete sa však aj na voľnejšom priestranstve, kde je bariér menej, občas môžete nejaké aj presekať a máte do istej miery slobodu rozhodovania, kam a kadiaľ ísť.

Prekvapí vás dominantné sídlo a sieť priľahlých objektov a lokalít, ako cintorín, pyramída a labyrinty na pláži alebo trávnatom povrchu, ktoré by ste mali všetky preskúmať. Prečo, to vám vlastne nebude celkom jasné ani po hodinách blúdenia. Viete len to, že partia štyroch väzňov prežila stroskotanie lode a čelí skúškam pána ostrova, ktorý zanecháva odkazy a s preživšími sa hrá ako mačka s myšou. Hra dokonca nemá ani konkrétne úlohy a jasne vytýčený cieľ. Čo sa od vás vyžaduje, zistíte až neskôr. Musíte sa uspokojiť s tým, že ste živí a aby to tak aj ostalo, treba bojovať, preliezť ostrov krížom-krážom, zvonku aj zvnútra a až na konci sa dozviete, aký to celé malo zmysel. 

Príbeh teda môžete hodiť za hlavu, keďže v podstate žiadny nie je, čo ale neznamená, že sa pri potulkách nebudete baviť. Niekedy. Prídu však aj momenty, keď sa nezabavíte ani trochu a nie je to chyba obsahu alebo formy, ale zlého vyváženia protivníkov. V istých pasážach je hra ako prechádzka po parku, na ktorej len tak odpinkáte zvery alebo stromovité potvory, čo vyliezli z húštiny či  kostlivcov a múmie okupujúce podzemie. Zbožňovať budete korytnačky, po ktorých zostane cenné mäso. Vzápätí hra pritvrdí a vaša štvorka sa zapotí aj pri jedinom nepriateľovi a s najväčšou pravdepodobnosťou ju zdolá zelený sliz alebo elementál. Ale nemýľte sa, nejedná so o bossov, tí sa s vami pohrajú ešte ráznejšie, ale u nich by ste to aspoň očakávali. Pri bežnom nepriateľovi, ktorý vašu skupinku vyvraždí v priebehu pár minút, vás to však prekvapí. A ešte viac vás prekvapí, keď konečne uspejete a potom nasleduje ďalšia pasáž a nepriatelia sú zas čajoví a nepredstavujú väčšiu výzvu. Extrémne nároční protivníci sa nesystematicky striedajú s banálnymi a často ani netušíte, do ktorej kategórie ten, čo práve stojí pred vami, patrí.  Potvory totiž nie sú nijako identifikované, nemajú levely, ukazovateľe života (tie som videl len pri bossoch) ani nič podobné. Čiže sa musíte spoľahnúť na systém pokus-omyl a skúšať rôzne druhy útokov. 

Niekedy to skrátka bez problémov vyjde, inokedy musíte vymyslieť náročnejšiu taktiku (a neraz použijete load) , prípadne sa skúsite vrátiť neskôr, ak máte ešte kam ísť.  Keby hra zahrňovala zakrádanie a stealth prvky, prisilní rivali by neboli takí frustrujúci. Skrátka by ste ich skúsili prekabátiť a obísť. Lenže žiadne takéto možnosti  tu nenájdete a aj keď sa dá občas prekĺznuť popri hromotĺkovi, v istých situáciách je to nemožné. Napríklad v úzkej chodbe, ktorou musíte prejsť.

Často dochádza k situáciám, keď sa musíte prebojovať cez niekoľko nezmarov za sebou. Musíte experimentovať, hľadať slabinu protivníka, skúšať, udrieť, utekať, znovu zaútočiť...zomrieť, reštartovať a skúsiť obmenený postup ešte raz, dvakrát, trikrát, veľakrát. Cesta sa konečne uvoľní, zatiahnete páku, otvorí sa brána a v chodbičke čaká rovnaký protivník,  s ktorým sa budete nervovať aj desiatky minút. Pocit víťazstva, keď to konečne vyjde a dostanete sa ďalej, je opojný, ale bude vás to stáť veľa úsilia a možno vám pribudne pár šedivých vlasov.  Stojí to za to? Niekomu áno. Niekedy je to otázne. Niektorí hráči to chcú práve takto. Ale niektorí nie. V každom prípade, radšej zvoľte najnižšiu obtiažnosť. A pomôže to. Niekedy. A možno aj nie a hra sa vám sprotiví. Ale možno vytrváte a Grimrock II sa vám za to napokon odmení. 

Aj kvôli nevybalansovanej obtiažnosti  nepriateľov je dobré zvážiť nastavenia v úvodnom menu hry. Ak si myslíte, že ste hardcore macho (frajerina ale v tomto prípade nie je na mieste), môžete skúsiť Ironman režim, ktorý obmedzuje ukladanie hry len na miesta so životodarnými  kryštálmi. Tých je čertovsky málo a okrem save funkcie aj liečia a oživujú mŕtvych hrdinov. Štandardná možnosť kedykoľvek uložiť a nahrať pozíciu je však v tejto hre na nezaplatenie a nemali by ste  sa o ňu obrať.  Ak sa vám žiada klasický štýl, radšej zvoľte old school mód a mapa sa vám nezobrazí automaticky, ale musíte si ju kresliť. Hra podporuje aj import postáv, ale dajú sa použiť len v užívateľmi vytvorených bludiskách.

Vašu partiu si tentoraz môžete poskladať zo štyroch dobrodruhov z piatich dostupných rás. Okrem človeka je to insectoid, minotaur, ratling a lizardman, skrátka pestrý zverinec od "hmyzáka" až po jaštera. Každá rasa má určité predispozície a získa ešte špecifickejšie danosti po voľbe povolania. Je tu všetko možné, od bojovníka až po zlodeja a bojového mága. Zaujímavým povolaním je farmár. Nemá žiadne špeciálne predpoklady na boj, ale hodí sa napríklad na hĺbenie jám lopatou, kde občas bývajú skryté poklady. Pozoruhodné však je, že mu skúsenosti nepribúdajú v boji, ako je to v prípade ostatných povolaní, ale pri jedení potravy. Jedlo je však v istých chvíľach vzácnosť a preto sa ním neoplatí plytvať. Zvyšovanie úrovne farmára je preto náročnejšie.

Len pre upresnenie,  jesť musí každá vaša postava. Sýti hrdinovia lepšie znášajú neľahké podmienky a počas spánku (v ľubovoľnej chvíli a na hociktorom mieste) sa im regeneruje život a energia. Ak sú hladní, doliečite ich jedine odvarmi, ktoré okrem doplnenia života aj automaticky zahoja zranenia. Môže sa totiž stať, že má váš bojovník poranenú ruku a vtedy ju skrátka nedokáže používať. Alebo spadnete do jamy a niekto si zlomí nohy. V lepšom prípade je pohyb partie pomalší, v horšom sa nepohnete vôbec, kým sa zranený nevylieči.  Liečiv a ďalších nápojov však nie je nikdy nazvyš, hoci ich vie vyrobiť postava so znalosťou alchýmie, náradím a nazbieranými ingredienciami. Na základné odvary stačí jediná byľ.

Hrdinovia majú štyri základné atribúty: sila, zručnosť, vitalita a mentálna sila. Ich význam je vám určite jasný. K tomu si zvolíte dve črty, napríklad agresivitu, aby postava rozdávala silnejšie rany alebo odolnosť voči jedu.  Pri nových leveloch vám potom pribúdajú body len na získanie a vylepšenie necelej dvadsiatky schopností. Každý bodík je vzácny a musíte dobre zvážiť, do čoho sa oplatí investovať. Levely totiž rastú veľmi pomaly a bez patričných investícií nedokáže postava používať kúzla potrebnej školy mágie a nepoužije lepšie zbrane a ich špeciálne útoky.

Tankom, čo by mali stáť v prvom rade, sa oplatí investovať do atletiky, brnení a zbraní - aby mali dostatok života, minimalizované postihy pri nosení výstroja a uštedrili silnejšiu ranu. Keďže dve postavy, ktoré vždy stoja v  úzadí, nemôžu útočiť zblízka (ak sa počas boja nevymenia), hodí sa im investícia do mágie, vrhacích a strelných zbraní. Potom môžu pohodlne atakovať súperov vrhacími nožmi, prakom alebo puškou. Vrhacie zbrane si nezabudnite po boji (alebo počas neho) pozbierať a pri strelných zbraniach myslite na muníciu.

Mágia je riešená obľúbeným systémom s tabuľkou a deviatimi symbolmi. Po nájdení receptu zistíte, akú kombináciu znakov treba vyznačiť, aby ste vyvolali ohnivú guľu, jedovatý oblak alebo uväznili nepriateľa v energetickej kocke. Samozrejme, kúzel je oveľa viac, ale vždy vyžadujú aj znalosť jednej alebo aj viacerých škôl mágie. Hoci sa pohybujete po štvorcoch, čas stále beží a plynie aj počas bojov. Hrdinovia po použití zbrane alebo kúzla chvíľu oddychujú a potom môžu okamžite znovu zaútočiť. Ak dlho váhate, skrátka vykonáte menej útokov a naopak, nepriatelia vám ich rozdajú až-až. 

Na ostrove budete popri boji používať páky, teleporty, hľadať kľúče a tajné miestnosti. V tme si posvietite fakľou, ktorá časom vyhasne alebo svetelným kúzlom. Chvíľami sa ocitnete aj vo vode, kde sa môžu nachádzať aj zaujímavé veci, ale pod hladinou sa nesmiete veľmi dlho zdržovať, pretože keď sa postavám minie energia, začnú sa topiť. Postup je okorenený, ale neraz aj sťažený rôznymi rébusmi a puzzle prvkami. Niekedy si stačí len dobre prečítať, čo je napísané na kameni, neraz musíte zaťažiť spínače na podlahe alebo posúvať kamenné bloky. Narazíte aj na pár originálnych puzzle hádaniek, napríklad so zamrežovaným pavúkom. Niektoré hlavolamy dajú poriadne zabrať, ale v každom prípade sú prínosom a vítaným spestrením.