Žáner logických hier nám v poslednom čase rastie do krásy a teší sa nesmiernej obľube v širokom ďalekom okolí. Lenže vytvoriť zábavné a zároveň aj originálne hádanky či herné postupy, nie je vôbec jednoduché. Teda na druhý pohľad, keď už ukladáme kocky Tetrisu alebo sa teleportujeme v Portali, tak určite áno. Ale nápad, ktorý oživí návykové šialenstvo, sa nerodí ľahko. A tak vývojári, dnes predovšetkým tí nezávislí, skúšajú tamto prefarbiť na bledomodro a hento obrátiť naruby. Nebudeme si klamať, väčšina myšlienok zapadá (oprávnene) prachom alebo je recyklácia hádaniek až absurdne okatá. Podivnému TRI: Of Friendship and Madness sa však podarilo zaujať.

Počiatky tohto projektu od Rat King Entertainment sa datujú až do roku 2011, keď na dvojdňovom Ludum Dare ukázali základy hrateľnosti a stretli sa s priaznivou odozvou u väčšiny zúčastnených. Základná myšlienka je jasne daná už dlhé roky: v jednotlivých úrovniach musíte získať tri sošky líšky, aby sa vám otvoril portál do ďalšej z celkovo šestnástich úrovní. Lenže spomínané artefakty nenájdete len tak pohodené na ceste, s výnimkou prvých levelov. Aby ste sa ale dostali cez priepasť alebo tamto hore do toho výklenku, musíte vytvárať trojuholníky (a teda „TRI“ objekty) ako náhradu za chýbajúce plošiny. Spôsob prevedenia je taktiež až banálne jednoduchý. Trojicou kliknutí označíte body geometrického útvaru a podľa jeho zafarbenia určí hra prístupnosť. Žltá áno, červená nie.

Dostať sa cez dve plošiny umiestnené blízko seba nie je žiadny problém. Vytvoríte si jednoduchý most (dva body umiestnite na jednu stranu, posledný na druhú) a po lávke si môžete rezko vykračovať za vytúženou odmenou. Lenže prosté rébusy v priestore vystriedajú zložitejšie a musíte premýšľať, ako z viacerých trojuholníkov vytvoríte náhradu schodov. Dôležitý je aj sklon vytvorených obrazcov, takže strmé stúpanie vás ihneď stopne červenými trojuholníkmi. Tie navyše fungujú aj ako gravitačné plošinky, takže pri správnom umiestnení sa po stenách poľahky dostanete až na strop.

Postupne sa pravidlá mierne rozširujú (na drevené steny nemôžete nič umiestniť) alebo sa steny či výklenky nachádzajú na krkolomnejších miestach. Orientácia v priestore je dôležitým faktorom úspechu a aby ste sa presunuli ďalej, snažíte sa strategicky naplánovať postup z bodu A do bodu B pekne od podlahy, zdola. Jednoduché miestnosti vystriedajú labyrinty, o slovo sa prihlásia aj hádanky späté so stláčaním tlačidiel a rotáciou rôznych objektov, aktivovanie terminálov za účelom otvorenia dverí a podobne. Nechýba ani evergreen v podobe zaťaženia plošiniek objektom - čím iným, než drevenou kockou. Tento mix je v konečnom dôsledku dobre známy, ale samotný princíp vytvárania si cesty vpred má svojské, originálne čaro vďaka princípu trojuholníkov.

Aby to celé fungovalo na výbornú, chýbalo málo a vo svojej podstate i veľa. Ako príklad si môžeme vziať bezkonkurenčný Portal fungujúci podobne. Aj v TRI sa na originálny svet pozeráte z vlastného pohľadu, avšak tam, kde modla od Valve ukazovala zaujímavé miestnosti, sa dnes recenzovaný projekt pohybuje na tenkom ľade nezaujímavého level dizajnu. Vôbec nejde o to, ako úroveň vyzerá po grafickej stránke, ale ako je navrhnutá, či je jej koncept prehľadný a pútavý. Žiaľ, v tomto prípade nie vždy. Postupom času sa v TRI začnete strácať a blúdiť, hľadať vytúžený exit či prehliadnutý výklenok. V Portali boli úrovne krásne rozkúskované na miestnosti, v ktorých bol hráč postavený pred konkrétny problém a nemal povinnosť najprv si ho nájsť. Tu je to, žiaľ, často spleť zbytočných a hluchých miest.

Zábava trpí často sa opakujúcimi textúrami, takže mnohé časti sa znovu objavujú na scéne, respektíve sú ťažko od seba odlíšiteľné. Použitá paleta farieb je nedostatočne variabilná. Neberte to však ako kritizovanie za každú cenu, no ako fakt, ktorý odlišuje geniálneho konkurenta od slabšie nadizajnovaného TRI. Zábava to samozrejme je, avšak často vám budú myšlienky odbiehať k predstavám, ako by to celé dopadlo, keby sa hra dostala do rúk skúsenejších vývojárov. Frustrácia prameniaca z neustáleho hľadania vás neraz zavedie do slepej uličky a podporí narastajúcu mizériu. Na druhej strane, hra vás už má v hrsti a napriek polenám hádzaným pod nohy sa stále nájde nutkanie skúsiť to ešte raz. Len už to nie je také plynulé, ako by sa patrilo.

Príbeh rovno preskočíme, hoci sa snaží pôsobiť esteticky. Rozprávanie o bohoch v podobe líšok, priateľstva a záhade jahodového pudingu (nehodiace sa škrtnite) nemá dostatočný drive a žiaľ, napriek krásne maľovaným sekvenciám, nie je prednes ako taký adekvátne pohlcujúci. Ale čert to ber, hrateľnosť sa nesie v relaxačnom móde a uspávajúci rozprávač sa dá vždy umlčať. Technické spracovanie má osobitný štýl a minimálne spočiatku príjemne ohúri svojou jednoduchosťou, akoby oázou pokoja a rozjímania. Vplyv východných kultúr pôsobí upokojujúco a pohodovo. Nikam sa nemusíte hnať, pastelové farby dokážu pohladiť po duši, podobne aj hudba, ktorá sa potichu ozýva z reproduktorov. Logické hry nemusia ohúriť fotorealistickými textúrami, o to tu ani nejde, no TRI názorne ukazuje, ako sa robí hra s osobitým štýlom.

Šestnásť svetov nie je mnoho, ale vystačí vám to na hodiny a hodiny hrania. Aby toho nebolo málo, na koniec sa už nejako “pretrojuholníkujete“. Červík zberateľstva ale začne nepríjemne zožierať každého. V každej úrovni sa totiž nachádzajú okrem trojice kľúčov do ďalšieho levelu aj zberateľské sošky - a ako inak, nezakopnete o ne, ale nájdete ich na miestach, kam sa vybrať ani nemusíte alebo sú ťažko prístupné. Odmena za dokonalé odhalenie všetkých zákutí sa ráta a prinúti zapojiť to medzi ušami (nos to nie je) na plné obrátky. Fungovalo to pred dekádami, dnes tomu nie je inak. Za nájdené špeciálne predmety si odomykáte bonusy, ale chcelo by to aj čosi viac, napríklad obrázky či artworky z prvých verzií hry.

TRI: Of Friendship and Madness je zaujímavá logická hra z vlastného pohľadu. Určite nie dokonalá, určite nie taká skvelá, aby sme o nej písali ódy pri vyhlasovaní najlepších projektov, no má svoje čaro a prináša svieži vánok do inak opomínaného žánru. Dá sa jej mnohé odpustiť, ale pred blúdením a slabšou architektúrou úrovní nebudeme zbytočne zatvárať oči. Je to zaujímavá hra a za vyskúšanie rozhodne stojí, pretože od pravidelne vydávaného balastu a kópií už neraz videnej idey sa líši, má čo ukázať a čím zaujať. Je to síce len logická hra, a žiaľ, bez editoru nových úrovní, ale zábavná logická hra. Len pozor, aby sa vám nezatočila hlava, keď sa budete prechádzať po strope a padať z výšok po nevydarenom kroku do neznáma.